Dedinka Klokoč má podľa jej starostu Radoslava Hrušku výbornú polohu. Leží medzi Zvolenom a Detvou – od týchto miest je vzdialená len pár kilometrov či minút. Má 480 obyvateľov, no až dvanásť miestnych častí.
„Sme nepriechodná obec, teda koncová. Donedávna som počúval názory, že je to akoby smola, lebo tu nie je žiadna fabrika a podobne. Naopak, ja to vidím ako veľké plus. Nie sú tu priemyselné parky, vysoké komíny, koľajnice,“ vymenoval fakty, ktoré považuje za obrovské pozitíva. Podčiarkol, že sú obklopení nádhernou prírodou a majú tam pekné výhľady.
„Toto sa mi páči, lebo dodnes má naša obec ráz lazu – jednoducho krásnej, nedotknutej dedinky,“ pokračoval starosta. „To chceme zachovať aj naďalej, s čím súvisí plánovaná individuálna bytová výstavba (IBV), ktorá vyrastie v podobe novej štvrte zvanej Lipov,“ povedal. Objasnil, že pozemok s rozlohou 36-tisíc štvorcových metrov, na ktorom domy vyrastú, patril obci. Tá naň vyhlásila verejnú súťaž, ktorú vyhrala dunajskostredská firma Perfect Real.
„Dala si vypracovať architektonickú štúdiu, ktorá už zverejnila aj vizualizácie novej štvrte,“ poznamenal Hruška. Vzápätí spomenul, že ešte predtým, ako si s developerom „tľapli“, musel riešiť záležitosti s pozemkovým úradom v Detve.
„Keďže ide o rozlohu viac ako tisíc štvorcových metrov, poslali ma odtiaľ do Banskej Bystrice. Jedna pani mi tam ale povedala, že na tom pozemku nič nepostavíme. Zhrozene som sa pýtal, prečo – nejde predsa o žiadnu chránenú krajinnú oblasť. Odvetila, že je to chránená pôda,“ podotkol. O takom niečom vraj počul prvýkrát. Úradníčka mu vysvetlila, že v deväťdesiatych rokoch tam prebiehal výskum, počas ktorého tam zobrali vzorky pôdy. Výsledok bol, že ju zaradili do kategórie číslo jeden, teda s najvyššou bonitou poľnohospodárskej pôdy. Slúžiť mala len na takéto účely.
„Paradoxom je, že dlho ležala úhorom, nič sa tam nepestovalo. V nedávnej minulosti bola dokonca miestom nelegálnej skládky,“ priblížil. Starosta to však nevzdal a začal robiť všetko preto, aby Klokoč dostal výnimku, čo sa aj stalo. „Na základe toho sme mohli pripraviť spomínanú súťaž. Podmienkou bolo, že na tom pozemku musí byť IBV,“ pripomenul.
Vzdušné parcely
Projekt, ktorý obci víťazná spoločnosť predstavila, jej vedenie nadchol. Starosta nechýbal ani pri 3D prezentácii. Cez špeciálne okuliare tak mal možnosť „prechádzať sa“ uličkami budúcej štvrte. Zmohol sa vraj pritom len na jedno slovo: „Krásne“.
Teší ho, že nové domy tam nevyrastú len nejako prvoplánovo. „Skôr ako nám to architekt predviedol, ukázal nám príklady zlej praxe – pohľady zhora na rôzne obce, kde to vyzeralo, v rámci IBV, ako kontajnery lodnej dopravy. Strechy rôznych farieb pôsobili na tých záberoch naozaj chaoticky,“ zhodnotil Hruška. Na pomerne malých pozemkoch podľa neho „nasekali“, v niektorých nemenovaných obciach, množstvo domčekov. Zároveň to porovnal s Klokočom.
„Developer, ktorý by pozeral iba na peniaze, by na 36-tisíc štvorcoch urobil minimálne sedemdesiat parciel. U nás ich však vzniklo 29. Sú krásne, vzdušné, strechami kopírujú terén. Zachovajú sa vzdialenosti medzi domami, výškové pomery, smerovanie záhrad,“ pochvaľuje starosta detaily, s ktorými sa autori „vyhrali“. Pokračoval, že vidiecka architektúra, ktorú navrhli, má svoje čaro.
„Cieľom by malo byť komunitné bývanie. To znamená, že definovaná je aj výška plota. Nemal by byť príliš nízky, no ani taký, aby susedia na seba nevideli,“ ozrejmil. Jednoducho to má byť riešené tak, aby sa budovala komunita.
Stavať sa síce ešte nezačalo, no ľudia už richtára kvôli chystanej novinke kontaktujú a prejavujú záujem. „Som dosť aktívny na sociálnych sieťach, tam sa o tom dozvedeli,“ usmial sa. „Keď som zverejnil, že toto sa u nás chystá, začali tu drnčať telefóny. Viacerí sa sem chceli prísť pozrieť osobne, čo aj urobili. Tá lokalita je naozaj nádherná, lákavá,“ mieni. Doplnil, že momentálne sa chystá rozparcelovanie pozemku a vybavujú sa všetky potrebné „papierovačky“.
Inšpirovali sa predkami
Individuálne pribúdali domy v rôznych častiach Klokoča aj v minulých rokoch. V tom aktuálnom ich v jednej z ulíc vyrástlo päť. Okrem toho majú v obci bytovku so štyrmi bytmi. Život v tejto dedinke je ideálny aj pre mladé rodiny. Nechýba tam materská škola, ktorú aktuálne navštevuje trinásť detí. Školáci odtiaľ dochádzajú, na prvý aj druhý stupeň, do susedných Slatinských Lazov či obce Vígľaš.
Na podobe novej klokočskej štvrti pracoval architektonický ateliér PParch. „Tú zónu sme navrhli podľa európskych štandardov tak, že sme prísne zadefinovali výšky a tvary striech. Celkovo sme tam spravili také regule, aby vzniklo, ak sa toho budú kupujúci držať, jedno ucelené prostredie,“ hovorí architekt Peter Paľko. Podstatné podľa neho je, aby sa každý, kto toto miesto navštívi, cítil príjemne a naskytol sa mu pohľad na „upratané, útulné ulice“.
„Štandard v Európe je, či už v Rakúsku alebo v Nemecku, že sa všetko presne reguluje. Sú tam určité prvky, ktoré sú pre ulicu spojité (súvislé, pozn. red.) tak, že pôsobí harmonicky,“ povedal Paľko. Upozornil, že ich ateliér vypracoval urbanistickú štúdiu, nie návrh konkrétnych domov.
Čítajte aj Podvodníci to skúšali opäť. Úspory zachránil dôchodkyni taxikár. S policajtmi vymysleli plán
„Čo sa týka priestorových parametrov, budúci kupujúci ňou nie je ovplyvnený. Keď niekto bude chcieť päťizbový dom či dvojgaráž, bude ich mať,“ poznamenal s tým, že v spomínanej štúdii sú zadefinované farby striech a fasád. Nemôže sa stať, že jeden sused si postaví zelenú kocku a ďalší žltý štvoruholníkový dom. „Sú tam skrátka tieto regule,“ zopakoval architekt.
„Je tam tiež využitý dedinský princíp navrhovania – presne taký, ako pred sedemdesiat rokmi navrhovali naši dedovia. Dvojmetrové oplotené múry tam určite nenájdete,“ pokračoval vysvetľujúc, že domy osádzali na hranici pozemku.
„Historicky tvorila fasáda na dedinách aj hranicu medzi verejným a súkromným priestorom. Medzi ulicou a fasádou domov teda nebude žiadny plot, ale pohostinné prostredie, ktoré využijú aj deti,“ doplnil architekt.