Väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN na čele so Spojenými štátmi odsúdila kroky Ruska, ktoré v pondelok oznámilo uznanie nezávislosti separatistických republík na východe Ukrajiny a vyslanie „mierovej misie“ do Donbasu. Čína vyzvala všetky strany na zdržanlivosť. O mimoriadne zasadnutie BR OSN požiadala Ukrajina v reakcii na počítanie Ruska na jej území. Prijatie akejkoľvek odsudzujúcej rezolúcie je nepravdepodobné vzhľadom na ruské právo veta v tomto orgáne.
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal výnosy, ktorými uznal nezávislosť separatistickej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky vo východoukrajinskom Donbase. Zároveň nariadil ruskej armáde, aby na ich území začala „misiu na zabezpečenie mieru“.
Čítajte viac Putin uznal separatistické republiky v Donbase
Rusko môže vybudovať základne
Podľa dohôd, ktoré v pondelok prezident Vladimir Putin podpísal s vodcami oboch separatistických regiónov v Donbase, môže Moskva v povstaleckých republikách na východe Ukrajiny vybudovať vojenské základne. Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa dvoch zhodných dokumentov, ktoré Putin v utorok predkladá na ratifikáciu ruskému parlamentu, má Moskva právo budovať v separatistických oblastiach základne a obe povstalecké republiky môžu teoreticky robiť to isté v Rusku. Z dohôd ďalej vyplýva, že sa strany zaväzujú k vzájomnej obrane a podpisu zmlúv o obrannej spolupráci ako aj k uznaniu vlastných hraníc.
Otázka hraníc je podľa Reutes dôležitá, pretože separatisti si nárokujú aj časti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sú teraz pod kontrolou Kyjeva. Nemenovaný poslanec ruského parlamentu a bývalý politický vodca povstalcov v Donecku minulý mesiac Reuters povedali, že separatisti budú od Ruska očakávať pomoc pri ovládnutí tohto územia. Podľa ruského senátora Andreja Klimova sa však Moskva chystá uznať nezávislosť samozvaných republík v ich súčasných hraniciach.
Zmluvy s povstaleckými regiónmi sú uzavreté na desať rokov s možnosťou automatického predĺženia na ďalšie päťročné obdobia, pokiaľ ani jedna zo strán dojednanie nevypovie.
Americká vláda očakáva, že Rusko čoskoro uvedie do praxe svoje pondelkové rozhodnutie vyslať do povstaleckých republík svoje vojská. Stať by sa tak malo „ešte túto noc, ráno alebo v najbližších dňoch,“ povedal stanici CNN zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť Jonathan Finer.
Finer odmietol oznámiť, či Washington ohlásenú „mierovú misiu“ v Donbase považuje za inváziu ruských vojsk na Ukrajinu, ktorú predtým hrozil potrestať masívnymi sankciami. Podotkol, že Moskva toto územie okupuje de facto už od roku 2014.
Svedkovia, na ktorých sa odvoláva stanica Rádio slobodná Európa/Rádio sloboda (RFE/RL), uviedli, že jednotky ruskej armády už vstúpili na územie povstaleckých republík v Donbase a zamierili k línii dotyku, ktorý separatistov delí od ukrajinských vládnych síl. Podľa agentúry Reuters boli na okraji Donecka, ktorý je baštou proruských separatistov, vidieť kolóny neoznačených vojenských vozidiel vrátane tankov.
USA: Mierové sily? Nezmysel
Označenie ruských vojsk za „mierové sily“, ktorým prezident Putin ospravedlňuje ich vstup na územie separatistických regiónov na východe Ukrajiny, je „nezmysel“, uviedla veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.
„Ukrajina požiadala o zvolanie naliehavého zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN kvôli nezákonnému konaniu Ruska,“ na twitteri ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Žiadosť Kyjeva vypočuli západní členovia Bezpečnostnej rady: v pätnásťčlennom orgáne pre ňu podľa diplomatov hlasovali Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Albánsko, Nórsko a Írsko.
Odsúdenia sa Moskve dostalo aj od ďalších západných krajín, podľa írskej veľvyslankyne Geraldine Byrneovej Nasonovej Rusko svojimi „jednostrannými krokmi len zvyšuje napätie“, uviedla agentúra AFP.
Albánsky veľvyslanec Ferit Hoxha sa opýtal, kto bude ďalším napadnutým. Jeho indický náprotivok T. S. Tirumurti vyjadril „hlboké znepokojenie“ a apeloval na „zdržanlivosť na všetkých stranách“. Brazília vyzvala na „okamžité prímerie“ na východe Ukrajiny.
„Táto akcia (vojenského vstupu na východnú Ukrajinu) a toto oznámenie (o uznaní nezávislosti povstaleckých republík) podkopáva územnú celistvosť Ukrajiny“, povedal potom kenský veľvyslanec Martin Kimani. Ghana a Spojené arabské emiráty tiež kritizovali Rusko a vyzvali na „zmiernenie napätia“ a „zdržanlivosti“.
Čína, ktorá je teraz pokladaná za politického spojenca Ruska, vyzvala na zdržanlivosť. „Všetky zúčastnené strany musia zachovať zdržanlivosť a vyvarovať sa všetkému, čo by mohlo zvýšiť napätie,“ povedal čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün. „Veríme, že všetky krajiny by mali riešiť medzinárodné spory mierovými prostriedkami v súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN,“ dodal.
Čínsky minister zahraničia Wang I po telefonickom rokovaní s americkým náprotivkom Antonym Blinkenom ale vyjadril obavy o ďalší vývoj situácie na Ukrajine. Suverenita a teritoriálna integrita Ukrajiny musí byť podľa Wanga zachovaná, uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia.
Peking podporuje suverenitu Ukrajiny
Čínsky minister zahraničia Wang I zase po telefonickom rokovaní s americkým náprotivkom Antonym Blinkenom vyjadril obavy o ďalší vývoj situácie na Ukrajine. Suverenita a teritoriálna integrita Ukrajiny musí byť podľa Wanga zachovaná, uviedol v noci na dnešok hovorca amerického ministerstva zahraničia.
Ministri po telefóne rokovali o vývoji na ukrajinsko-ruskej hranici a riziku ruskej invázie. Rovnaký postoj dala Čína najavo už v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Podľa CNN stavia ukrajinsko-ruská kríza Čínu do nepríjemnej pozície, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi svojimi dlhodobo priateľskými vzťahmi s Ruskom a svojou zahraničnou politikou dôslednej obrany štátnej suverenity.
Tajomníčka pre politické záležitosti OSN Rosemary DiCarlová označila pondelkový krok ruského prezidenta Putina nariaďujúcu „mierovú misiu“ v povstaleckých republikách za porušenie Charty OSN. „Nasledujúce hodiny a dni budú kľúčové. Riziko veľkého konfliktu je reálne a treba mu za každú cenu zabrániť,“ uviedla.
Japonsko sa pripojí k sankciám
K zahraničnej kritike, ktorú vyvolalo rozhodnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina uznať obe povstalecké republiky na východe Ukrajiny a vyslať do nich armádu, sa pripojilo Japonsko. Japonský minister zahraničia Jošimasa Hajaši podľa agentúry Kjódó označil Putinov postup za porušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti.
Vývoj okolo Ukrajiny sledujeme s veľkými obavami a budeme s medzinárodným spoločenstvom koordinovať sankcie proti Rusku, citovala Hajašiho japonská tlačová agentúra.
Japonský denník Jomiuri šimbun napísal, že v prípade ruskej invázie na Ukrajinu sa Tokio zrejme pod vedením Američanov pripojí k protiruským sankciám, ktoré budú zahŕňať zákaz vývozu čipov a ďalších vyspelých technológií. Obmedzenia by pritom mohli byť širšie ako v roku 2014, keď reagovali na ruskú anexiu Krymu. Tokio teraz tiež zvažuje prísnejšie obmedzenie činnosti ruských bánk, napísal Jomiuri šimbun, ktorého správu oficiálni činitelia nekomentovali.