V mestskom čerešňovom sade, ktorý v minulosti spravovalo aj družstvo, dodnes pestujú symbol kraja – krupinské dudečky. Tie boli v tejto lokalite dominantnou odrodou. Okrem nich tam pestovali aj krištofku, Napoleonovu či Tropticherovu chrupku.
Stovky čerešňových stromov sú tam lákadlom najmä na jar, keď všetko kvitne. Keďže ide o verejne prístupnú časť mesta, ktorá nie je oplotená, mnohí ju v uplynulých dňoch vo veľkom vyhľadávali a užívali si čarovné prechádzky. Tie sú tam naozaj zážitkom – ide totiž o prostredie s výraznou vôňou, pestrými farbami a neobyčajnými zvukmi prírody. Nejeden Krupinčan si tam rád prichádza urobiť rodinné fotografie so svojimi ratolesťami.
„Je to nádhera, oáza pokoja a momentálne pracovisko usilovných včeličiek. Odporúčam na prechádzku,“ komentovala jedna z návštevníčok lokality.
Pre vlastnú potrebu
Primátor Krupiny Radoslav Vazan vysvetlil, že ich sad má rozlohu jedenásť hektárov a nachádzajú sa tam aj viac ako storočné stromy – z nich 95 percent tvoria práve čerešne. Poukázal pritom na silnú tradíciu. „Naši predkovia si uvedomovali, že štyristo metrová nadmorská výška a najmä juhozápadná orientácia tunajších svahov ponúkajú ideálne podmienky pre rozvoj ovocinárstva,“ hovorí. Ľudia sa tam ale púšťali do pestovania aj ďalších rôznych odrôd stromov – či už jabloní známych ako hontianske končiarky, kožovky, bosmanky, hrušiek alebo bystrických sliviek.
„Chceme to zachovať pre budúce generácie, preto sme sa rozhodli pre obnovu sadu v Papuľke. Na miestach pôvodných, ktoré boli vyschnuté či vypílené, vysádzame nové čerešne – vtáčie, do ktorých potom štepíme naše staré odrody a to predovšetkým krupinskú dudečku,“ ozrejmil primátor.
Čítajte aj „Grófka“ Rošková k agrokauze: Uviesť PPA do omylu som nemala v úmysle. Prokurátor pre ňu žiada väzenie
„Samozrejme, staráme sa aj o tie staré stromy. Čistíme ich okolie od rôznych náletových drevín, opiľujeme suché konáre a podobne,“ povedal. Pokračoval, že ich cieľom je každoročne vysadiť dvadsať až tridsať nových kusov. „Začali sme asi pred dvomi rokmi, takže toto je už tretia sezóna. Dokopy ich je tam určite viac ako tisíc,“ tvrdí.
Nepotrvá dlho, a na stromoch pribudnú ich sladké plody. Primátor upozorňuje, že miestni si ich tam môžu prísť natrhať. „Krupičania si, pre vlastnú potrebu, môžu naoberať do desať kilogramov. Žiadame ich ale o šetrné zaobchádzanie, aby sa konáre neničili a nelámali,“ podčiarkol.
Tisícky stromov v Brdárke
Čerešňový raj nájdu obdivovatelia týchto ovocných stromov aj v Brdárke, v okrese Rožňava. Malá dedinka, ktorá má len niečo cez šesťdesiat obyvateľov, leží v obklopení malebných vŕškov, lúk a sadov. Populárne sú tam najmä tie čerešňové – tvorí ich dokopy zhruba štyritisíc stromov. Keď na jar rozkvitnú, ľudia sa tam vraj cítia doslova ako v raji. V tejto čarovnej lokalite nechýbajú ani rôzne odrody hrušiek, jabloní a vlašských orechov. Už niekoľko rokov tam každú jar robia, v čase rozkvetu stromov, vďaka združeniu Alter Nativa Brdárka, komentované prehliadky. Dvojhodinovú prechádzku s výkladom miestneho obyvateľa ponúkajú záujemcom aj tento a nasledujúci víkend vždy o jednej poobede. Potrebné je vyplniť prihlasovací formulár, ktorý je na stránke brdarka.sk.
Zdroj obživy
Vazan pokračoval, že na okolitých svahoch nepôsobia mrazy tak rušivo, ako priamo v meste. „Tam od rieky Krupinica v zime prituhuje. Keď sú tu dole dva stupne pod nulou, hore teplomer ukazuje plus dva. Ten rozdiel teplôt je zjavný a práve toto tí naši predkovia dobre vedeli. Na kopcoch ovocie jednoducho nezamŕzalo tak, ako v iných častiach Krupiny,“ priblížil s tým, že preto sa ovocinárstvo uberalo smerom do kopcov.
Pod tamojšou časťou Vartovka dokonca boli kedysi vinohrady, v ktorých sa schovával aj Janko Kráľ. Tie tam zotrvali až dovtedy, kým ich nezničila fyloxéra, teda choroba, ktorá bola v druhej polovici devätnásteho storočia postrachom všetkých vinohradníkov.
Čítajte aj Opoziční poslanci žiadajú, aby Filip Kuffa vysvetlil svoj let vrtuľníkom ponad Malú Fatru. Let bol podľa nich nelegálny
„Väčšinou sa v Krupine pestovali samorodné vína, pričom najznámejším tu bola krupinská strieborčina. V súčasnosti sa ju tiež snažíme zachovať a prostredníctvom tunajších vinárov jej prinavrátiť zašlú slávu,“ uzavrel primátor.
Hontianska župa patrila v minulosti k popredným producentom ovocia v Uhorsku. Preslávili ju predovšetkým čerešne, pestovanie ktorých bolo rozšírené najmä v oblasti Krupiny. Nešlo len o sezónnu pochúťku, ale tiež zdroj obživy. Ovocie konzumovali miestni v čerstvom aj konzervovanom stave – sušené, uvarené na lekvár či vydestilované po vykvasení na alkohol.
Čerstvé aj spracované čerešne predávali Krupinčania na trhoch či prostredníctvom podomového obchodu. Do širokého okolia ich chodili ponúkať na vozoch. Železnicou ich prepravovali do Budapešti a po vzniku Československej republiky aj do severnejších častí Slovenska a na Moravu. Letecky ich dodávali až do Anglicka.