Ukrajinský parlament schválil vojnový stav

Porošenko v parlamente oznámil, že zmenil svoje pôvodné rozhodnutie vyhlásiť vojnový stav na celom území Ukrajiny. Platný bude namiesto toho len v desiatich ukrajinských oblastiach, konkrétne v pobrežných a pohraničných regiónoch. Parlament tiež schválil uznesenie o dátume prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 31. marca 2019.

Text výnosu o vyhlásení vojnového stavu najprv schválila Ukrajinská bezpečnostná rada, ktorá navrhla vyhlásiť vojnový stav okamžite s dvojmesačnou, teda zo zákona maximálnou, platnosťou.

Bojuje takto Porošenko o volebný úspech?

Porošenko podľa agentúry Unian dĺžku navrhovaného vojnového stavu skrátil práve preto, aby nekolidoval so začiatkom volebnej kampane. Porošenko zároveň zdôraznil, že navrhovaný krok neovplyvní termín konania prezidentských volieb naplánovaných na koniec marca budúceho roka. Ukrajinská opozícia prezidenta podozrieva, že dramatickým opatrením plánuje dátum volieb posunúť, pretože prieskumy verejnej mienky mu nedávajú príliš šancí na víťazstvo. Rovnaký argument opakovane používa aj Moskva.

Ako napísala agentúra Interfax-Ukrajina, Porošenkovým podpisom nadobúda účinnosť rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) „o mimoriadnych opatreniach na zabezpečenie štátnej suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zavedenie vojnového stavu (poz. red.: mimoukrajinské zdroje používajú výraz stanné právo) na Ukrajine“.

Príslušný prezidentský výnos bol zverejnený na oficiálnom webe hlavy štátu. Agentúra Interfax-Ukrajina poznamenala, že rozhodnutie SNBO bolo zverejnené bez bodu č. 12, ktorý podlieha utajeniu.

BR OSN odmietla ruskú verziu

Spoločným vyhlásením Spojených štátov a piatich európskych krajín o znepokojení nad postupom Ruska v Kerčskom prielive sa v pondelok v New Yorku začala mimoriadna schôdza BR OSN. O jej zvolanie požiadali Moskva aj Kyjev.

Rusko podľa agentúry TASS navrhlo program mimoriadnej schôdze, ktorý ale západné štáty odmietli. Stála predstaviteľka Spojených štátov Nikki Haleyová tlmočila stanovisko USA, Británie, Francúzska, Poľska, Holandska a Švédska, že návrh Ruska diskutovať o „porušovaní ruských hraníc“ je pre západné členské štáty Bezpečnostnej rady neprijateľný.

„Vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad incidentom v Kerčskom prielive. Rozhodne podporujeme suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach,“ konštatovala Haleyová. Povedala, že zadržanie ukrajinských plavidiel je „škandalózne porušenie zvrchovanosti Ukrajiny“.

Ruskú verziu incidentu ako narušenie ruských štátnych hraníc podporili okrem ruského zástupcu delegáti Číny, Kazachstanu a Bolívia, napísal TASS. Štyri štáty sa zdržali hlasovania, sedem bolo proti.

Bezpečnostná rada po zamietnutí ruského návrhu otvorila diskusiu o incidente podľa návrhu, ktorý prostredníctvom USA predložil Kyjev. Ruský delegát Dmitrij Poljanskij reagoval vyhlásením, že takýto postup Bezpečnostnú radu diskredituje. „Nikto nemôže Rusku zabrániť, aby tu ako stály člen Bezpečnostnej rady nastoľovalo otázky, ktoré považuje za dôležité,“ povedal ruský zástupca.

Kyjev žiada svet o pomoc proti ruskej agresii

Ukrajinský parlament po schválení dekrétu o vojnovom stave prijal rezolúciu, ktorá vyzýva námorné mocnosti, aby do regiónu Čierneho a Azovského mora vyslali bojové plavidlá s cieľom odvrátiť ďalšiu ruskú eskaláciu napätia. Rezolúcia je adresovaná medzinárodným organizáciám vrátane OSN, Európskeho parlamentu a národných parlamentov všetkých štátov sveta. Vyzýva okrem iného k vyhláseniu nových protiruských sankcií.

Medzinárodné organizácie by podľa rezolúcie mali do regiónu vyslať svojich pozorovateľov. Rusko dokument vyzýva, aby ukrajinským vojakom zadržaným počas Kerčského incidentu poskytlo lekársku pomoc a bezodkladne zabezpečilo ich bezpečný návrat domov. Kyjev zároveň požaduje vrátenie troch zadržaných ukrajinských vojenských plavidiel.

Rusko by podľa ukrajinských poslancov malo uhradiť spôsobené škody. Štáty sveta rezolúcia vyzýva, aby proti Rusku oznámili nové sankcie platné až do obnovenia úplnej územnej celistvosti Ukrajiny v medzinárodne platných hraniciach.

„Politika zmierovania už viedla k okupácii Krymu a niektorých okresov Doneckej a Luhanskej oblasti,“ upozorňuje rezolúcia. Varuje tiež pred výstavbou plynovodu Nord Stream 2, ktorý má umožniť prepravu plynu do Európy mimo ukrajinské územie. Výstavba podľa Kyjeva ohrozuje európsku bezpečnosť.

Nové protiruské sankcie

Ukrajina žiada sankcie voči Rusom, ktorí sa priamo zapojili do tohto incidentu, vrátane zmrazenia ich bankových účtov, povedal veľvyslanec Volodymyr Jelčenko.

Kyjev podľa jeho slov takisto požaduje ďalšie hospodárske sankcie voči Rusku. Jelčenko dodal, že konanie ruského námorníctva bolo schválené poprednými vojenskými predstaviteľmi krajiny.

Napätie medzi oboma krajinami sa vystupňovalo po tom, ako Rusko v nedeľu v oblasti Kerčského prielivu medzi Čiernym a Azovským morom zajalo tri lode ukrajinských námorných síl. Pri incidente bolo podľa ukrajinských zdrojov zranených najmenej šesť ukrajinských vojakov, pričom stav dvoch z nich je údajne ťažký.

Moskva chce námorníkov súdiť

Výnos nadobúda platnosť svojím zverejnením. Kontrolovať jeho plnenie je v kompetencii tajomníka SNBO Oleksandra Turčynova.

Vyhlásenie vojnového stavu je reakciou na incident, ktorý sa v nedeľu odohral v Azovskom mori.

Rusko odmieta požiadavky ukrajinskej strany, aby krajine vydalo jej námorníkov a lode zadržané v nedeľu. Ako v pondelok vyhlásil predseda Výboru Rady Ruskej federácie pre obranu a bezpečnosť Viktor Bondarev, Rusko plánuje všetkých 24 zadržaných ukrajinských námorníkov postaviť pred súd. „Lode boli odtiahnuté do Kerču. Ich posádky sú zatknuté a budú vydané súdu. Kapitán aj posádka budú potrestaní,“ vyhlásil tento vysokopostavený predstaviteľ ruskej armády.

Moskva hovorí o „vojnovej hystérii“

Moskva obviňuje Kyjev, že incident schválne vyprovokoval, aby terajšie ukrajinské vedenie malo zámienku k zavedeniu vojnového stavu a udržaniu sa pri moci, ako aj k sprísneniu západných sankcií proti Rusku.

Incident „páchne volebnými hrami“, uviedol hovorca Vladimira Putina Dmitrij Peskov v prvej reakcii Kremľa. Išlo o „jednoznačnú provokáciu“ Kyjeva, tvrdí šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov a vyzýva Západ, aby pomohol priviesť k rozumu ukrajinských politikov, ktorí „sa pokúšajú získať politické body vojnovou hystériou“.

„Ciele sú jasné: ‚otriasť‘ Ukrajinou vyhlásením vojnového stavu, zmobilizovať protiruské nálady na Západe a sprísniť protiruské sankcie,“ usúdil Lavrovov námestník Grigorij Karasín. „Je zjavné, že na tomto pozadí bude pre Porošenka ľahšie rozvinúť predvolebnú kampaň,“ dodal.

Stretnutie Putina s Porošenkom zatiaľ nie je plánované

Stretnutie Putina a ohľadom incidentu v Kerčskom prielive zatiaľ nie je plánované. Podľa informácii agentúry TASS to uviedol Peskov.

Peskov dodal, že zatiaľ nedošlo medzi lídrami Ruska a Ukrajiny k rozhovoru v súvislosti s nedávnym vyostrením konfliktu medzi oboma krajinami. Na otázku novinárov, či má Putin v pláne prediskutovať s ukrajinským prezidentom vzniknutú situáciu, odpovedal, že „zatiaľ nie“.

Odmietol taktiež špekulovať o tom, či bude daná téma predmetom diskusie na stretnutí Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, plánovanom počas blížiaceho sa summitu skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) v Argentíne. Peskov však dodal, že ide o „veľmi vážnu provokáciu“ a vzniknutá situácia bude na základe ruskej iniciatívy predmetom diskusie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN).

Vopred naplánovaný presun

Rusko tvrdí, že plavidlá ukrajinských námorných síl – Berďansk, Nikopol a Jany Kapu – v nedeľu narušili ruskú hranicu, nereagovali na výzvy sprevádzajúcich plavidiel pohraničnej služby FSB a Čiernomorskej flotily a dopustili sa nebezpečného manévrovania. Posádky i lode boli zadržané.

Velenie ukrajinskej armády informovalo, že do incidentu s ruskými loďami prerástol vopred naplánovaný presun ukrajinských plavidiel z prístavu Odesa do prístavu Mariupol, ktorý sa začal 23. novembra.

Plavbu ukrajinských lodí cez víkend zastavila informácia o zatvorení plavebnej zóny v Kerčskom prielive, ktorú však medzinárodné inštitúcie nepotvrdili. Ukrajinské plavidlá preto pokračovali v plavbe aj v nedeľu.

Šesť zranených

Ukrajinské ozbrojené sily sú v plnej bojovej pohotovosti. Na zosilnený režim hliadkovania prejdú aj policajné zložky a pohraničná stráž. Ruské úrady medzitým obnovili v Kerčskom prielive dopravu pre civilné plavidlá.

Zástupca krymskej pohraničnej stráže Anton Lozovoj oznámil, že všetky tri zadržané lode budú presunuté do prístavu v meste Kerč. Podľa zdrojov agentúry Reuters boli lode do prístavu dopravené v pondelok ráno. Žiadne z plavidiel nenieslo známky poškodenia.

Podľa agentúry Interfax šesť zranených ukrajinských námorníkov previezli z krymského mesta Kerč do Moskvy. Uviedol to predstaviteľ ukrajinského prezidenta v Krymskej republike Boris Babin. Podľa jeho informácií zranených námorníkov operovali.

Stoltenberg varoval Rusko, že jeho konanie bude mať dôsledky

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Rusko pred dôsledkami v súvislosti s útokom na ukrajinské lode pri anektovanom polostrove Kym. Stoltenberg v pondelok po mimoriadnom zasadnutí vyslancov Ukrajiny a NATO povedal, že „Rusko musí pochopiť, že jeho konanie bude mať dôsledky“. Nepovedal síce, aké by to mohli byť, pripomenul však, že NATO v reakcii na anexiu Krymu v roku 2014 podniklo najväčšie vojenské zbrojenie vo východnej Európe od konca studenej vojny. Poukázal tiež na to, že kroky Ruska „eskalujú situáciu v regióne“. Hoci šéf NATO nedeľný útok označil za „vážny“, podčiarkol tiež potrebu „pracovania v prospech deeskalácie, pokoja a umiernenosti“.

O víkendových udalostiach Porošenko hovoril už aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Agentúra DPA uviedla, že Stoltenberg v telefonickom rozhovore s Porošenkom vyjadril v mene NATO plnú podporu pre územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny vrátane jej práva na plavbu vo svojich teritoriálnych vodách.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa telefonicky rozprávala s Porošenkom a vyjadrila mu svoje obavy z patovej situácie medzi Kyjevom a Moskvou.

Merkelovej úrad uviedol, že kancelárka zdôraznila potrebu deeskalácie a dialógu a dodala, že bude pracovať na tom, aby dosiahla oboje. Kancelárka aj ukrajinský líder sa dohodli, že zostanú v kontakte, doplnila informáciu tlačová agentúra AP.

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v pondelok označil ruskú blokádu Kerčského prielivu do Azovského mora za neprijateľnú a vyzval obe strany – Rusko i Ukrajinu – na zníženie napätia v ich vzťahoch.

Námestník nemeckého ministerstva zahraničných vecí Michael Roth v rozhovore pre nemecký rozhlas označil situáciu, ktorá cez víkend vznikla, za veľmi nebezpečnú. „Ďalšia eskalácia vo vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou je to posledné, čo potrebujeme,“ zdôraznil.

Roth uviedol, že nemá podrobné informácie o incidente, ale podľa neho „je jasné, že Rusko v súlade s medzinárodným právom musí Ukrajine umožniť slobodný prístup do ukrajinských prístavov v Azovskom mori“. Dodal, že obe strany musia teraz znížiť napätie vo svojich vzťahoch a zabrániť „špirále násilia“, ktorá by mohla mať „strašné dôsledky“.

Trumpovi sa nepáči, čo sa deje na Kryme, radí sa vraj s Európou

Americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi sa nepáči, čo sa deje medzi Ruskom a Ukrajinou. Trump to povedal novinárom v Bielom dome a uistil, že na riešení pracuje spolu s európskymi politikmi.

„Každopádne sa nám nepáči, čo sa deje. Dúfame, že sa to zrovná,“ komentoval šéf Bieleho domu incident medzi Ruskom a Ukrajinou v Kerčskom prielive, kde ruské plavidlá v nedeľu zadržali tri ukrajinské vojenské lode a internovali 24 členov ich posádok.

Trump vyhlásil, že situáciu rieši s európskymi politikmi. „Nie sú nadšení. Pracujeme na tom spoločne,“ povedal novinárom.

Reakciu americkej diplomacie tlmočila stála predstaviteľka USA v OSN Nikki Haleyová na mimoriadnej schôdzi Bezpečnostnej rady v New Yorku. „Rozhodne podporujeme suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach,“ konštatovala Haleyová. Povedala, že zadržanie ukrajinských plavidiel je „škandalózne porušenie ukrajinskej suverenity“.

Rusko si predvolalo ukrajinského diplomata

„Cieľ provokácie (Kyjeva) je zjavný: zatriasť Ukrajinou vyhlásením stanného práva, mobilizovať protiruské nálady a sprísniť protiruské sankcie,“ vyhlásil námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Grigorij Karasin v pondelok podľa agentúry RIA Novosti. Karasin dodal, že na pozadí týchto krokov sa "ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi bude ľahšie spúšťať jeho predvolebná kampaň.

Ukrajinský chargé d'affaires v Moskve Ruslan Nimčynskyj sa dostavil na ruské ministerstvo zahraničia, kde si podľa informácií ruských diplomatov vypočul ruský protest proti „agresívnemu a provokatívnemu počínaniu“ Ukrajiny v Kerčskom prielive. Pri odchode z budovy ministerstva ukrajinský zástupca neodpovedal na žiadne otázky novinárov.

Ukrajinská agentúra Unian zverejnila spoločné vyhlásenie troch bývalých ukrajinských prezidentov Leonida Kravčuka, Leonida Kučmu a Viktora Juščenka. Z dokumentu vyplýva, že exprezidenti nepovažujú vyhlásenie vojnového stavu za najlepšiu odpoveď na agresívne správanie sa Ruska. Môže podľa nich v spoločnosti vyvolať chaos.

Ak ukrajinský parlament dekrét o vyhlásení vojnového stavu schváli, mal by podľa Kravčuka, Kučmu a Juščenka zároveň prijať uznesenie o tom, že marcové prezidentské voľby sa napriek krízovej situácii budú konať. Dekrét o vojnovom stave podľa ukrajinských médií otvára Porošenkovi možnosť voľby odložiť.

Spory pre prieliv

Ukrajinské námorníctvo v nedeľu oznámilo, že ruské špeciálne jednotky zhabali v Čiernom mori tri jeho lode, pričom pri incidente utrpeli zranenia dvaja členovia ukrajinskej posádky. Ukrajinci obvinili Rusov, že na ich lode strieľali. Ruská tajná služba FSB, pod ktorú spadá aj pohraničná stráž, neskôr potvrdila, že ruské jednotky ukrajinské plavidlá pri polostrove Krym zadržali. Informovala, že k ich zastaveniu použila zbrane, pričom boli zranení traja príslušníci ukrajinského námorníctva.

Náčelník generálneho štábu Muženko podľa agentúry Unian uviedol, že na troch lodiach bolo dohromady 23 ukrajinských námorníkov a velenie o nich nemá žiadne správy. „Nič o nich nevieme, máme len informáciu o šiestich zranených, dvaja z nich boli zranení vážne,“ povedal Muženko podľa Unianu na zasadnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany v skorých ranných hodinách.

Násilnosti v Kyjeve

Zásah proti trom ukrajinským lodiam v Azovskom mori mal na Ukrajine za následok niekoľko incidentov, ktoré boli namierené proti ruským diplomatickým zastupiteľstvám.

Ako v pondelok informovala televízia 112 Ukrajina, v Kyjeve v noci na pondelok zhorelo auto s diplomatickou ŠPZ pridelenou ruskému veľvyslanectvu. K incidentu došlo neďaleko budovy ruského veľvyslanectva. Podľa predbežných záverov polície šlo o úmyselný čin.

Okrem toho sa večer pred veľvyslanectvom zhromaždilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí skandovali „Smrť Rusku!“ a hádzali smerom k budove dymovnice. Podľa očitých svedkov účastníci akcie na plot okolo areálu rozvešali aj loďky poskladané z papiera na protest proti námornému incidentu z nedele.

Míting na protest proti zadržaniu ukrajinských plavidiel sa v nedeľu večer konal aj pred ruským konzulátom v Ľvove, kde jeho účastníci podpaľovali pneumatiky, informovala agentúra RIA Novosti.