Marián Jány žije v dome v Štiavnických Baniach s manželkou a štvorročnou dcérkou. Zosuv s dĺžkou zhruba 25 metrov vznikol pred ich domom v čase, keď neboli doma. „Všimol som si to až večer, po našom návrate, keď som išiel von, ku zvieratám. Zrazu som zbadal túto kopu,“ ukázal na svah, z ktorého je veľká časť odtrhnutá. „Zosunúť sa to muselo niekedy v poobedňajších hodinách alebo tesne k večeru, keďže sme tu dovtedy neboli,“ mieni.
V prvom momente mu „do oka padol“ fakt, že jabloň, ktorá sa predtým nachádzala podstatne vyššie, je zrazu v strede svahu. „Voda sa valila po obidvoch jeho stranách. Všetko stekalo do jazierka, ktoré tu máme, a odvodňovacieho kanála,“ opísal, čo videl. Okamžite zavolal dobrovoľných hasičov, prišiel aj starosta. „Hneď sa to začalo riešiť,“ podotkol.
Mladý muž priznáva, že pri pohľade na tú „galibu“ mu nebolo všetko jedno. „Aj som sa preľakol – najmä keď som po tme poriadne nevedel, čo presne sa deje. Potom ešte večer, o pol deviatej, keď sme sedeli v kuchyni, sme počuli zvuk, ktorý spôsobil ďalší zosun kúska svahu. Našťastie sa to ustálilo a už nepokračovalo,“ priblížil. Obavy, či sa to zase niekedy „nepohne“, má však naďalej.
„Uvidíme, ako sa tá zem bude správať a ako sa to porieši,“ poznamenal Marián. „Mali sme vlastne šťastie v nešťastí, veď sa mohlo stať aj niečo horšie,“ mieni.
Preskúma to baník
V obci hneď na druhý deň po tejto „skaze“ zasadal krízový štáb a vyhlásili tam mimoriadnu situáciu. Tá podľa starostu Stanislava Neuschla stále trvá. „Ďalej budeme postupovať na základe posudku geológa,“ podotkol. Vzápätí potvrdil, že k zosuvu došlo 25. decembra.
„Rodina, ktorá v dome býva, v čase udalosti nebola doma. Veľké množstvo zeminy vo svojom dvore si všimli večer, keď sa vrátili. Kontaktovali obecný úrad a ešte v ten večer sme urobili obhliadku,“ hovorí Neuschl. Kvôli horšej viditeľnosti pokračovali v monitoringu aj na druhý deň ráno. „Na mieste sme zistili, že sa zosunul svah, z ktorého vytekalo veľké množstvo vody – zaplavilo záhradu pred domom. Prvé záchranné práce tam vykonali dobrovoľní hasiči, ktorí urobili povrchové rigoly na odvodnenie. Spílili tiež dreviny, ktoré svah strhol,“ vysvetlil.
Starosta pokračoval, že geologický posudok by mal byť hotový v týchto dňoch. „Medzitým sme oslovili aj ľudí, ktorí by nám tu mohli prefárať vodnú štôlňu. Tá má údajne viesť časťou dotknutého pozemku. Chceme zistiť, či je príčinou zosuvu aj voda odtiaľ,“ poznamenal. Zároveň pripomenul, že určite je v tom tiež povrchová voda zo zrážok, keďže v tom období napadlo veľmi veľa snehu a následne sa obrovské množstvo roztopilo.
„To dopomohlo k deštrukcii toho svahu. Či s tým má štôlňa priamy súvis, ešte nie je isté, ale mohlo to mať na to celé vplyv,“ mieni Neuschl. Doplnil, že vchod do štôlne je pri dome zasypaný, no baník, ktorý by to mal ísť preskúmať, sa tam dostane z inej časti.
Časované „bombičky“
Štiavnické Bane sú historickým banským územím, kde sa od 15. storočia ťažilo. V tamojších údoliach vybudovali šachty a všetko, čo sa z nich vybralo, na povrchu pretriedili – vysýpali tam hlušinu, v ktorej sa nenachádzala žiadna ruda. Za štyristo rokov tak vznikli rozsiahle banské odvaly, ktoré zmenili pôvodnú morfológiu a prehradili existujúce potoky. Aby vodu nejakým spôsobom odviedli, museli na dotknutom území postaviť vodné štôlne, do ktorých „putoval“ všetok povrchový odtok. Ten pod zemou odteká až do údolia obce Štefultov.
„Žiaľ, o tie štôlne sa od druhej svetovej vojny nikto nestará. V podstate to nemá správcu a obec na to nemá kapacity. Neexistujú presné banské mapy, čiže v mnohých prípadoch nevieme, ako na tom tie štôlne sú,“ hovorí geológ Adrián Ilkanič. „Pamätníci, ktorí ich ešte pred vojnou čistili a starali sa o ne, už medzi nami nie sú. Následkom sú takéto časované „bombičky“ – občas sa niečo podobné, ako teraz, stane. Veľmi by sa zišla revízia tých štôlní,“ podčiarkol geológ.
Nevyhnutné opatrenia
Geológ Adrián Ilkanič uviedol, že príčinou vzniku aktívneho zosuvu v Štiavnických Baniach bolo predovšetkým obdobie s vysokými úhrnmi zrážok v dňoch pred svahovou deformáciou. Objasnil, že 23. decembra napadlo v katastri obce približne 35 centimetrov snehu. V ďalších dvoch dňoch došlo následkom prudkého oteplenia, sprevádzaného dažďom, k veľkému úbytku snehu. Vody z roztopenej pokrývky zahltili povrchové odvodňovacie rigoly v celej obci. Došlo tak k zaplaveniu niektorých miestnych komunikácií či záhrad.
„Podstatná časť územia obce má v dôsledku banskej činnosti zmenený režim povrchového odtoku vôd a tie sú z neho odvádzané prostredníctvom historických štôlní,“ vysvetlil geológ. „Veľké prítoky povrchovej vody vtekajúce do štôlní spôsobili ich zahltenie. Tie neboli schopné odvádzať celý objem vôd vtekajúcich do podzemia, kde dochádzalo k ich hromadeniu,“ spresnil. Ozrejmil, že po naplnení štôlní došlo k zmene geologického režimu podzemnej vody v posudzovanom území, pričom odtiaľ začala prúdiť smerom do svahu dotknutej parcely. V osudný deň došlo k jeho podmáčaniu, nasýteniu zemín na ňom, vytvoreniu šmykových plôch a pohyb po časti svahu k objektu rodinného domu.
Okamžite sa realizovali sanačné opatrenia, ktoré spočívali vo vybudovaní povrchových rigolov a odstránení vyvrátených drevín. „My odporúčame udržiavať ich vo funkčnom stave a monitorovať ten svah. Bez vypracovania projektu sanácie svahu v deformácii neodporúčame v postihnutom území robiť zemné práce. Mohlo by to spôsobiť ešte väčšie nerovnováhy aktívnych a pasívnych síl,“ upozornil geológ.
Čítajte aj České školy po streľbe v Prahe menia bezpečnostné plány
Bez realizácie sanačných opatrení je pravdepodobné, že rozvoj svahovej deformácie bude v období extrémnych zrážok pokračovať. Pre zabezpečenie stability svahu je podľa Ilkaniča nevyhnutné urobiť opatrenia. Mal by sa vypracovať projekt zameraný na revíziu vodných štôlní. „Ľudia, ktorí na to majú oprávnenie a certifikáty, by ich mali prefárať a zistiť, či je možné rekonštruovať ich alebo vyčistiť. Ak nie, bude potrebné pristúpiť k vybudovaniu drénu, s ktorým odvodníme svahovú deformáciu z povrchu,“ povedal. Pripomenul, že ide o prvotný posudok obhliadky. Nasledovať má rozsiahlejší prieskum, ktorý odhalí presné príčiny a stav vodných štôlní.
„Ak sa do nich nepodarí vojsť, svah sa bude musieť odvodniť z povrchu. Čiže vybudovať drén, ktorý tie vody, v prípade extrémnych zrážok, z neho bezpečne odvedie. Keď to bude vyriešené, potom sa postaví oporný múr a konfigurácia svahu sa opraví do pôvodného stavu,“ doplnil geológ s tým, že rodine, ktorá v dome žije, bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. Ich evakuácia nutná nie je.