Zadržanie britského ropného tankeru bolo zo strany Iránu odvetným opatrením za ekonomické sankcie zo strany Západu a za to, že Veľká Británia sa podieľala na zadržaní iránskej lode. V sobotu to vyhlásil hovorca iránskych Revolučných gárd Abbás Alí Kadchodájí. „Pravidlo recipročnej akcie je v medzinárodnom práve veľmi dobre známe,“ vyhlásil hovorca a dodal, že iránske kroky, ktoré „sú namierené proti nelegitímnej obchodnej vojne a zadržaniu iránskych tankerov, sú príkladom (recipročnej akcie – pozn. SITA) a majú oporu v medzinárodnom práve“.
Británia sa skutočne podieľala na zadržaní iránskeho ropného tankeru Grace plaviaceho sa pod panamskou vlajkou, ktoré zastavila pred dvoma týždňami pri Gibraltáre. Dôvodom bolo porušovanie európskych sankcií na dovoz ropy do Sýrie. Londýn následne odkázal Iránu, že plavidlo prepustí hneď po tom, ako Teherán dokáže, že sankcie neboli porušené.
Zo strany iránskych Revolučných gárd ide však už o tretie rôzne vysvetlenie piatkového zadržania britskej lode. Bezprostredne po ňom Revolučné gardy vyhlásili, že britská loď údajne „nedodržiavala medzinárodné námorné právo a regulácie“. Dopravná firma Stena Bulk, ktorej zadržaný ropný tanker Stena Impero patrí, však trvá na tom, že loď sa plavila v medzinárodných vodách a Irán ju zadržal neoprávnene.
Irán následne v sobotu ponúkol ďalšie vysvetlenie – ako v sobotu napísala iránska tlačová agentúra IRNA, dôvodom zadržania tankera bolo to, že britské plavidlo narazilo do menšej iránskej rybárskej lode, a potom ignorovalo jej núdzový signál. Posádka tejto lode potom údajne kontaktovala pobrežnú stráž a tá privolala plavidlo Revolučných gárd, ktoré britské plavidlo zadržali.
Najnovšie vysvetlenie zo strany hovorcu Revolučných gárd je teda už treťou verziou udalostí.
Británia žiada prepustiť námorníkov
Veľká Británia v sobotu ráno vyzvala Irán, aby urýchlene prepustil britský ropný tanker s 23 námorníkmi. „Hovoríme veľmi jasne, že ak sa táto situácia rýchlo nevyrieši, bude to mať vážne následky,“ vyhlásil britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt. Vzápätí však dodal, že nehovorí o vojenskom, ale o diplomatickom riešení situácie.
Hunt na Twitteri napísal, že zadržanie lode Stena Impero poukazuje na „znepokojujúce známky, že Irán si môže vybrať nebezpečnú cestu nelegálneho a destabilizujúceho konania po legálnom zadržaní ropy smerujúcej do Sýrie Gibraltárom“.
„Naša reakcia bude rozvážna, no rozhodná. Snažíme sa nájsť riešenie problému Grace 1, ale zaistíme bezpečnosť našej lodnej dopravy,“ dodal.
Predseda zahraničného výboru Dolnej snemovne britského parlamentu Tom Tugendhat vyhlásil, že vojenské možnosti by v tomto prípade boli „krajne nerozumné“. „Ak (tanker) vzali do Bandar Abbásu, tak to je dôležitý prístav iránskej armády a preto si myslím, že akékoľvek vojenské možnosti by boli krajne nerozumné,“ povedal poslanec pre rozhlasovú stanicu BBC. Dodal, že prospešné by nebolo ani vyhostenie iránskeho veľvyslanca z Británie, pretože je dôležité pokračovať v dialógu.
Irán kritizoval aj predseda opozičných labouristov Jeremy Corbyn. „Zajatie týchto lodí je neakceptovateľné, tanker, ktorý zostáva v rukách Iránu, musia prepustiť,“ povedal.O incidente bola informovaná aj britská ministerka obrany Penny Mordauntová.
Zadržanie tankera potvrdil aj jeho majiteľ spoločnosť Stena Bulk and Northern Marine Management. Vo vyhlásení spoločnosti sa uvádza, že pri zastavovaní lode boli použité vrtuľníky a ozbrojené motorové člny. Tanker bol zadržaný v Hormuzskom prielive približne o 16.00 h britského letného času (17.00 h SELČ), keď sa nachádzal v medzinárodných vodách.
Spoločnosť uvádza, že sa jej stále nedarí s posádkou lode nadviazať spojenie a jediné, čo môže zatiaľ potvrdiť, je to, že v sprievode neznámych plavidiel a vrtuľníku zamierilo k brehom Iránu. Námorníci na zadržanej lodi pochádzajú z Indie, Ruska, Lotyšska a Filipín.
Vlády Indie a Filipín v sobotu oznámili, že kontaktovali iránsku stranu s požiadavkou na prepustenie svojich občanov.
Druhý tanker prepustili
Neskôr sa objavila informácia, že v Hormuzskom prielive prudko zmenil smer ďalší tanker. Podľa agentúry Reuters išlo o tanker Mesdar plávajúci pod vlajkou Libérie. Zadržanie druhého tankera Teherán poprel, uviedla iránska agentúra Tasnim.
Prevádzkovateľ plavidla, britská spoločnosť Norbulk Shipping UK oznámil, že Irán prepustil ropný tanker Mesdar po tom, ako ho zadržal. Informovali o tom v sobotu agentúry DPA a AFP. Firma v oznámení z piatkového večera uviedla, že na tanker Mesdar, plaviaci sa pod libérijskou vlajkou, dočasne vstúpili ozbrojené jednotky, medzičasom však lodi umožnili pokračovať v plavbe a všetci členovia posádky sú v poriadku.
Nemecko a Francúzsko odsúdili Irán
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v sobotňajšom stanovisku uviedlo, že zadržanie tankera Stena Impero iránskymi silami je „nebezpečné ďalšie zhoršenie už napätej situácie“.„Takýto krok je prekážkou potrebnej deeskalácie napätia v regióne Perzského zálivu,“ doplnilo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.
Diplomacie Nemecka i Francúzska zhodne vyjadrili obavy o lodnú dopravu v Perzskom zálive a strategickom Hormuzskom prielive, pričom tiež zdôraznili solidárnosť s Britániou.
Tieto tri krajiny patria k signatárom tzv. jadrovej dohody s Iránom z roku 2015. USA vlani od tejto dohody odstúpili a uvalili na Irán opätovne sankcie, zamerané aj proti vývozu iránskej ropy, z ktorého väčšina prechádza práve cez Hormuzský prieliv. Trojica európskych veľmocí sa dosiaľ usilovala jadrovú dohodu zachovať, aj vytvorením obchodného mechanizmu nepodliehajúceho americkým sankciám, rastúce napätie v Perzskom zálive však tieto snahy ohrozilo.
Trump telefonoval s Macronom
Americký prezident Donald Trump sa v piatok s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom rozprával o vyhrotenom napätí vo vzťahoch USA s Iránom. O ich telefonáte informoval Biely dom, z ktorého vyhlásenia citovala agentúra AFP. Obaja lídri „diskutovali o pretrvávajúcom úsilí na zaistenie toho, že Irán nezíska jadrovú zbraň“, uviedol Biely dom.
Po tom, ako USA ešte v máji 2018 jednostranne odstúpili od jadrovej dohody, ktorú spoločne s Ruskom, Čínou, Francúzskom, Britániou, Nemeckom a EÚ dosiahli v roku 2015 s Teheránom, prevzal Macron na seba vedúcu úlohu v snahe zachrániť tento dokument, píše agentúra AP. Dodáva, že Macron nedávno vyslal do Teheránu významného diplomatického poradcu, aby sa napätie pokúsil urovnať.
USA obvinili Irán z eskalácie násilia
„Toto je druhýkrát za niečo viac ako týždeň, keď bolo Spojené kráľovstvo terčom eskalácie násilia zo strany iránskeho režimu,“ uviedol Garrett Marquis, hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť, ktorého citovala agentúra AFP. „USA budú naďalej spolupracovať so svojimi spojencami a partnermi na obrane svojej bezpečnosti a záujmov proti iránskemu zlovoľnému správaniu,“ dodal Marquis.
Informácia o zadržaní tankerov prišla práve v deň, keď Gibraltársky súd predĺžil termín zadržiavania iránskeho ropného tankera na britskom zámorskom území Gibraltár až do 15. augusta. Iránsky tanker Grace 1 tam bol zadržaný 4. júla s podozrením, že vezie ropu do Sýrie, čo úrady vyhodnotili ako porušenie protisyrských sankcií Európskej únie.
Iránci zadržanie svojho tankera Gibraltárom označujú za pirátstvo. Tvrdia, že ropa nebola určená pre Sýriu, ale pre inú krajinu vo východnom Stredomorí a že Irán nie je členom EÚ, teda nie je viazaný jej sankciami. Teherán už skôr pohrozil odvetnými opatreniami za zadržanie svojho tankera.
V nedeľu zadržali iránske revolučné gardy v Hormuzskom prielive tanker Riah prevádzkovaný zrejme firmou zo Spojených arabských emirátov (SAE). Podľa Teheránu tak urobili preto, že viezol milión litrov „pašovaného paliva“ od iránskych pašerákov určeného zahraničným zákazníkom.
V Hormuzskom prielive v posledných týždňoch rastie napätie kvôli vyostreným vzťahom USA a Iránu kvôli iránskemu jadrovému programu a americkým protiíránskym sankciám. Situáciu zhoršilo nedávne vyslanie amerických posíl a bojových lietadiel do Perzského zálivu, niekoľko incidentov so zapálenými tankermi, z ktorých USA obvinili Irán, a zostrelenie amerického dronu Teheránom minulý mesiac. Irán tvrdí, že dron bol nad jeho územím.