Na komplexnú opravu biskupského kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, získalo mesto z plánu obnovy dotáciu vo výške 4,2 milióna eur. Projekt je zameraný aj na energetickú úsporu objektu, ktorá sa po dokončení zníži, v porovnaní so súčasnými nákladmi, o 50 percent.
V rámci prác, ktoré už odštartovali, obnovia fasády, vymenia okná, dverové výplne, všetky svietidlá, zasklia otvory nádvoria, ošetria murivo a základy proti prenikaniu vlhkosti. Pri renovácii fasády použijú špeciálne omietky s tepelno-izolačnými vlastnosťami, vymenia tiež žľaby a bleskozvody. Na vežičky kaštieľa sa vrátia aj pozlátené symboly drakov, ktoré ich v minulosti zdobili dlhé roky.
Najlepšie rozhodnutie
Víťazom verejného obstarávania na dodávku prác sa stala spoločnosť Adifex, ktorá sa, okrem iného, podieľala aj na rekonštrukcii Bratislavského hradu. Výsledná suma za projekt bude na úrovni 2,2 milióny eur. Rekonštrukciu kaštieľa autorsky pripravil architekt Jozef Sálus, pričom celý proces spadá pod dohľad Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici.
Žiarsky primátor Peter Antal uviedol, že práce by mali byť ukončené do konca roka 2025. „Je to výborná správa pre mesto a jeho obyvateľov. Keď sme v roku 2018 uvažovali o odkúpení tohto kaštieľa, nešlo o ľahké rozhodnutie. Prišlo viac menej nečakane, lebo sme mali rozbehnuté viaceré iné projekty,“ hovorí.
Čítajte aj Prekvapil ich medveď, zamestnanec Štátnej ochrany prírody postrelil kolegu
Pokračoval, že „zelenú“ tomu dali po komunikácii s mestskými poslancami a ekonómom. „Dnes to hodnotím ako jedno z najlepších rozhodnutí v ostatných rokoch. V tom čase sme si zobrali úver na kúpu tohto objektu vo výške 2,8 milióna eur,“ vysvetlil.
Pamiatku získalo mesto do svojho vlastníctva s vedomím, že ide o obrovské sústo. Najmä jej vonkajšia časť bola už na prvý pohľad viditeľne ošarpaná a bolo jasné, že si vyžaduje obrovské investície. „Čo má ale po nás zostať ešte niekoľko generácií či stáročí, ak nie práve takáto historická dominanta?“ pýta sa Antal. Objasnil, že ich zámerom je vytvoriť z kaštieľa reprezentačné sídlo mesta, ale aj lákadlo pre turistov.
Moyzesov domov
Renasančno-barokový kaštieľ dal vo vtedajšom Svätom Kríži postaviť, v roku 1631, arcibiskup Peter Pázmáň. Predtým sa na jeho mieste nachádzala stredoveká pevnosť. Kaštieľ dlho slúžil ako letné sídlo ostrihomských arcibiskupov. Po zriadení Banskobystrickej diecézy ho ako jej hlavné pôsobisko určil prvý tamojši biskup – gróf František Berchtold. Práve počas jeho pôsobenia (1776 – 1793) prešiel veľkou rekonštrukciou.
V roku 1850 sa tam nasťahoval biskup a prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes. Po búrlivých revolučných rokoch v prvej polovici devätnásteho storočia našiel toto sídlo v zúboženom stave. Podarilo sa mu ho, s rôznymi ťažkosťami, zrenovovať a zostal tam až do svojej smrti (1869). Pochovaný je v krypte žiarskeho Kostola Povýšenia svätého Kríža, kde odpočívajú aj ďalší piati diecézni biskupi – František Berchtold, Gabriel Zerdahely, Jozef Belánsky, Karol Rimely a Marián Blaha.
V prvej polovici 20. storočia v kaštieli krátko pôsobili saleziáni, od roku 1950 tam bola ekonomická škola. Po prevrate v novembri 1989 prešla pamiatka z cirkevných rúk do súkromných. Od predchádzajúceho majiteľa ju, už prázdnu, kúpilo mesto.
Kastelán sa toho nedožil
Z rozpočtu samosprávy sa už hneď po kúpe snažili vyčleňovať peniaze na to, aby do kaštieľa aspoň čiastočne vrátili život. Predtým v ňom úradovali, do roku 1942, banskobystrickí biskupi, potom sa stal na krátku dobu sídlom rádu saleziánov. Po nich tam, dlhé desaťročia, fungovala stredná ekonomická škola – neskôr premenovaná na obchodnú akadémiu. Nejaký čas tam pôsobila aj po odkúpení objektu súkromným vlastníkom od cirkvi. Napokon študenti tieto priestory opustili v roku 2016.
Vlastnými finančnými prostriedkami sa radní krátko po kúpe pustili do rekonštrukcie a najmä zariaďovania interiéru. V minulosti tam preto už vznikli reprezentačné priestory, kde sa konajú sobáše, vznikla tam tiež pamätná izba Štefana Moyzesa, galéria insitného maliara Júliusa Považana, archeologické a etnografické múzeum.
Čítajte aj Aj 15-ročné dievča. V kauze pred školou zabitého chlapca vzniesli päť obvinení
„Všetky tieto miestnosti boli verejnosti sprístupnené už v minulých rokoch,“ povedal primátor. „Ľudia mali možnosť komentovaných prehliadok, na ktorých sa dozvedeli o význame tohto kaštieľa. My si jeho dôležitosť, v rámci Banskobystrického kraja, veľmi dobre uvedomujeme a tak sme k nemu aj pristupovali,“ poznamenal.
Verí, že miestni, ale aj návštevníci, ktorí si už predtým k tejto pamiatke našli cestu, sa tam budú stále vracať. „A zastavia sa tu tiež tí, ktorí sa vyberú napríklad na Šášovský hrad,“ podotkol Antal. Mrzí ho však, že obnovy sa nedožil archeológ a dlhoročný kastelán Peter Mosný (umrel vo februári, pozn. red.). „Od prvého dňa, ako sme tento kaštieľ kúpili, tu trávil celé dni aj noci. Skúmal, pátral a spisoval všetko, čo o ňom zistil. Bol som presvedčený, že raz sa tejto chvíle dožije, lebo by si to zaslúžil,“ spomenul nadšenca, ktorého si z prehliadok medzi múrmi niekdajšieho biskupského sídla pamätajú mnohí.