Extrémne vysoké februárové hodnoty zimným strediskám vôbec nepriali. Ortuť sa v niektorých mestách šplhala až k osemnástim stupňom. Na horách to bolo o niečo menej, no aj tam zaznamenávali nadpriemerné teploty. Inštitút environmentálnej politiky už vlani informoval, že ku koncu tohto storočia budú udržateľné len vysoko položené strediská. Slovákom neodporúča rozvoj a stavbu tých, ktoré sa nachádzajú vo výške pod 1 700 metrov nad morom.
V súčasnosti je na našom území zhruba stovka lyžiarskych stredísk. Za výborné podmienky na lyžovanie v našich končinách považuje inštitút vtedy, keď je prevádzka otvorená aspoň 82 dní za sezónu. Z nich 35 je nutných pre dlhodobé fungovanie strediska. Inak hrozí, že zostane v strate.
Katastrofický rok
Vo väčšine lokalít už museli túto sezónu ukončiť. Stále sa ale lyžuje najmä v niektorých tatranských oblastiach. Dobré podmienky hlásia napríklad Roháče, Jasná či Tále. Aj ku koncu týždňa však nad Slovenskom prevládali mraky a pokračovalo oteplenie. Uživia sa vôbec v nasledujúcich rokoch lanovkári a vlekári? Hrozí niektorým strediskám zánik? S týmito otázkami sme oslovili viaceré z nich, no nie všetci sa s nami o tom chceli rozprávať. Zrejme je za tým nervozita z neistej budúcnosti.
Pri našom „pátraní“ sme však predsa len natrafili na zhovorčivého lanovkára. So svojimi pocitmi sa s nami podelil s podmienkou, že nebudeme menovať jeho ani lokalitu, v ktorej pracuje. „Podľa súčasného oteplenia nižšie položené strediská určite šancu na prežitie v budúcich rokoch nemajú. Zlikviduje to viaceré prevádzky,“ mieni. Zdôraznil, že bez mrazu nie je možné zasnežovať a ak bude počasie v ďalších rokoch podobné ako v tomto, nádej je nulová.
Lanovkár pokračoval, že uplynulá sezóna bola veľmi zlá. „Máme za sebou celé mesiace tvrdej roboty, no stačil jeden a sneh je preč. Naplno sme fungovali desať týždňov,“ zhodnotil. „To, čo sa investovalo do energií, ľudskej práce a podobne, sa nám túto sezónu určite nevrátilo. Jednoznačne sme skončili v mínuse,“ tvrdí. Nepomohol vraj ani január, ktorý bol v rámci prevádzky najsilnejší.
„Koncom decembra nám napadlo krásnych sedemdesiat centimetrov prírodného snehu, no neskôr, behom týždňa, sa to scvrklo na tridsať. Prišlo prudké oteplenie a dážď. Prevažnú väčšinu zimy namiesto sneženia prší,“ konštatoval lanovkár s tým, že tento rok je pre nich katastrofou. „Horšiu sezónu ako je táto si nepamätám. Zavreli sme týždeň pred koncom februára,“ poznamenal. Inokedy vraj zvyknú ísť naplno až do Veľkej noci.
Flintu do žita nehádžu
Momentálnu situáciu však nevidia všetci až tak čierno. Denisa Vaňová zo SKI centra Drozdovo, ktoré sa nachádza pri Novej Bani vo výške sedemsto metrov, je optimistka. „Určite sa oplatí prevádzkovať strediská aj v nižších polohách. Veríme, že taká krátka zima, ako bola tento rok, už tak skoro nepríde,“ povedala. Vysvetlila, že lyžovanie pre verejnosť sa u nich skončilo 6. februára.
„Na taký skorý dátum uzavretia sezóny sa veru nepamätáme. Bola najkratšia, akú sme kedy mali. Flintu do žita ale určite ešte nehádžeme,“ podotkla. Inokedy to zvyknú „potiahnuť“ minimálne do polovice marca. „Niekedy sú podmienky dokonca také, že by sme vydržali aj dlhšie, no potom už nie je postačujúci záujem zo strany ľudí,“ objasnila.
Čítajte aj Odvolací súd potvrdil, že Matovič sa nesmie vyjadrovať urážlivo o Haščákovi
Napriek celoslovenskej mizérii so snehom v Drozdove tento rok vraj stratu neutŕžili. „V porovnaní s minulými rokmi sme začali skôr, už 16. decembra. Stihli sme sviatky, novoročné lyžovanie, mali sme tu aj kurzy. Takže v mínuse sme neskončili,“ uzavrela Vaňová.
Výkonný riaditeľ Záujmového združenia prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov (Lavex) Bohuš Hlavatý situáciu tiež nevidí až tak „tragicky“ – napriek extrémnemu februárovému otepleniu. „Vieme, že sa to takto stáva raz za päť rokov. Náročnejšie je to najmä v strediskách do 1 500 metrov, ale tí, ktorí sa dobre pripravili počas relatívne chladného decembra, majú dostatok umelého snehu. Ten sa netopí tak rýchlo ako prírodný,“ pripomenul. Verí, že vo vyšších polohách potrvá kvalitná lyžovačka aj v nasledujúcich dňoch.
Či je aktuálne počasie pre niektorých likvidačné, si netrúfa odhadnúť. „Je priskoro o tom hovoriť. Samozrejme, každý si to vyhodnotí potom, ako prídu všetky účty a uvidí, či sa mu prevádzka opláca,“ povedal Hlavatý.
Skalka si verí
Osobne sme sa išli pozrieť na Skalku pri Kremnici, ktorá je vo výške 1 250 metrov. Okrem zjazdoviek je tam aj obľúbený bežkársky štadión Rudolfa Čillíka. Keď sme tam prišli, svietilo slnko a teplomer ukazoval deväť stupňov nad nulou. Na samotnej trati sme si všimli dvoch ľudí. Pani Katka si tam posledné zvyšky snehu, aj keď poriadne mokrého, prišla užiť zo Zvolena.
„Dnes to nie je ktoviečo, lebo už máme krásny teplejší čas a sniežik sa spúšťa. Napriek všetkému sa bežkovať ešte dá. Keďže tento šport milujem, dám to aj cez tie mláky,“ reagovala narážajúc na okolité plochy pokryté vodou.
Tamojšie zjazdovky boli takmer opustené. Bolo zjavné, že pre verejnosť je už táto prevádzka zatvorená. Stretli sme ale skupinu detí, ktoré na nich trávili posledný deň svojho lyžiarskeho výcviku. „Podmienky v inom stredisku, ktoré sme pôvodne mali dohodnuté, boli nevyhovujúce. Museli sme hľadať alternatívu a nakoniec sme sa rozhodli pre Skalku,“ hovorí Ladislav Prešinský, riaditeľ Základnej školy sv. Marka v Nitre.
„Pre skúsených lyžiarov to tu už momentálne nie je ideálne, no v našej skupine je osemdesiat percent začiatočníkov. Na základe toho, ako deti reagujú, nám tieto podmienky stačili,“ pokračoval riaditeľ. „Prevádzkovatelia sú veľmi ústretoví – denne nám perfektne upravovali terén, na ktorom sme lyžovali. Neľutujeme, že sme prišli,“ doplnil.
Siedmačka Simona s ním súhlasí. „Lyžovať sa tu dalo. Som celkom spokojná, lebo to mohlo dopadnúť aj horšie,“ povedala. Jej spolužiačka Ninka bola trochu kritickejšia. „Áno, dalo sa, ale neraz tam už bolo hrozné blato, po ktorom sme sa šmýkali. Alebo v niektorých úsekoch už nebol sneh a museli sme pred nimi zabrzdiť. Takže určite by bolo lepšie, keby sme mali viac prírodného snehu,“ podotkla.
Manažér strediska Skalka arena Peter Hyža potvrdil, že po odchode posledných lyžiarskych výcvikov už zavreli. Naplno fungovali zhruba 70 dní a určite nezostali v strate. „To, čo sa kedysi dialo v decembri, v súvislosti s mrazmi a snežením, zvykne byť už v novembri. No a zase marcové počasie sme tu mali už vo februári. Celé sa to posúva a my sme sa podľa toho zariadili,“ zhodnotil. V stredisku pôsobí už pätnásť rokov a nemyslí si, že zimy sú „stratené“. Všade sa vraj ukazujú výkyvy, no u nich to nebolo nijako tragické.
„Možno budú zimy menej stabilné, ale musíme byť vždy pripravení a od prvého mrazu ísť na sto percent. Najbližších pätnásť rokov to do záhuby nepôjde,“ predpokladá Hyža. „Ešte pred nejakou dekádou sa hovorilo, že strediská pod 1 000 metrov pôjdu do zabudnutia. V ostatných rokoch sa ale ukázalo, že nie vždy to musí byť pravda a mnohé stále fungujú,“ poznamenal. Na druhej strane predpokladá, že v oblastiach pod spomínanou výškovou hranicou to bude len horšie.
Výcviky sú stále „v kurze“
Počasie ani zdražovanie podľa všetkého neovplyvňujú záujem škôl o lyžiarske výcviky. Veronika Hollá z CK Slniečko vraví, že všetky, ktoré mali v ponuke, naplnili. „Pre miernejšie zimy a nedostatok snehu sa začínajú presúvať do vyššie položených stredísk. Cena je približne 300 eur na osobu. Je v tom zahrnuté ubytovanie, strava, doprava a skipasy,“ vymenovala. V porovnaní s vlaňajškom to podľa nej zdraželo o zhruba desať percent. Súvisí to s vyššou cenou za energie, ktorá sa odráža aj na samotnej prevádzke.
Čítajte aj Polícia preveruje pád sedemročného dievčaťa zo strechy v Sačurove
„Napriek tomu záujem nie je nižší, ale skôr vyšší,“ tvrdí Hollá. Hoci ceny v zahraničí sú takmer podobné, školy túto možnosť neuprednostňujú. „V našej ponuke máme aj lyžiarsky výcvik v Taliansku, takže to vieme porovnať. Veľkú úlohu v tom zohráva dotácia, ktorou štát prispieva sumou 150 eur na žiaka. Použitá ale môže byť len na Slovensku,“ ozrejmila.
Peter Knotek, riaditeľ Základnej školy v Rajeckých Tepliciach, hovorí, že ich žiaci chodia na lyžiarske kurzy radi a pravidelne. „Aj keď súčasná dotácia je už podľa mňa nepostačujúca, lebo celkovo vyjde kurz na 250 až 300 eur. Rodičia teda doplácajú minimálne stovku,“ podotkol. „No a dôležitou zložkou je výbava, teda lyže a oblečenie. Ak si to niekde výhodne nepožičajú, treba si na to vyčleniť aspoň tisícku,“ doplnil.
Branislav Širotňák, učiteľ Gymnázia sv. Moniky v Prešove si tiež myslí, že príspevok od štátu už nie je dostatočný. „Ceny rastú každým rokom, no v tom aktuálnom je to asi najviac. Na osobu to išlo hore približne o 40 eur. Študentov a ich rodičov to ale zatiaľ neodrádza. Nejdú len tí, ktorí ochorejú,“ uzavrel.