Čoho by sa pestovatelia čerešní mali držať, aby mali krásne stromy a z nich aj kvalitné plody?
Záleží na tom, kde sú pestované. Dôležitý je podpník, čiže vegetatívne alebo generatívne, teda zo semienka, množený kultivar. Naň sa potom štepí odroda – stará, prípadne nejaká nová, odolnejšia. Napríklad na lazoch, v tvrdších podmienkach, je vhodnejší podpník semenáča, lebo tam do nejakých dvadsať rokov vyrastú veľké, možno až šesťmetrové stromy. Keď si to chce niekto zasadiť len niekde pri domčeku, vhodnejšie sú vegetatívne množené podpníky či stromčeky na nich pestované. Tam takto dosahujú trojmetrovú výšku.
Ako sa strom potom udržuje?
Rezom. V krupinskom sade k tomu pristupujeme celoročne – nie len na jar. Tak ako človek chodieva pravidelne ku kaderníkovi, tak aj strom potrebuje starostlivosť záhradníka v hocijakom období. V zime sa väčšinou v záhradách nestrihá, lebo stromček by mohol vymrznúť. To sa však môže stať len pri nejakých dvadsiatich stupňoch pod nulou. Veľkovýroba ale napríklad bežne reže jabloňové sady celú zimu. Od jesene do jari to musia mať všetko ostrihané.
Ktorá odroda je na pestovanie najvhodnejšia?
Je ich spústa, takže ľudia si môžu vyberať podľa chuti. Čerešne sú náchylné na vrtivku, teda mušku, ktorá napicháva plody. V nich sa potom tvoria červíčky. Vhodnejšie je preto pestovať skoré odrody, do ktorých sa vrtivka nedostane až v takom veľkom množstve. Tu, v krupinskom regióne, máme napríklad sladké krištofky, ktoré majú srdcový tvar a sú takmer čierne. Vhodné sú aj takzvané májovky, ktoré sa dajú papkať ešte skôr, no chuťovo to zase nie je nejaká bomba. No ale sú to prvé čerešne a preto aj vzácne. Po nich v podstate idú tie naše krajové – dudečky.
Spomínali ste vrtivku, ktorá si vo veľkom „pochutnáva“ na plodoch. Dá sa jej nejako zbaviť?
Keď máte doma malú čerešňu, zvyknú sa okolo stromu rozprestrieť geotextilné plachty, aby tie mušky nevyleteli zo zeme, v ktorej vždy prezimujú. Takto ich vieme zachytiť možno osemdesiat percent. Cez tú plachtu, ktorá sa okolo stromu zaváži, jednoducho nevedia prejsť a umrú. V záhrade to síce nie je na pohľad veľmi pekné, ale ak má niekto iba jednu čerešňu, môže si ju takto uchrániť. Nemusí potom použiť žiadny postrek.
Vy osobne postrekujete svoje alebo mestské čerešne?
Nie, vôbec. Tie naše sú stopercentné bio. Jediný postrek, ktorý používam, je v čase pestovania malých stromčekov, aby ich nezničili vošky. Tie ich zvyknú napadnúť tak, že sa potom z toho nevedia spamätať. Takže na mladé stromčeky aplikujem biopostrek. Na tie veľké absolútne žiadny.
Kedy sa dá o ovocnom strome povedať, že je dospelý?
Neviem, či sa dá hovoriť o nejakej plnoletosti, ale vegetatívne množený má už v treťom roku plody. Generatívne semenáče rodia na šiesty, siedmy rok, takže pri nich si človek musí počkať trochu dlhšie. Sú to ale dlhoveké stromy, ktoré vydržia, na dobrom mieste, možno aj sto rokov.
Čítajte aj Je ohrozených 6 miliárd eur z plánu obnovy? PS: List z Bruselu potvrdzuje najhoršie obavy. Zbytočná politizácia, reaguje Kmec
Vrátim sa ešte k postrekom, ktorým sa niektorí pestovatelia nevyhnú. Máte pre nich rady, ako ich robiť čo najšetrnejšie?
Určite vo večerných hodinách, keď už včielky nelietajú. Ide o to, aby sme nepostriekali aj spústu užitočného hmyzu, o ktorom možno ani nevieme. Postrekom totiž zabíjame všetko, čo v záhrade máme. Treba teda počkať, kým lienky a im podobné tvory nepozaliezajú.
Ako často sa to môže robiť?
Záleží, proti čomu sa to aplikuje. Vo veľkovýrobách sa stromčeky striekajú pätnásťkrát do roka. V súkromných záhradách je to, samozrejme, podstatne menej.
Je niečo, čomu by sa pestovatelia mali vyslovene vyhnúť?
Viacerí záhradkári dávajú na kmene mladých stromčekov lepové pásky, ktoré sú odporúčané proti mravcom – aby nevyliezli hore do koruny a neničili ju. Nie je to ale pravda, mravce tam idú za voškami. Čiže keď odstránia tie, nebudú mať za čím chodiť. No a lepidlo z tých pások rozožiera kmene. Hrozí teda, že o tri roky stromček uhynie. Keďže ich chodím po Slovensku strihať, videl som už nejeden takýto prípad.