Odvolací súd v Ríme tak zmenil verdikt nižšieho súdu z januára 2017, ktorý odsúdil na doživotie len ôsmich z obžalovaných. V pondelok bolo na doživotie odsúdených 24 bývalých vojakov a predstaviteľov vtedajších režimov v Uruguaji, Bolívii, Peru a Čile. Tresty dostali za podiel na smrti 23 talianskych občanov, ktorí vtedy žili v Latinskej Amerike.
„Nikdy sme sa nevzdali a dnes sme všetci vyhrali. Rozsudok nie je spravodlivosťou len pre môjho manžela, ale aj pre všetkých zavraždených a unesených počas operácie Condor,“ povedala pre denník Guardian 68-ročná Aurora Meloniová, ktorej manžela uniesla a zavraždila tajná služba v Buenos Aires v roku 1974.
Okrem peruánskeho exprezidenta Moralesa bol odsúdený aj bývalý prezident Bolívie Luis García Meza, ktorý vlani zomrel, ale aj bývalý uruguajský šéf diplomacie Juan Carlos Blanco a bývalý člen vedenia čilskej tajnej služby Pedro Espinoza Bravo. Jediným z obžalovaných, ktorý bol prítomný na procese, bol bývalý uruguajský námorný dôstojník 70-ročný Jorge Nestor Tróccoli. Ten od roku 2007 žije v Taliansku a má aj talianske občianstvo.
Medzi odsúdenými je 12 Uruguajčanov, z ktorých väčšina už bola tamojšími súdmi odsúdená za zločiny z čias diktatúry. Po odpykaní svojich trestov by mohli byť vydaní do Talianska, čo sa však vzhľadom na ich vysoký vek nepredpokladá. Niektorí sú v Uruguaji v domácom väzení. Na operácii Condor sa v roku 1975 v Santiagu de Chile dohodli šéfovia tajných služieb Čile, Argentíny, Bolívie, Brazílie, Uruguaja a Paraguaja. Režimy na jej základe unášali a vraždili svojich politických odporcov. Odhaduje sa, že takto zomrelo približne 50-tisíc ľudí, ďalších asi 30-tisíc „zmizlo“ a približne 400-tisíc ľudí bolo uväznených a mučených.
Mnohí prišli o život pri tzv. letoch smrti – nadrogovali ich a zhadzovali z lietadiel do Atlantického oceánu. O zločinoch spáchaných v rámci operácie sa širšia verejnosť dozvedela až začiatkom 90. rokov. Presný počet obetí nie je známy. Prokurátori v Južnej Amerike a v Taliansku dokázali vraždy najmenej stovky ľavicových aktivistov v Argentíne, vrátane Uruguajčanov, Čiľanov, Paraguajčanov a Bolívijčanov. Cieľom boli často utečenci a žiadatelia o azyl.
Zo zločinov bol v roku obvinený aj bývalý čilský diktátor Augusto Pinochet, ktorého stíhanie napokon čilský súd zastavil zo zdravotných dôvodov. V roku 2006 Pinochet zomrel. Práve jeho prípad však vytvoril precedens, na základe ktorého boli obvinení aj iní páchatelia zločinov. V roku 2016 pri súdnom procese v Argentíne bolo dokázané, že akcie v rámci operácie Condor boli koordinované vo viacerých krajinách. Tam poslal súd do väzenia 16 bývalých dôstojníkov a bývalého argentínskeho vojenského diktátora Reynalda Bignoneho, ktorý vlani zomrel.
„Príbuzní obetí sa dožadujú spravodlivosti už niekoľko dekád,“ povedala pre Guardian Francesca Lessaová z latinskoamerického centra pri Oxfordskej univerzite. „Koncom 90. rokov a začiatkom tisícročia vládla v Južnej Amerike v tomto smere beztrestnosť, bývalí politici a dôstojníci, ktorí sa na operácii Condor podieľali, mali imunitu,“ pripomenula.
Právnik Jorge Ithurburu z talianskej mimovládky však upozorňuje, že mnohí z páchateľov zrejme nebudú nikdy potrestaní. „Čím viac času prešlo, tým viac svedkov tých zverstiev zostarlo alebo zomrelo,“ povedal.