Teplota stúpa, zemi prihára

, 09.08.2019 06:00
sucho, uroda kukurica, globálne oteplovanie, pole
Ilustračná foto. Autor: ,

Klimatické zmeny patria medzi najväčšie problémy, ktorým čelí Európska únia. Myslí si to viac ako pätina obyvateľov EÚ. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer.

Klimatické zmeny vníma ako najzásadnejšiu výzvu 22 percent opýtaných. Väčšie obavy Európanov už vzbudzuje len migrácia, ktorú za hlavný problém pokladá 34 percent respondentov.

"Skúsme sa postaviť počasiu, ktorému čelíme, aktívne a neprepadajme panike. Nezostáva nám nič iné, len akceptovať to, čo momentálne prežívame. Klimatická zmena už naozaj prebieha, musíme sa adaptovať na podmienky, ktoré prídu v budúcnosti. Ukazuje sa, že v posledných rokoch je u nás na jar a v lete pravidelne sucho. To nebývalo,“ povedal pre Pravdu Pavel Faško, klimatológ SHMÚ.

Vedci v pondelok potvrdili, že júl 2019 bol najhorúcejším mesiacom na Zemi, odkedy pravidelne merajú globálne teploty. Ešte nie je k dispozícii dostatok informácií, aby to výskumníci priamo spojili s klimatickými zmenami. Ale bude ešte teplejšie, tvrdí Jean-Noël Thépaut z Kopernikovho programu pre klimatické zmeny, ktorý zverejnil dáta. Júl 2019 bol o 0,04 stupňa teplejší ako doteraz najhorúcejší mesiac, ktorým bol júl 2016.

Pokračujúce vypúšťanie skleníkových plynov a ich vplyv na globálne teploty znamenajú, že v budúcnosti budú prekonané ďalšie rekordy.
Jean-Noël Thépaut, Kopernikov program pre klimatické zmeny

Nepriaznivý trend potvrdil vo štvrtok aj panel OSN pre zmeny klímy v Ženeve, ktorý vyústil do záveru, že v nasledujúcich dekádach sa zvýši počet, intenzita i trvanie horúčav i sucha, a to nielen v Stredomorí.

"Pokračujúce vypúšťanie skleníkových plynov a ich vplyv na globálne teploty znamenajú, že v budúcnosti budú prekonané ďalšie rekordy,“ citovala televízia CNN Thépauta. Je pravdepodobné, že rok 2019 bude druhým najhorúcejším rokom v histórii meraní. Zatiaľ rekord drží rok 2016. Vtedy však počasie oveľa výraznejšie ovplyvňoval fenomén El Niňo, ktorý zohrieval vody Tichého oceánu a následne celú zem.

Riešenie problému klimatických zmien bude v najbližších rokoch pravdepodobne patriť k hlavným témam politickej a spoločenskej globálnej debaty. Boj s otepľovaním, ktoré spôsobuje ľudská činnosť, totiž bude mať vplyv takmer na všetko, čo ľudstvo robí. V súvislosti so snahou prejsť na bezuhlíkové hospodárstvo je to ekonomická výzva. Stúpajúca hladina oceánov a výraznejšia extrémy počasia môžu prispieť k masovejšej migrácii a z bezpečnostného hľadiska možno aj ku konfliktom napríklad o zdroje vody.

Horúca politika

Napriek výraznejšiemu záujmu voličov o klimatické zmeny a v podstate absolútnemu vedeckému konsenzu, že ich spôsobuje ľudstvo, je táto téma stále politicky horúca.

"Ak proti klimatickým zmenám nezakročíme teraz, tak budú extrémne výkyvy len špičkou ľadovca. A aj ten ľadovec sa rýchlo roztápa,“ vyhlásil minulý týždeň generálny tajomník OSN António Guterres.

"Máme kapacitu, aby sme upravili smerovanie environmentálnej zmeny, ale chce to politickú vôľu o osobné iniciatívy. Vidím, že sa posun k tomu, že ľudia v súčasnosti chápu a súhlasia s dobrovoľným znižovaním emisií. Klimatické zmeny sú dlhodobé, rovnako ako ich dopady. Preto je dôležité zdôrazniť, že ich vplyvy budú veľké, ale mali by sme ich dať aj do časovej perspektívy,“ reagoval pre Pravdu profesor Christian Webersik, expert na klimatické zmeny a bezpečnosť z Agderskej univerzity v Nórsku.

Parížska klimatická dohoda z roku 2015 hovorí, že vlády udržia zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Lenže od zmluvy odstúpil v roku 2017 americký prezident Donald Trump, ktorý očividne neverí, že na klimatické zmeny má vplyv ľudská činnosť.

Najmä populistická a krajná pravica stále výraznejšie spochybňuje následky a potrebu boja s globálnym otepľovaním. Podľa denníka New York Times spravodajský analytik amerického ministerstva zahraničných vecí Rod Schoonover minulý mesiac rezignoval, keď mu Biely dom výrazne pozmenil správu pre Kongres, aký majú klimatické zmeny vplyv na národnú bezpečnosť. Vyhlásil, že nie je prvý vedec, ktorý opustil vládu preto, že popiera problém globálneho otepľovania a cenzuruje zmienky o ňom.

"Som si celkom istý, že bolo správne, že som odišiel, ale bolo to náročné,“ citoval Schoonovera magazín Foreign Policy. "Áno, tak sa to dá vnímať. Je to vzorec správania? Vyzerá to tak,“ odpovedal analytik na otázky, či Trumpova vláda potláča do úzadia vedecké poznatky. Schoonover je bývalým profesorom chémie a biochémie. Spravodajského analytika robil desať rokov. "Dúfam, že to nebudem ja, o kom budú informovať, ale že sa vrátime ku skutočným otázkam, ktoré súvisia s klimatickou zmenou a národnou bezpečnosťou,“ vyhlásil Schoonover.

Ďalší boj o dôležitosť environmentálnych problémov zúri v Brazílii. Krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro tvrdí, že nie je pravda, že odlesňovanie amazonského pralesa sa rapídne zrýchlilo. V utorok to však potvrdil brazílsky Národný inštitút pre vesmírny výskum. Podľa vedcov zmizlo v júli 2019 až 2 254 štvorcových kilometrov dažďového pralesa. V porovnaní s júlom 2018 je to nárast o 278 percent.

Bolsonaro je vo funkcii od januára 2019. V prezi­dentskej kampani tvrdil, že bude zvýhodňovať veľké ťažobné a poľnohospodárske firmy. Tie sa svojimi aktivitami najviac podieľajú na ničení pralesa. Bolsonaro už vyhodil šéfa spomenutého inštitútu Ricarda Galvaoa, ktorý priniesol informácie o odlesňovaní pralesa. Prezident tvrdí, že manipuloval s dátami. Brazílsky minister životného prostredia Ricardo Salles vyhlásil, že amazonský prales už nebude monitorovať inštitút, ale vláda na to najme súkromnú firmu.

Galvao kritiku odmieta. "Prezident ma obvinil zo zrady mojej krajiny. Je to veľmi vážne obvinenie. Bolo mimoriadne detinské, že to povedal,“ vyhlásil Galvao pre magazín Scientific American. Podľa neho je normálne využívať amazonský prales, ale musí sa to diať veľmi opatrne. Galvao pripomenul, že nikdy predtým prezidenti nespochybňovali inštitút, ale že Bolsonaro sa snaží útočiť na vedecké poznatky.

Ako hovoriť o klíme?

Profesor environmentálnej politiky na Wisconsinskej univerzite Michael Kraft tvrdí, že je stále pomerne jednoduché manipulovať s existujúci dátami súvisiacimi s klimatickými zmenami. "Je jasné, že odvolávať sa na vedecké poznatky nie je dostačujúce. Jednoducho môže dôjsť k nepochopeniu. Monitorovanie klímy, vytváranie jej modelov a odlíšenie vplyvu ľudskej činnosti od prirodzených klimatických cyklov je zložité. V USA, ale aj inde sa klimatické zmeny spájajú s politickou polarizáciou. Konzervatívci a republikáni vo väčšej miere odmietajú tieto informácie,“ vyhlásil Kraft.

Ľudia musia vidieť, že je možné zmeniť využívanie energie a že alternatívy nie sú až také drahé. Je možné ukázať, že zameranie sa na obnoviteľné zdroje je dobré pre ekonomiku aj naše životy.
Michael Kraft, profesor environmentálnej politiky na Wisconsinskej univerzite

Odborník pripomína, že stále viac ľudí vníma klimatické zmeny ako problém, je však potrebné o nich aj správne diskutovať. Kraft si myslí, že nie vždy je potrebné hovoriť o katastrofických scenároch. "Ľudí to odrádza od produktívnych riešení. Na druhej strane vedci a politickí experti sa nemôžu tváriť, že sa nič hrozné nedeje. To by zase viedlo k nedostatočným krokom. Dôležitá je rovnováha. Ľudia musia vidieť, že je možné zmeniť využívanie energie a že alternatívy nie sú až také drahé. Je možné ukázať, že zameranie sa na obnoviteľné zdroje je dobré pre ekonomiku aj naše životy,“ uviedol Kraft.

"Aby sa ľudia začali viac zaujímať o dôsledky klimatických zmien, najlepšie je ukázať im, ako ovplyvnia ich životy. Čo znamenajú pre miesta, na ktorých žijú, ako ich ovplyvní rastúca hladina oceánov, častejšie sa opakujúce povodne, suchá, silnejšie hurikány, vlny horúčav. Keď poviete, ako môžu klimatické zmeny zasiahnuť mesto, v ktorom žijete, a čo sa môže stať, ak neurobíme nič, tak sa ľudia budú koncentrovať na lepšiu klimatickú adaptáciu, ale tiež na prechod na čistú energiu,“ reagoval pre Pravdu expert na dôsledky klimatických zmien Joshua Busby z Texaskej univerzity.

Otázky a odpovede

O koľko už stúpla teplota na zemi?

Podľa správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu ľudské aktivity spôsobili globálne otepľovanie približne o 1,0 °C v porovnaní s predindustriálnou érou, pravdepodobne v rozsahu od 0,8 °C do 1,2 °C. Ak bude tento trend pokračovať, v období rokov 2030 až 2052 teplota veľmi pravdepodobne stúpne o 1,5 °C až 2 °C. Otepľovanie, ktoré je spôsobené aj ľudskou aktivitou, už teraz cítiť v mnohých regiónoch.

Aké konkrétne dosahy má globálne otepľovanie?

Dosahy vidno v prírode aj na ľudských aktivitách. Mnohé ekosystémy sa už menia. Ľudia vnímajú extrémy počasia – horúčavy v zaľudnených oblastiach, lejaky, silné zrážky a záplavy, ale aj sucho a nedostatok zrážok. Globálne otepľovanie má vplyv aj na biodiverzitu – mnohým živočíšnym i rastlinným druhom hrozí vyhynutie. Biodiverzita pri stúpajúcej teplote bude ohrozená aj pre lesné požiare a šírenie invazívnych druhov. Osobitne sú ohrozené aj tundry a lesy, ktorým hrozí degradácia a strata.

Ako bude stúpať hladina mora?

Modely naznačujú pri zvýšení teploty o 1,5 °C vzostup hladiny mora v rozsahu 0,26 až 0,77 metra do roku 2100. Hladina mora bude stúpať aj potom, rýchlosť bude závisieť od ďalších emisií skleníkových plynov. Nestabilita ľadového príkrovu v Antarktíde a/alebo potenciálna strata grónskeho ľadovca môže v nasledujúcich storočiach spôsobiť niekoľkometrový nárast hladiny mora. Túto nestabilitu môže spustiť globálne oteplenie o 1,5 °C až 2 °C. So stúpajúcou hladinou mora sa do ohrozenia dostanú malé ostrovy, nízko ležiace pobrežné oblasti a delty riek. Pomalší nárast hladiny mora by však dal týmto oblastiam väčšiu šancu pripraviť sa na zmenu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#skleníkové plyny #klimatické zmeny #globálne otepľovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku