Obnovu historického objektu odštartovala obec, s pomocou eurofondov, v máji. Kolaudovať to plánujú už v decembri. Prví klienti denného stacionára by mohli prekročiť jeho prah niekedy na jar. Investícia do tohto projektu, aj so spoluúčasťou obce, dosahuje zhruba 440-tisíc eur.
Starosta Stanislav Neuschl vysvetlil, že banícka nemocnica u nich vznikla v roku 1648. Fungovala ako pohotovosť, ošetrovali tam akútne banské úrazy, no starali sa aj o dlhodobo chorých baníkov. Kapacity však nestačili, vždy tam bola tlačenica. V septembri 1878 ju premiestnili do Banskej Štiavnice.
„Ide o jednu zo starých historických budov, ktorú sme nechceli len opraviť, ale nájsť tiež jej ďalšie využitie,“ hovorí Neuschl. Pokračoval, že sa inšpirovali finančným mechanizmom nórskych fondov, pri ktorom sa severania zameriavajú nielen na záchranu objektov, ale aj na ich funkčnosť. „Dávajú im život, dušu. To sme tu už predtým urobili aj my s baštou zo 16. storočia, v ktorej sme po rekonštrukcii zriadili múzeum zamerané na nášho rodáka Maximiliána Hella,“ spomenul obecnú atrakciu, ktorá je otvorená, okrem nediel a pondelkov, denne. Upozornil, že v minulosti sa na Slovensku opravilo už množstvo budov, no keďže to v nich „nežilo“, znovu schátrali.
Sociálny rozmer
Starosta objasnil, že v rámci bývalej baníckej nemocnice hľadal možnosť pokračovať v tom, na čo slúžila v minulosti. Prípadne v niečom príbuznom. „Cieľom je aspoň sa tomu priblížiť. No a keďže vyšla výzva na denné stacionáre, v rámci okresu som to diskutoval aj s kolegami z okolitých obcí. Zhodli sme sa, že by sa tu zišlo práve takéto zariadenie,“ povedal. Projektované je to pre pätnásť klientov, pričom medzi prvými budú miestni. Postupne však „priberú“ aj seniorov z okolia.
„Nadväzujeme teda na sociálny účel, ktorý táto budova mala,“ podotkol. Ozrejmil, že v obci už majú terénne sociálne pracovníčky, takže v začiatkoch by to chceli zvládnuť s pomocou už existujúcich pracovníkov. Časom však možno, podľa potreby, zamestnajú ďalších.
Využitie bude mať tento objekt aj kultúrne. Keďže sa v ňom nachádza sála, v ktorej sa po takzvanej zdravotníckej ére konali obecné zábavy, podobné podujatia a spoločenské stretnutia sa tam, najmä počas víkendov, nevylučujú. „V týždni to ale bude patriť seniorom. Pripravíme im tam rôzne aktivity, hry, jednoducho program, ktorý im niečo dá,“ zdôraznil Neuschl. Zopakoval, že táto budova bola už v zlom technickom stave a dlhšie sa v nej nič nedialo, no rekonštrukciou sa to zmení.
Hoci strecha zostala pôvodná, lebo v rámci projektu ide najmä o interiérové „prerábky“, kompletne vymenili okná, elektroinštaláciu, kúrenie a podlahy. „Krov so strechou by sme neskôr chceli, teda ich výmenu, riešiť možno cez ministerstvo kultúry,“ poznamenal starosta. Doplnil, že vzhľadovo sa budova po obnove nijako výrazne nezmení, čo je, v súvislosti s jej históriou, pochopiteľné. Všetko robia pod dohľadom pamiatkarov.
Sedemkrát vydaté ženy
Ťažká práca baníkom ničila zdravie a výrazne skracovala život. Podpisovali sa pod to závaly, otravy plynom, úrazy, vyčerpanie, zlá strava a biedna hygiena. Už v roku 1555 sa vedec svetového mena Georgius Agricola vyjadril, že v banských oblastiach „žijú ženy, ktoré boli aj sedemkrát vydaté, lebo ich muži – baníci umierali mladí.“
Keďže chorobnosť narastala, začiatkom roka 1601 zriadili inštitút banského lekára pre Banskú Bystricu, Kremnicu a Banskú Štiavnicu. Chudobní mali liečbu zdarma, bohatší platili. Prvá nemocnica, ktorá mala na začiatku len osem postelí a slúžila pre slobodných baníkov, vznikla na Piargu o takmer polstoročie neskôr. Ženatí sa liečili doma v opatere manželiek. Koncom 18. storočia sa kapacita rozšírila na dvanásť postelí, začalo sa aj s podávaním stravy.
Čítajte aj Dedina roka má ropný prameň aj cintorín obetí hladomoru. Nájdete ju na Kysuciach
Jedným z najznámejších banských lekárov, ktorý prišiel na Piarg v roku 1785, bol viedenský rodák Ján Juraj Hoffinger. Tento horlivý odporca fajčenia propagoval zdravé stravovanie a prevenciu. Nemocnicu zreorganizoval na tri pracoviská – pre pacientov s vnútornými chorobami, duševne chorých a operačku. O osobnosti tohto lekára, ktorý prišiel do Štiavnických Baní ako 33-ročný, veľa napovedá aj fakt, že tam zriadil prvý erárny chudobinec v rámci Uhorska. Nezištne a s láskou poskytoval zázemie tým najbiednejším. Sám však v roku 1791 ochorel a vrátil sa do Viedne. O pár rokov nato, ako 46-ročný, zomrel.