Poplatok za rozvoj, ktorý umožňuje zákon ako jeden z možných príjmov pre obce, sa Banská Štiavnica rozhodla zaviesť od januára. Odvoláva sa pritom na vplyv legislatívnych zmien týkajúcich sa vysokých cien energií, inflácie či zvýšenej ceny práce, ktoré majú negatívny dopad na financovanie samospráv a zabezpečenie ich základných potrieb. Za štvorcový meter svojej budúcej nehnuteľnosti si majitelia priplatia do 35 eur. Tento krok je podľa vedenia mesta jednou z možností, ako získať do rozpočtu viac zdrojov na budovanie technickej infraštruktúry.
Predmetom poplatku je pozemná stavba, na ktorú bude vydané právoplatné stavebné povolenie, pričom poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Základom pre výpočet je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy (súčet všetkých miestností v nadzemných podlažiach, pozn. red.), realizovanej stavby v štvorcových metroch.
Prilepšia si
Sadzby sú v Štiavnici rozdelené do niekoľkých skupín. Štvorcový meter stavby na bývanie vyjde na 15 eur. Pri budovaní objektov na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, vrátane tých, ktoré sú určené na vlastnú administratívu, si podnikatelia priplatia 35 eur. Rovnaká suma je určená aj v rámci priemyselných stavieb, skladov a s nimi súvisiacimi kanceláriami. Stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť majú sadzbu 25 eur, pri ostatných zaplatia ľudia za „štvorec“ 10 eur.
| Nový poplatok za rozvoj | |
|---|---|
| účel stavby | suma |
| na bývanie | 15€/m2 |
| na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, | 35€/m2 |
| priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu | 35€/m2 |
| stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, | 25€/m2 |
| ostatné stavby. | 10€/m2 |
„Poplatok vyrubený za rozvoj je splatný do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Jeho zavedenie predpokladá v tomto roku zvýšený príjem do rozpočtu mesta vo výške 110-tisíc eur,“ hovorí banskoštiavnická primátorka Nadežda Babiaková. Vysvetlila, že takto získané peniaze mesto použije napríklad na zariadenia starostlivosti o deti, sociálne, športové a kultúrne služby, úpravy verejnej zelene, miestnej komunikácie, parkovacích plôch či technickej infraštruktúry. Primátorka doplnila, že vlani vydal banskoštiavnický stavebný úrad 66 povolení.
Krok radnice súvisiaci s novým poplatkom sa s veľkým pochopením nestretol. Kritizujú to viacerí. „To nie je poplatok za rozvoj, ale proti nemu. Platiť 35 eur za meter je iné delo. Gratulujem vynálezcovi,“ poznamenal Ondrej. Podobne to vníma aj Tomáš. „Krásny návod na to, ako zastaviť výstavbu nových bytových domov. Keď si človek vezme, že za dom s rozlohou 1 000 štvorcových metrov má len tak za nič dať mestu 15-tisíc eur, tak to radšej postaví v Antole alebo na Piargu,“ mieni.
Majú to aj inde
Niektorí však upozornili, že takýto poplatok nie je ničím výnimočným ani v iných mestách či obciach. Pravdou je, že napríklad Banský Studenec, ktorý je len kúsok od Štiavnice, zaviedol poplatok za rozvoj už pred štyrmi rokmi. Malá dedinka dokonca pristúpila k tej najvyššej taxe – 35 eur za štvorcový meter, čo je strop. Táto suma sa tam týka každej novej stavby.
Babiaková tiež pripomenula, že takýchto samospráv je viac. Vzápätí uviedla príklady. „Bratislava, Hlohovec, Leopoldov, Košice, Banská Bystrica, Skalica, Stupava, Piešťany, Bardejov, Prešov, Trnava, Sabinov, Nové Mesto nad Váhom, Nitra,“ vymenovala niektoré. Z obcí spomenula Dunajskú Lužnú, Rovinku, Makov, Lozorno, Čachtice, Kočovce, Čaňu či Trakovice.
Hovorca hlavného mesta Peter Bubla ozrejmil, že tento poplatok môžu slovenské samosprávy vyberať od roku 2017. „V Bratislave je to v kompetencii mestských častí, ktoré si stanovujú sadzby vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Vyrubenie poplatku a príjem úhrady je v ich gescii,“ uviedol hovorca. „Následne odvádzajú 32 percent z poplatku na Hlavné mesto v zmysle štatútu. Ročne do rozpočtu takto pribudne 2,2 až 3 milióny eur – v závislosti od počtu stavieb,“ vysvetlil. Peniaze z tohto poplatku podľa neho primárne investujú do rozvoja katastrálneho územia, v ktorom bol vybraný.
Čítajte aj Banská Štiavnica na titulke New York Times. „Je to absolútna šupa,“ tešia sa zakladatelia múzea
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik hovorí, že takéto poplatky sú otázkou individuálneho rozhodnutia samospráv. „Pravdou je, že sú signifikantné pre mestá, ktoré zaznamenávajú absolútny boom, pokiaľ ide o investície alebo sú atraktívne z hľadiska lokality pre cestovný ruch. Banská Štiavnica taká jednoznačne, bez pochyby, je,“ povedal.
Napriek tomu, že sa nenachádzame vo veľmi priaznivom období svetovej ekonomiky, investičný rozvoj sa podľa neho postupne začína opäť rozbiehať.
„Vidím to tiež na rokovaniach, ktoré absolvujem ako primátor mesta (Partizánske, pozn. red.) v súvislosti s výstavbou rôznych prevádzkových budov či s rastom nových sídlisk. Samozrejme, je to námet pre každého,“ mieni. Teoreticky to však vraj môže niektorých aj odradiť, ak je ten poplatok veľký. „Je to ambivalentný nástroj, ale je dobre, že samospráva ho má a môže ho využiť. Vždy za to zodpovedá vedenie obce, mesta alebo poslanecký zbor, ktorý to ešte musí schváliť či do toho idú alebo nie,“ uzavrel.