Macron nie je z generácie zakladateľov EÚ. V čase nárastu populizmu v Európe a euroskeptických nálad je však jedným z najvášnivejších obhajcov spoločného európskeho projektu. Nielen preto, že dobre prepojená spolupráca prináša prosperitu. EÚ, ktorej základ vznikol po 2. svetovej vojne, nezažila vojnu. „Je to zázrak,“ pripomínal Macron aj v Bratislave.
Najmladší francúzsky prezident v moderných dejinách Francúzska bráni spoločnú Európu aj tým, že ju chce reformovať. Presnejšie – chce prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi únie a tesnejšie ich prepojiť.
Svoje ambiciózne predstavy o tom, kam by sa EÚ mohla posunúť, načrtol vlani v prejave na parížskej Sorbonne. Štáty EÚ, ktoré si želajú užšiu spoluprácu a prepojenie vzájomných politík, by podľa neho nemali brzdiť tí členovia, ktorí to odmietajú. „Európa už má viac rýchlostí, tak sa nebojme to povedať a urobiť,“ vyhlásil vtedy Macron. Žiadal prehĺbenie spolupráce štátov eurozóny, ktorá by podľa Macrona mala mať vlastný rozpočet a ministra financií.
Macronovi sa však jeho predstavy nepodarilo veľmi presadiť. Ako nedávno pripomenula AFP, jeho návrh na vytvorenie rozpočtu eurozóny napokon podporilo Nemecko, ale neskôr kritizovalo Holandsko ako jeden z najväčších čistých platcov do spoločného rozpočtu EÚ. O budúcom viacročnom rozpočte EÚ a v rámci neho i o rozpočte pre eurozónu po roku 2020 sa budú ešte viesť rokovania. V rámci reformy eurozóny Berlín odmietol Macronov nápad na vytvorenie postu ministra financií eurozóny či parlamentu eurozóny.
Únia by mala byť podľa Macrona jednoduchšia, efektívnejšia a menej byrokratická. Aj preto navrhol, aby Európska komisia mala len 15 členov, teda nie ako teraz 28, podľa princípu každý členský štát jeden komisár. Na takéto reformy je však nutné meniť základné zmluvy. A aj tá najnovšia – Lisabonská zmluva – sa rodila a schvaľovala vo veľmi dlhom a zložitom procese.
S väčším úspechom u európskych partnerov sa stretla Macronova snaha o posilnenie spolupráce v oblasti obrany. Jeho návrh na zjednodušenie obstarávania vojenskej výzbroje od európskych výrobcov a vytvorenie nového Európskeho obranného fondu podporili aj iní členovia EÚ. Súvisí to aj s politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa, keď si Európania uvedomili, že v oblasti bezpečnosti sa nemôžu spoliehať len na USA a musia viac investovať do vlastnej obrany.
Macron ako presvedčený Európan zdôrazňuje hodnoty, na ktorých bola založená EÚ. Aj preto patrí ku kritikom pomerov v Maďarsku a Poľsku pre nabúravanie princípov právneho štátu. Krajinám visegrádskej štvorky (Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko) v súvislosti s migráciou tiež pripomína princíp európskej solidarity. Bohatšie štáty sú pri rozpočte solidárne s chudobnejšími, štáty, kam nesmerujú tisíce migrantov, by mali byť solidárne s tými, ktoré musia riešiť vybavovanie a spracovávanie tisícok žiadostí o azyl. „Európa nie je supermarket. Európa je spoločný osud,“ vyhlásil vlani Macron.