Voľby do Kongresu Spojených štátov sprevádzal veľký záujem. Ľudia, ktorí chceli odovzdať svoj hlas, čakali v dlhých radoch pred volebnými miestnosťami. Trump trávil volebný deň v Bielom dome v spoločnosti svojho politického tímu, rodiny a priateľov. Na volebných lístkoch síce jeho meno nie je, ale hlasovanie bolo aj takmer o dvoch rokoch práce, ktorú vykonal v Bielom dome.
Prvé volebné miestnosti sa zavreli o polnoci z utorka na stredu stredoeurópskeho času (SEČ), vo východnej polovici Kentucky a v takmer celej Indiane. Voľby sa skončili na Aleutských ostrovoch na východe Aljašky o 7:00 h SEČ.
Demokrati ovládnu Snemovňu
Republikáni v utorkových voľbách udržali kontrolu nad Senátom Spojených štátov, prídu ale o väčšinu v Snemovni reprezentantov, ktorá po ôsmich rokoch pripadne demokratom. Vo svojich prepočtoch to uvádzali predné americké médiá, ako napríklad televízia Fox News, CNN či ABC. Zmena rozloženia síl v Kongrese bude komplikáciou pre zostávajúce dva roky štvorročného mandátu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa o zákonodarný zbor opieral.
Víťazstvo demokratov v Snemovni reprezentantov a udržanie republikánskej väčšiny v Senáte ešte pred voľbami predpokladali prieskumy verejnej mienky. Podľa prepočtov médií sa to potvrdilo.
Republikáni s 235 kongresmanmi ovládali tiež 435-člennú Snemovňu reprezentantov, v ktorej teraz budú dominovať demokrati. V Snemovni republikáni stratili podľa The New York Times 25 kresiel, čo už prekonalo počet potrebný na to, aby demokrati túto kongresovú komoru ovládli za podmienok, že svoje pôvodné mandáty udržia. NBC na základe svojho prepočtu demokratom prisúdila 229 budúcich kongresmanov.
V súboji o Senát zaznamenali republikáni úspech predovšetkým v Severnej Dakote, Missouri a Indiane, kde pripravili o úrad demokratických obhajcov. Mimoriadne dramatický súboj hlási Florida, kde po sčítaní takmer všetkých hlasov len tesne vedie republikán Rick Scott, ktorý má tak šancu pripraviť o kreslo demokratického senátora Billa Nelsona.
Republikáni udržali senátorský mandát napríklad v Texase, Utahu a Mississippi, demokrati zase na Havaji, v Novom Mexiku či v New Yorku.
Demokrati úspešnejší aj v guvernérskych voľbách
Úspešnejší než republikáni sú demokrati tiež v guvernérskych voľbách, v ktorých zatiaľ pripravili republikánov o štyri štáty.
Pokiaľ ide o guvernérske úrady zaznamenali demokrati veľký úspech v Novom Mexiku, Kansase, Illinois a Michigane, kde doteraz vládli republikáni. Tesný súboj zviedol demokrat Andrew Gillum na Floride, kde ale nakoniec zvíťazil republikán Ron DeSantis. Republikáni tiež udržali napríklad Texas, Arizonu, Ohio či Alabamu, demokrati obdobne uspeli v Oregone, Colorade, Havaji či New Yorku, kde demokrat Andrew Cuomo mandát obhájil. Demokrati tiež zvíťazili v Kalifornii.
O kreslo v Kongrese sa tento rok uchádzal rekordný počet žien, pričom len do Snemovne reprezentantov ich podľa agentúry AP kandidovalo 237. Voliči podľa prognóz do Snemovne poslali 99 kandidátok, čo je o 15 viac ako bol doterajší rekord. Doteraz najmladšou kongresmankou sa pravdepodobne stane 29-ročná demokratka z New Yorku Alexandria Ocasio-Cortez. Prvými moslimskými kongresmankami budú demokratky Ilhan OImar z Minnesoty a Rashida Tlaib z Michiganu. Demokratky Sharice Davids z Kansasu a Debra Haaland z Nového Mexika sú zase prvými ženami z radov pôvodných obyvateľov Ameriky, ktoré zvolili do Kongresu, pričom Davis je prvou otvorene homosexuálnou reprezentantkou z Kansasu.
Kongres v novom zložení zasadne v januári 2019.
Sanders obhájil kreslo
Nezávislý senátor Bernie Sanders z Vermontu hladko obhájil ďalší šesťročný mandát v Senáte Spojených štátov. Informovala o tom televízia CNN na základe svojich odhadov. Sanders, ktorý je v domovskom štáte mimoriadne obľúbený, sa do Senátu prvýkrát dostal v roku 2006 a o šesť rokov neskôr mandát obhájil. Sanders sa volieb do Senátu zúčastnil ako nezávislý, v Kongrese ale väčšinou hlasuje s demokratickými senátormi. Pred prezidentskými voľbami v roku 2016 sa neúspešne uchádzal o nomináciu Demokratickej strany, ktorú nakoniec získala Hillary Clintonová.
Referendum o Trumpovi
Dve tretiny amerických voličov sú presvedčené, že voľby boli referendom o prezidentovi Trumpovi. Vyplýva to z prieskumu agentúry AP. Väčšina voličov, ktorá tento názor zastáva, uviedla, že svoju voľbou vyjadrili nesúhlas s Trumpom. Približne 64 percent respondentov uviedlo, že k voľbám prišli pre Trumpa, 36 percent povedalo, že rozhodnutie, ako hlasovali, nijako nesúviselo s prezidentom. Šesťdesiatpäť percent oslovených voličov považuje ekonomickú situáciu Spojených štátov za dobrú, ale aj tak si väčšina respondentov myslí, že krajina mieri zlým smerom. Prieskumu sa naprieč Spojenými štátmi zúčastnilo vyše 113 000 ľudí, ktorých anketári oslovili pri odchode z volebných miestností.
Nezhody a polarizácia
"Pre zachovanie demokracie, ktorá musí prežiť dlho po tom, čo Trump a jeho dvorania odídu, je kľúčové, aby republikáni prišli o väčšinu,“ napísal v komentári pred voľbami v denníku USA Today Tom Nichols, autor knihy Smrť expertízy. Bezpečnostný odborník bol ešte nedávno registrovaný republikán. Podľa neho sa však strana stala hrozbou pre právny štát a ústavné normy.
"Sme svedkami čoraz tvrdšej rétoriky zo strany demokratických politikov, ktorí nenávidia Trumpa, a od tradičných médií,“ vyhlásil, naopak, pre Pravdu Jeffrey Bale z Inštitútu pre medzinárodné vzťahy na Middlebury College vo Vermonte.
Z týchto dvoch vyjadrení vidieť jasnú polarizáciu americkej politickej scény. Je to atmosféra, ktorá sa Trumpovi páči a takmer sústavne ju podporuje. Tesne pred voľbami vytiahol tému, ktorú živil aj v roku 2016 v súvislosti s vtedajším prezidentským súbojom. Na sociálnej sieti Twitter napísal, že policajné zložky budú dávať mimoriadny pozor, aby zabránili nelegálnemu hlasovaniu.
Trump dlhodobo klame o tom, že v roku 2016 prehral voľby s demokratkou Hillary Clintonovou na počet odovzdaných hlasov preto, lebo vraj milióny ľudí volili neoprávnene. Dokonca vytvoril komisiu, ktorá to mala preveriť. Nič zásadné však neobjavila a jej prácu zastavili.
V súvislosti s utorkovými voľbami americké ministerstvo spravodlivosti vyslalo do 19 štátov svojich ľudí, aby monitorovali, či hlasujúci dodržiavajú federálne volebné zákony.
"Americký politický systém je teraz napätý, nechutný, dokonca brutálny. Nevidel som to od 60. rokov, keď prepukli protesty týkajúce sa vietnamskej vojny a rasizmu,“ tvrdí profesor politológie Steffen Schmidt z Iowskej štátnej univerzity.
Podľa experta to má vplyv na rozhodovanie ľudí. "Mnoho Američanov má obavy z toho, že prezident Trump podnecuje násilie, keď schvaľuje útoky politikov na žurnalistov, násilie svojich stúpencov na mítingoch, či keď vidia jeho slabú reakciu na vraždu saudskoarabského novinára Džamála Chášakdžího,“ pripomenul pre Pravdu Schmidt. "Je príliš silné tvrdiť, že máme v Amerike občiansku vojnu. Ale občianske nezhody a polarizácia sú v USA momentálne jednoznačne viditeľné. Jedna vec je bezprecedentná. Prezident Trump nepredstavuje lídra, ktorý by prejavil pochopenie pre iných a snažil sa situáciu upokojiť. Šéf Bieleho domu musí prestať prilievať olej do ohňa. Nesmie prehlbovať delenie spoločnosti a prispievať k napätiu v nej,“ vyhlásil Schmidt.
Odtrhnutý z reťaze?
Iní odborníci však pochybujú, že by sa Trump takto dokázal správať. "Ak si republikáni udržia väčšinu v Kongrese, uvidíme vládcu Oválnej pracovne odtrhnutého z reťaze. Trump bude cítiť, že všetko, čo robil doteraz, bolo správne,“ reaguje profesor politológie Steven Greene zo Severokarolínskej štátnej univerzity. "Trump sa nebude zaoberať žiadnymi obmedzeniami, ktoré sa mu snažili vytýčiť niektorí umiernení republikáni najmä v Senáte. Môžeme očakávať viac etnicko-nacionalistickej agendy a tvrdých protiimigrantských politík, ktorými sa bude obracať na jadro svojich stúpencov. Možno pôjde aj proti populárnym programom sociálnej záchrannej siete. A bezpochyby sa prejaví Trumpovo pohŕdanie základnými princípmi právneho štátu,“ uviedol pre Pravdu Greene.
"V posledných týždňoch sa ukázalo, že republikáni v Kongrese a Trump dokážu spolupracovať hladšie. V prípade, že si udržia snemovňu a Senát, mohlo by to viesť k výraznejšej snahe o presadenie legislatívy v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť a imigrácia,“ predpokladá expert na americkú politiku Simon Langlois-Bertrand z McGillovej univerzity v Montreale. "Ďalšie otázky sú už komplikovanejšie. Ak však niečo ukázali posledné mesiace, vyzerá to tak, že výrazné stranícke delenie hrá v prospech Trumpovej politickej agendy,“ vyhlásil pre Pravdu Langlois-Bertrand.