„Sme na titulke medzinárodnej printovej verzie New York Times International, ktorý má viac ako 10 miliónov predplatiteľov, čo je úplný vrchol vrcholov. Absolútna šupa,“ pochválil sa Pravde jeden zo zakladateľov Banky lásky Igor Brossmann. Netají, že spolu s jeho kolegom Jánom Majsniarom sú z tejto udalosti v eufórii. „Je úžasné, kam až sa môžeme dostať, keďže je to distribuované do celej zemegule,“ pokračoval. Vzápätí objasnil, že podobný článok v prestížnom americkom denníku za ostatných tridsať rokov nevyšiel.
„O Banskej Štiavnici tam naposledy písali v roku 1993, kedy ju zaradili do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predtým to bolo v roku 1945, keď skončila druhá svetová vojna. To znamená, že za takmer osemdesiat rokov je toto tretíkrát, čo o banskom meste Times písal,“ vysvetlil Brossmann. Zdôraznil pritom, že na titulke sa v tomto americkom denníku nikdy predtým Štiavnica neocitla.
Skutočná slovenská „lovestory“
Brossmanna a jeho tím teší, že americký novinár si všimol príbeh Maríny a Andreja Sládkoviča, ktorý vytvoril najdlhšiu ľúbostnú báseň sveta. Tiež fakt, že túto skutočnosť zviditeľňuje Banka lásky. „Vlastne sa napĺňa to, čo sme chceli dosiahnuť. Začalo to tým, že Rómeo a Júlia je najznámejšie literárne dielo o láske dvoch ľudí, no žiadny ďalší takýto pár na svete známy nebol. Druhá najslávnejšia romanca chýba, pričom ľudská myseľ vždy potrebuje alternatívu,“ hovorí.
„Je to napríklad ako s Coca-Colou a Pepsi,“ podotkol s úsmevom. Ľudský mozog podľa neho vždy potrebuje aj niečo druhé, aby si mohol vybrať. Okrem toho, slovenská „lovestory“ je, na rozdiel od príbehu anglického spisovateľa, založená na skutočnosti. To, že v našich končinách nejde o fikciu, spomína aj článok v New York Times.
„Takto sa nám vlastne darí celosvetovo spopularizovať Marínu ako najdlhšiu ľúbostnú báseň sveta, čo bolo od začiatku naším cieľom,“ vraví Brossmann. „V tom článku sú celé strofy básne, jej najznámejšie verše. Stalo sa presne to, čo sme chceli dosiahnuť,“ poznamenal.
Nechýba tam ani známa citácia básnika z jeho listu svojej milej, ktorý je datovaný v roku 1846: „Sú dva druhy ľudí. Tí, ktorí v Štiavnici ešte neboli a tí, ktorí si ju už navždy zamilovali. Tak ako ja teba, Marína.“
Článok už v pondelok uverejnil Times aj na svojom webe. „V sekcii Art & Design to držali na titulke skoro celý deň. To je dosť pitoreskné v súvislosti s niektorými Štiavničanmi, ktorí rozprávali, že sme gýč, lebo o nás písal práve redaktor zameraný na tieto témy,“ povedal Brossmann.
Znovuotvorenie? Valentín 2027
V americkom texte sa spomína, okrem histórie celého príbehu o Maríne a múzeu aj to, že Banku lásky, ktorú zničil oheň, by znovu chceli otvoriť na Valentína 2027. Brossmann nám to potvrdil s tým, že to chcú urobiť v ešte veľkolepejšom štýle ako predtým.
„Momentálne neviem ísť do detailov, sme len v základnom koncepte. Keďže nám zhorela celá expozícia okrem trezoru, mali sme niekoľko možností. Jednou z nich aj to, že už nebudeme pokračovať,“ priznáva s tým, že netušili či na to nájdu energiu a peniaze. Po požiari bola ich motivácia „na bode mrazu“, no teraz nadobudli veľkú chuť pustiť sa do toho znova.
„Zhodli sme sa, že ak do toho máme ísť na plné pecky, tak nemá zmysel obnoviť to len do takej miery ako to už bolo. Vraveli sme si, že ak sa na to dáme, tak to spravíme desaťkrát lepšie ako predtým,“ poznamenal. Spomenul pritom nomináciu na cenu Európske múzeum roka, do ktorej sa dostali v roku 2021. „Teraz to chceme urobiť tak, aby sme nezostali len pri nominácii, ale aby sme sa aj stali tým Európskym múzeom roka,“ prezrádza smelé ambície.
Čítajte aj Novým šéfom SIS má byť Gašpar mladší, prezidentka o jeho nominácii nevedela. Toto tu nebolo od Lexu a Mečiara, reaguje opozícia
K dosiahnutiu ich cieľa sú však potrebné vysoké sumy peňazí. Pomerne veľký balík im „odklepol“, konkrétne 3 milióny eur, rezort kultúry. „Tento príspevok od štátu je na tehly, múry. Čiže je to určené na rekonštrukciu budovy, rozvodov a podobne. Nám však zhorela celá expozícia, na ktorú potrebujeme do dvoch miliónov eur, ak ju chceme urobiť špičkovo európsky,“ vysvetlil. Stavebné práce musia finalizovať, čo je podmienkou ministerstva kultúry, do konca decembra 2025. Potom začnú nanovo budovať aj expozíciu Banky lásky.
Socha pre primátorku
Peniaze z dotácie majú na účte od vlaňajšieho decembra. Za sebou už majú reštaurátorský výskum, no a momentálne prebiehajú debaty s pamiatkarmi. Zároveň končí výberové konanie na dodávateľa projektovej dokumentácie. Potom sa zamerajú na samotné projekty, stavebné povolenie a niekedy pred letom začnú so stavebnými prácami.
„Aktuálne sa ešte stále robia aj sanačné práce od požiaru. Po dočasnom prestrešení sa rozbíjajú podlahy a vyhadzujeme kúrenie, lebo zvlhli zásypy nad klenbami. Stále sa to vlastne zastabilizováva,“ ozrejmil Brossmann. V rámci dotácie od ministerstva spomenul tiež „vlnu hejtu“, ktorá sa na nich spustila.
„Rozvírila sa nepravdivá diskusia plná klamstiev v tom duchu, že pani ministerka Šimkovičová prišla do roboty, našla tam niekde tri milióny a dala ich Banke lásky, lebo je to národný projekt. Takýto naratív sa šíril, ale to je úplný nezmysel,“ zdôraznil. Pokračoval, že veľkú zásluhu pri získavaní peňazí na obnovu historického centra Štiavnice má primátorka Nadežda Babiaková.
Čítajte aj Rozpad Matovičovho hnutia? Kto odchádza dnes, len zbadal to, čo už všetci dávno vedia, hodnotí politológ
„Hneď po požiari začala konať vo vzťahu k vtedajšej vláde Eduarda Hegera, ktorá vyčlenila a schválila peniaze pre všetky poškodené budovy. Potom to potvrdila aj, za súčinnosti pani prezidentky, úradnícka vláda. Aktuálna ministerka dávala pod zmluvu formálny podpis. Samozrejme, mohla povedať, že to neurobí, ale prečo by mala stopnúť dotácie pre budovy zničené ohňom?“ pýta sa. Opäť sa pritom vrátil k Babiakovej.
„Keby sa do toho primátorka nevložila s takým obrovským nasadením, zostalo by to zhorené možno aj polstoročie. Pracovala na tom celé mesiace – vybavovala, obvolávala úrady, ministrov, vlády a niekoľkokrát bola u pani prezidentky,“ priblížil. „Všetci, ktorým v centre zhoreli budovy, by jej mali postaviť sochu,“ mieni.
Marína na Kanárskych ostrovoch
Aktuálne hľadajú tiež strategického partnera v súvislosti s ekonomickým modelom, ktorý „majú v hlave“. Ide o koncept, ktorý by chceli aplikovať aj v zahraničí. „Materská prevádzka by bola v Dome Maríny, no už sme dostali ponuku robiť to napríklad aj v Španielsku, na Kanárskych ostrovoch. Prvé sondážne rozhovory svedčia o tom, že je to atraktívne. To isté platí aj o Spojených arabských emirátoch,“ prezradil Brossmann. Je presvedčený, že potenciálnych turistov to od banského mesta neodradí.
„Množstvo návštevníkov, ktorí sú stále ochotní ísť na Slovensko a komplikovane sa dostať do Štiavnice, je limitované. No a vždy je niekde originál, pričom Dom Maríny je len jeden. Ak sa aj niekto pôjde pozrieť do, v úvodzovkách, pobočky, potom chce ísť tiež na miesto, kde to celé začalo,“ tvrdí. Podčiarkol, že by to nebolo konkurenčné. „Skôr to podporí spoznateľnosť toho príbehu a chuť ísť tam, kde sa naozaj odohral,“ uzavrel.