Na poškodený banský jarok nad Štiavnickými Baňami, v blízkosti tajchu Bakomi, nás upozornila čitateľka, ktorá si neželá byť menovaná. Podľa nej k tomu malo dôjsť so súhlasom vodohospodárov. „Jeden chatár to v podstate prevŕtal a do tej hrádze dal potrubie. Pod kopcom má nehnuteľnosť, ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie. Vraj sa obával, že keď sa roztopí sneh, príde veľká voda, preleje sa a dole mu to zatopí,“ hovorí. Pokračovala, že banské jarky predtým vyčistili dobrovoľníci zo združenia Štiavnický tajch.
„S tým, aby tam voda stála. Ten jarok je mierne naklonený, takže potom pomaličky odteká a nikoho neohrozuje,“ tvrdí. Teraz to vraj celé môže skončiť tak, že ak bude tuhá zima, voda z topiaceho sa snehu na jar dotknutú hrádzu roztrhne. „Takže toho majiteľa vytopí tak či tak,“ mieni. Podčiarkla, že spomínaný „nešťastník“ zasiahol do technickej pamiatky, ktorá je súčasťou lokality UNESCO. „Rozum mi zostával stáť, keď som sa dozvedela, že vodohospodári s tým súhlasili,“ zopakovala. Zdôraznila, že tí, ktorí sa o to majú starať a chrániť, dopustili poškodenie tristo rokov starého unikátu.
Rozryté mechanizmom
Na miesto sme sa išli pozrieť, v sprievode našej čitateľky, aj my. V lesnom teréne, len kúsok od malebného tajchu, nám ukázala vyčistený jarok. K narušenej časti sme sa odtiaľ dostali veľmi rýchlo. Rozdiel medzi predchádzajúcim úsekom a pohľadom, ktorý sa nám naskytol, bol jasne viditeľný. Vyzeralo to neupratane, zanesene, jednoducho zanedbane. Doslova ako „päsť na oko“ pôsobil veľký otvor rúry „vykúkajúci“ zo steny jarku.
„Problém je aj to, že ten pán to tu celé rozryl nejakým mechanizmom. Podľa mojich informácií to mal dať do pôvodného stavu, no doteraz sa tak nestalo. Vyzerá to príšerne,“ skritizovala naša sprievodkyňa. Dodala, že v tejto súvislosti už majú pamiatkari na stole podnet.
Ako vo veci postupuje Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, sme sa pýtali jeho riaditeľky Márie Flórovej. Do našej uzávierky však nereagovala.
Chceli sme osloviť aj človeka, ktorý mal, podľa našej čitateľky, túto „galibu“ spôsobiť. Jeho chata však bola v čase našej návštevy opustená, nevšimli sme si v jej okolí žiadny pohyb ani autá. Telefonický či e-mailový kontakt na neho sa nám získať nepodarilo.
Čítajte aj Najnavštevovanejšiu jaskyňu po dlhej odstávke otvorili. Odhaľuje zákutia, ktoré si predtým turisti nevšimli
Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák potvrdil, že o uvedenej problematike vedia. „V tomto prípade nejde o pamiatku UNESCO. Banské jarky sú vo väčšine prípadov, z vlastníckeho hľadiska, v súkromných rukách,“ vysvetlil hovorca. Komu konkrétne patria, však neuviedol.
„Užívateľovi pozemku voda z okolitého prostredia podmáčala pozemok a tak vykonal dočasné opatrenia, ktoré túto vodu odvádzajú do jestvujúcej časti banského jarku. Vlastník pozemku bol upovedomený, že v prípade obnovy sústavy banských jarkov uvedie vykonané opatrenia do pôvodného stavu,“ uzavrel Bocák.
Jediné na svete
Michal Červeň zo združenia Štiavnický tajch vraví, že rôzne zásahy na banských jarkoch sa dejú aj v iných častiach, čiže nie len v blízkosti Bakomi. „Poškodených je viacero. Niektoré sú zasypané, alebo je tam skládka odpadu a podobne,“ povedal. Ozrejmil, že v týchto prípadoch ani tak nejde o finančnú, ale skôr o kultúrnu ujmu. „Je to technická pamiatka, ktorá má tristo rokov,“ pripomenul.
Čítajte aj Pavúky obrovské ako tarantula desia ľudí na Slovensku. Majú ich v záhradách aj domoch
Červeň pokračoval, že jarky doteraz nie sú riadne zmapované, čo je vzhľadom na ich historický význam nepochopiteľné. „Veď na základe tejto vodohospodárskej sústavy, ktorú tvoria tajchy a jarky, bola Banská Štiavnica, pred tridsiatimi rokmi, zapísaná do zoznamu UNESCO. Hlavnou historickou hodnotou v tomto prípade je fakt, že takéto niečo sa na svete nachádza už len na jednom mieste,“ podčiarkol. Práve ich združenie sa venuje organizovaniu brigád, ktoré majú tejto zanedbanej pamiatke pomôcť.
„S pomocou dobrovoľníkov tieto vodné kanále obnovujeme a čistíme. V minulosti ich bolo až 170 kilometrov, z nich 120 je úplne zničených. Zvyšných päťdesiat je v nefunkčnom stave,“ objasnil. Je mu ľúto, že na jednej strane sa „oháňame“ značkou UNESCO, no jedna z jej najdôležitejších súčastí je totálne zanedbávaná a ničená.