Skúsenosť s týmto článkonožcom majú najmä obyvatelia v teplejších oblastiach. Je to nočný tvor, ktorý sa cez deň ukrýva pod zemou v chodbičkách vystlaných pavučinou. Ľudia ho však neraz spozorovali počas bieleho dňa a pre mnohých to bol poriadny šok. Hororový zážitok z takéhoto „stretnutia“ má aj študentka veterinárstva Romana Taričová.
„Toho pavúka som prvýkrát videla v konskej stajni na Gazdovskom dvore u nás v Branove (okres Nové Zámky),“ hovorí Romana. Na strehúňa škvrnitého potom natrafila ešte niekoľkokrát. „Samičku som videla v Nitre pred školou, dokonca sme jedného mali aj v obývačke. Nevedela som, čo je to zač, až kým mi ho nepomohli určiť vo facebookovej skupine. Keďže ja sa pavúkov bojím, aj tento vo mne vyvolal strach a odpor,“ povedala. Nečakaný „návštevník“ v obývačke bol podľa nej naozaj veľký. Keďže má malého psíka – jorkšíra, v prvom rade sa vraj bála o neho.
„Hneď ma napadlo, že môže byť jedovatý. Zľakla som sa a, aby neušiel, rýchlo som išla do kuchyne pre misku, ktorú som nad neho položila. Potom som volala rodičom s tým, že máme v dome tarantulu. Naozaj mi ju pripomínal,“ podotkla. Keď jej mama s otcom prišli z práce, podarilo sa im obrovského pavúka dostať von. Na tento zážitok však len tak nezabudne. Doma ju občas „prepadne“ zlý pocit, či sa tam zase tento tvor neobjaví.
„Celý dom sme vtedy dôkladne skontrolovali a vyupratovali, pod posteľami, úplne všade, takže som bola pokojnejšia. Niekedy si na to ale spomeniem, je to dosť nepríjemné,“ uzavrela Romana.
Polmetrový skok
Prvýkrát v živote sa s týmto „fešákom“, ako to sama komentovala, stretla aj Marcela Skaličanová v obci Lužianky (okres Nitra). Veľkého pavúka objavila pri tom, ako sa „učí plávať“ v ich bazéne. „Odokryla som solárnu plachtu a zbadala som ho, chudáčika. Zobrala som teda z pieskoviska také vedierko zmutované s krhličkou, nabrala som ho a opatrne vyliala vodu, nech si konečne strehúň môže vydýchnuť,“ opísala nezvyčajnú „záchrannú operáciu“, po ktorej kričala na manžela, nech sa príde pozrieť.
„Predpokladala som, že ešte tohto fešáka nevidel. Chcel ho zobrať na ruky a odfotiť ho tak, ale zakázala som. Čítala som o ňom už predtým a marilo sa mi, že môže bolestivo uhryznúť,“ zdôvodnila Marcela. Pavúka teda dali na múrik, odfotografovali a keď ho chceli dať naspäť do vedierka s tým, že ho premiestnia mimo dosahu ich mačiek či psov, stalo sa niečo nevídané. „Predviedol nám zhruba polmetra ďaleký skok,“ podotkla užasnuto. A čo v nej pavúk vzbudzoval?
„Rešpekt. Bol dosť veľký, skoro ako moja dlaň. Ale tešila som sa, že som ho stretla naživo, keďže nie každý má to šťastie. Teda pre veľa ľudí by to bolo na infarkt, ale ja som rada, že nám to na záhrade žije,“ doplnila.
Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) uvádza, že strehúň je najväčší pavúk vyskytujúci sa na Slovensku. Tento druh obýva celú Európu a má až sedem centimetrov. Je tmavohnedý, brucho má čierne, končatiny svetlé. Husté ochlpenie je sivej farby. Tento takzvaný aj stepný pavúk žije pod zemou, väčšinou na piesočnatých pobrežiach riek.
„V auguste 2007 bol nájdený v priestoroch školy. Mal 4,9 centimetra, aj s končatinami. V októbri 2008 sa našlo množstvo týchto pavúkov v nitrianskej jedálni a boli označené ako jedovaté,“ pripomína NTIC. Obzvlášť nebezpečný vraj tento druh nie je, ale v prípade pocitu ohrozenia môže pohrýzť. Človeku môže spôsobiť viaceré zdravotné ťažkosti. Napríklad žihľavku vyvolanú chlpmi, sekundárnu infekciu v mieste uhryznutia, rôzny stupeň alergickej reakcie či neuromuskulárne účinky.
Ako bodnutie včely
Arachnológ Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Pravde objasnil, že strehúň škvrnitý sa vyskytuje najmä na Podunajskej nížine, lebo mu tam vyhovujú klimatické podmienky.
„Potrebuje teplé výslnné stanovištia s hlbšou pôdou a nízkou vegetáciou. V súčasnosti mu najviac vyhovujú napríklad kosené okolia nákupných centier, letiská či novovystavané areály, priemyselné aj obytné, kde nachádza obnaženú pôdu bez vegetácie, s možnosťou vykopať si svoje nory,“ vysvetlil. Konkrétne ide o 2 až 3 centimetre široké a do polmetra hlboké chodbičky. Na takýchto miestach sa často dokáže, v priebehu niekoľkých rokov, značne rozmnožiť. Veľakrát však, naopak, neskôr zmizne „bez dôvodu“. Prečo je to tak, zatiaľ nie je dostatočne preskúmané.
„Na Slovensku je veľmi bežný napríklad v okolí Bratislavy, Senca, Trnavy, Nitry a Levíc,“ ozrejmil arachnológ. Podčiarkol, že tento pavúk je pre človeka neškodný a nemá žiadne tendencie na neho útočiť. „Môže pohrýzť v sebaobrane, ak by sa ho niekto snažil chytiť holou rukou, alebo trebárs vliezol do topánky a človek by ho pritlačil pri obúvaní. Podobne by to mohlo skončiť aj pri zvedavom preskúmavaní nory strehúňa,“ upozornil. Uhryznutie týmto pavúkom sa vraj bolestivosťou podobá bodnutiu včely.
„Vážnejšie zdravotné komplikácie nie sú známe. Môže sa vyskytnúť menší opuch, prípadne začervenanie postihnutého miesta. V prípade obáv odporúčam konzultovať to s lekárom. Je možné použiť bežné antihistaminiká po bodnutí hmyzom,“ hovorí Purgat. Zdôrazňuje, že strehúň útočí skokom na korisť, čo vo vydesených ľuďoch vyvoláva predstavu, že asi vyskočí zo zeme nevinnému človeku na tvár. „Skutočnosť je ale menej fantastická. Strehúňovité pavúky si netkajú siete, ale striehnu na korisť na zemi, odtiaľ pochádza aj ich názov. Ľudia sa nemusia obávať, strehúňa možno pozorovať aj z bližšej vzdialenosti bez akéhokoľvek rizika,“ tvrdí.
Čítajte aj Obrovské trhliny na dome a prepadnutá cesta. Ľudí v Podhorí „straší“ narušený svah
Strehúň škvrnitý je chránený, lebo obýva ohrozený typ biotopu – viate piesky podunajska, no nepodlieha legislatívnej ochrane. Vyskytuje sa tiež v lokalitách pozmenených človekom, čiže ľudská činnosť mu vyhovuje, neohrozuje ho. Stále patrí medzi najužitočnejšie pavúky v záhradách, podľa odborníka nie je dôvod zabíjať ho.
„Väčšinu roka si ho ľudia pravdepodobne ani nevšimnú, žije skryto v norách. Problém môže nastať na jeseň, kedy migruje na nové stanovištia a tiež dochádza k páreniu. Preto sa často dostávajú do domácností,“ vysvetlil arachnológ. Dodal, že strehúňa možno, ako všetky iné pavúky, bezpečne odstrániť tak, že sa na neho položí pohár obrátený dnom hore, pod ktorý sa podsunie hárok papiera. Takto uväzneného článkonožca možno ľahko vyhodiť do záhrady či niekam k poľu.