Fakľový sprievod za účasti asi 10-tisíc ľudí z Námestia slobody k pamätníku genocídy na kopci s výhľadom na hlavné mesto sprevádzal spev vlasteneckých piesní a zvuky bubnov. Aktivisti ľavicovej nacionalistickej Arménskej revolučnej federácie (Dašnakcuťun), ktorí boli na čele pochodu, okrem toho pálili turecké a azerbajdžanské vlajky.
Výročný pochod s pochodňami sa v Jerevane konal v predvečer 106. výročia masakrov, pri ktorých bolo – podľa arménskych zdrojov – zabitých až 1,5 milióna etnických Arménov. Arméni sa dlho usilujú o to, aby bolo toto vraždenie medzinárodne uznané ako genocída, Turecko však tieto snahy odmieta.
Očakáva sa, že americký prezident Joe Biden v sobotu označí systematické vyvražďovanie približne 1,5 milióna etnických Arménov Turkami v rokoch 1915–18 za genocídu.
Správu o tomto Bidenovom zámere zverejnili v piatok denníky The New York Times a Wall Street Journal. Očakáva sa, že pôjde o krok, ktorý vyvolá napätie medzi Washingtonom a jeho spojencom v NATO, Tureckom.
Prezident Biden absolvoval deň pred výročím masakier Arménov telefonický rozhovor s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Biely dom sa vo vyhlásení o telefonáte Bidena s Erdoganom o údajne plánovanom zámere prezidenta USA nezmienil, uviedol len, že Biden kládol dôraz na „konštruktívny bilaterálny vzťah s rozšírenými oblasťami spolupráce a efektívne riešenie nezhôd“.
Obaja prezidenti sa tiež dohodli, že počas júnového summitu NATO sa zídu na schôdzke medzi štyrmi očami.
Čítajte viac Vo Francúzsku si budú arménsku genocídu pripomínať štátnym sviatkom
„Ak Biden uzná genocídu, bude to pre našich ľudí obrovská morálna podpora,“ uviedol pre AFP účastník pochodu a nezamestnaný 46-ročný Hasmik Martirosjan. „Dúfam, že ďalšie štáty potom nájdu odvahu nasledovať príklad tejto veľkej krajiny,“ dodal. Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915–17.
Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300-tisíc až 500-tisíc obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu.
Tvrdí, že šlo o obete konfliktov medzi obyvateľmi Osmanskej ríše, keď Arméni povstali proti svojim osmanským vládcom a postavili sa na stranu ruských jednotiek, ktoré prenikli do krajiny.
Jerevan už dlho požaduje od Ankary finančné odškodnenie a obnovenie vlastníckych práv pre potomkov zabitých pri masakrách, ktoré Arméni volajú Veľké zlo (v arménčine: Mec Jegern). Turecko vlani podporilo svojho suseda a spojenca – Azerbajdžan – vo vojne s Arménskom o sporný región Náhorný Karabach.
Dodávky zbraní Ankarou pomohli azerbajdžanskej armáde získať rozhodujúce víťazstvo v šesťtýždňovej vojne a na základe prímeria sprostredkovaného Ruskom – ktoré sa v Arménsku vnímalo ako poníženie – Jerevan odstúpil Baku územia, ktoré kontroloval celé desaťročia.