17. deň: Ruská armáda sa blíži ku Kyjevu, snahy o prímerie sú neúspešné

21:59 Česko už takmer vyčerpalo kapacity ubytovania pre vojnových utečencov z Ukrajiny. Žiada preto Európsku úniu o pomoc s ubytovaním pre 50-tisíc utečencov. S tým by mohlo pomôcť 25 modulárnych základní, o ktoré Česko žiada, uviedol v sobotu český minister vnútra Vít Rakušan. Podľa generálneho riaditeľstva hasičov Česko už naďalej nemôže byť cieľovou krajinou.

„Žiadosť predpokladá zabezpečenie až 25 humanitárnych základní po 2-tisíc utečencoch,“ uviedol Rakušan. Modulárne ubytovanie by štát použil hneď, ako dôjdu kapacity v telocvičniach a kamenných budovách, dodal. Podľa jeho odhadov sa Česko dostane na hranu svojich možností o dva až tri týždne.

„Kapacity štátu sú vyčerpané. Je tu snaha zohnať ďalšie ubytovanie, ale pomaly sa dostávame do stavu, kedy zvládneme utečencom zaistiť iba núdzové prístrešie – prežitie v núdzových podmienkach. Ľudia budú musieť byť sústreďovaní do telocviční, hál a podobne, a ich ubytovanie nebude komfortné,“ uviedla hovorkyňa generálneho riaditeľstva hasičov Pavla Jakoubková. Pokiaľ sa aj haly a telocvične vyčerpajú, budú musieť podľa nej byť postavené stanové mestečká či mestečká z buniek.

Od začiatku vojny do piatkovej polnoci sa v Česku zaregistrovalo 102-tisíc utečencov, z toho tretina v Prahe. Podľa Jakoubkovej je však na území Česka reálne až 200-tisíc ukrajinských utečencov. Do republiky v uplynulých dňoch prichádzajú desaťtisíce žien a detí. Krajina je podľa Rakušana schopná poskytnúť ubytovanie pre zhruba 250-tisíc ľudí. (tasr, novinky.cz)

21:16 Ruské sily zničili 79 ukrajinských vojenských zariadení vrátane veliteľských a riadiacich centier. Uviedol to v sobotu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého cituje tlačová agentúra DPA.

Podľa jeho slov došlo aj k útokom na šesť muničných a palivových skladov, zničený alebo zostrelený bol aj útočný vrtuľník Mil Mi-24, ako aj tri bezpilotné lietadlá.

Konašenkov tvrdí, že od začiatku vojny pred viac než dvoma týždňami bolo zničených 3 593 ukrajinských vojenských objektov. Moskva vyhlásila, že v rámci svojej „špeciálnej operácie“ na Ukrajine útočí iba na armádne ciele, čo však Organizácia Spojených národov (OSN), ako aj medzinárodné spoločenstvo spochybňujú.

Moskva informovala, že jej proruskí separatistickí spojenci vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti dosiahli 100-tisícové mesto Sievierodoneck po tom, ako v sobotu postúpili o 12 kilometrov a získali kontrolu nad viacerými mestami a dedinami. (afp, dpa, tasr)

20:55 V rámci Kyjevskej oblasti evakuovali v sobotu približne 2-tisíc ľudí, informovala stanica BBC s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS). Evakuačný konvoj 40 autobusov dorazil do obce Bilohorodka v sobotu popoludní, uvádza sa vo vyhlásení DSNS.

Záchranári poskytujú evakuovaným ľuďom pomoc vrátane lekárskej a psychologickej, dodala DSNS. Podľa BBC boli humanitárne koridory zriadené z miest Mariupoľ, Sumy a obcí v blízkosti hlavného mesta Kyjev. Pokračujúce ruské ostreľovanie na niektorých miestach vrátane blízkosti Kyjeva však úsilie sťažilo.

Zástupca starostu Mariupoľa Serhij Orlov pre BBC uviedol, že z mesta Záporožie vyrazil do Mariupoľa konvoj s pomocou vrátane autobusov na evakuáciu, nebolo však jasné, či sa mu podarí dôjsť. (bbc.com, tasr)

20:27 Ukrajinská spravodajská služba v sobotu obvinila Rusko z ostreľovania konvoja, ktorý evakuoval ženy a deti z dediny Peremoha v Kyjevskej oblasti. Zahynulo pritom sedem ľudí vrátane jedného dieťaťa, tvrdí tajná služba podľa agentúry Reuters.

„Po útoku okupanti donútili zvyšky kolóny vrátiť sa späť do Peremohy a nepúšťajú ich z dediny,“ uviedla spravodajská služba vo vyhlásení a dodala, že počet zranených nie je známy. Agentúra Reuters poznamenala, že správu sa zatiaľ nepodarilo overiť a Rusko obvinenia nekomentovalo.

Ukrajina viní Rusko, že bráni evakuácii z bojových zón, nerešpektuje dohodnuté dočasné prímerie a útočí na civilné ciele. Moskva odmieta, že by útočila na civilistov a naopak viní Ukrajinu z problémov pri snahe evakuovať ľudí z najhoršie postihnutých oblastí. (čtk, reuters)

20:23 Volnovacha ako mesto už de facto neexistuje, vyhlásil v sobotu gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Väčšina obyvateľov východoukrajinského mesta podľa neho odišla, infraštruktúra je zničená. O samotné územie však ukrajinské ozbrojené zložky s ruskými silami stále bojujú, pretože je strategicky dôležité z hľadiska prístupu k mestu Doneck.

„Bojuje sa o územie, aby (…) nepriateľ nemohol uzavrieť kruh a nedosiahol taktické a strategické ciele,“ uviedol gubernátor. V regióne podľa neho do ruskej invázie žilo 100-tisíc ľudí, ale teraz už väčšinu obyvateľov evakuovali.

Situácia v meste je podľa Kyrylenka naďalej ťažká – nepriateľské jednotky používajú delostrelectvo či letecké údery. Ukrajinské ozbrojené sily bojujú nielen s inváznymi ruskými jednotkami, ale aj s formáciami zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR), čo situáciu komplikuje, povedal gubernátor.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že niektoré menšie ukrajinské mestá kvôli vojne už neexistujú. (reuters, bbc.com, čtk)

19:30 Sedemnásty deň ruskej vojenskej invázie na Ukrajine pokračoval bojmi aj snahami o evakuáciu civilistov z obliehaných miest. Ruská armáda sa po preskupení začala približovať ku Kyjevu z niekoľkých smerov. Jej útoky aj v sobotu marili pokusy o evakuáciu ľudí, kritická situácia trvá predovšetkým v Mariupole na juhovýchode krajiny.

Ruské jednotky postupujú k ukrajinskej metropole zo severu, zo západu aj z východu a sú zhruba v tridsaťkilo­metrovej vzdialenosti. Pri pokuse o evakuáciu civilistov v oblasti Kyjeva v sobotu podľa ukrajinskej rozviedky kvôli ruskej paľbe zomrelo sedem ľudí.

Južne od hlavného mesta bola pri rannom raketovom zásahu zničená letecká základňa Vasylkiv. Rusko tiež zasiahlo letisko v Kropyvnyckom v centre Ukrajiny. V obkľúčení sú mestá Charkov, Černihov a Sumy. Podľa britských zdrojov boje pri Charkove viaznu a Rusom sa nepodarilo postúpiť ani pri Mykolajive a Záporoží. Vážna je naďalej situácia v obkľúčenom Mariupole, kde trpí 400-tisíc ľudí, ktorých sa nedarí evakuovať. (čtk)

19:06 Podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) rokoval na Ukrajine o humanitárnej pomoci pre civilné obyvateľstvo. V sobotu ráno sa vrátil z tejto pracovnej cesty, ktorú absolvoval spolu s ďalšími piatimi europoslancami z Nemecka, Španielska, Rumunska a Litvy.

Šimečka pracovnú cestu absolvoval na pozvanie ukrajinskej strany. V Ľvove absolvoval rokovanie s podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Ukrajiny Juliou Svyrydenkovou. Spolu s kolegami sa zúčastnil na stretnutí s viacerými poslankyňami a poslancami ukrajinského parlamentu, s primátorom mesta Ľvov Andrijom Sadovým a s veliteľmi regionálnej vojenskej správy a armády. Delegácia europoslancov spolu so Šimečkom absolvovala tiež diskusie s ukrajinskými novinármi, občianskymi aktivistami, študentmi a predstaviteľmi univerzít. (tasr)

18:59 Francúzsko a Nemecko v sobotu vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Podľa tlačovej agentúry AFP to po trilaterálnom telefonickom rozhovore oznámila kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

„Situácia (v Mariupole) je veľmi ťažká a ľudsky neúnosná,“ uviedol zdroj z Elyzejského paláca po tom, ako telefonát Macrona s Putinom označil za „veľmi zložitý, ale úprimný“. „Jediné rozhodnutie, ktoré musí prezident Putin urobiť, je zastaviť obliehanie,“ uviedol prezidentský zdroj. Macronov úrad takisto obvinil Putina z „klamstiev“ za tvrdenie, že sa ukrajinské sily dopustili porušenia ľudských práv tým, že použili civilistov ako ľudské štíty.

Macron prevzal vedúcu úlohu v snahe skontaktovať sa s Putinom v súvislosti s ruskou ofenzívou. Jeho kancelária tvrdí, že od ich stretnutia v Kremli 7. februára absolvoval Macron deväť konverzácií s ruským lídrom. (afp, tasr)

18:55 Poskytovanie humanitárnej pomoci funguje, no je potrebné zlepšiť koordináciu a komunikáciu v celom procese, uviedol po sobotňajšom rokovaní so zástupcami regionálnej samosprávy i neziskového sektora premiér Eduard Heger. Premiér s predstaviteľmi diskutoval o situácii na východnej hranici a zvládaní utečeneckej krízy v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Čítajte viac Heger: Pri humanitárnej pomoci treba zlepšiť koordináciu a komunikáciu

18:40 Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu potvrdil úmrtie 579 civilistov, z toho 42 detí. Podľa OSN väčšina obetí zomrela následkom použitia výbušných zbraní s „širokou dopadovou plochou“ vrátane delostreleckého alebo raketového ostreľovania. Ďalších viac ako tisíc ľudí utrpelo zranenia, poranených detí OSN zatiaľ zaznamenala 54.

O deň skôr Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva informoval o 564 mŕtvych a 982 zranených civilistoch. Úrad OSN zverejňuje iba údaje o civilných úmrtiach a zraneniach, ktoré sám nezávisle overil. Ich skutočný počet bude podľa neho oveľa vyšší, pretože príjem informácií sa oneskoruje a mnoho ohlásených prípadov ešte nebolo potvrdených.

Ukrajinská ombudsmanka Ljudmyla Denisovová v piatok uviedla, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých 78 detí a viac ako 100 ďalších bolo zranených. Koľko obetí si vyžiadali boje v mestách Mariupol, Volnovacha na východe krajiny a Irpin v Kyjevskej oblasti, nebolo možné stanoviť. (ap, čtk)

17:20 Počet Čechov, ktorí chcú vstúpiť do aktívnych záloh, sa od invázie Ruska na Ukrajinu zvýšil desaťnásobne. Na cvičenie, aké tento týždeň absolvujú takzvaní „záložáci“ vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá, však vedie dlhá cesta. Výcvik je náročný najmä z fyzickej stránky. Informovala o tom v sobotu stanica ČT24.

Česká armáda má v aktívnych zálohách vyše 3 500 ľudí, z toho desatinu tvoria ženy. „Priemerný počet záujemcov o aktívnu zálohu a dobrovoľné cvičenie býval desať až pätnásť denne, za tých prvých šesť dní to bolo vyše 900 ľudí,“ uviedol poradca ministerky obrany ČR pre aktívne zálohy Ivo Heinz.

Teraz sa počet záujemcov z celej republiky ustálil na stovke denne. Nie všetci sa ale dostanú až k riadeniu bojových vozidiel. Veľa z nich vypadne už počas kurzu základnej prípravy; rozhoduje fyzická zdatnosť. V Libavej majú nováčikovia za sebou už dva kurzy, počítajú aj s prípadným nasadením.

Ako veľmi sú potrební, dokazujú „záložáci“ v Bohumíne. Na železničnej stanici pomáhajú usmerňovať prúdy utečencov, ktorí tu prestupujú na ďalšie spoje. „Sem do Bohumína dorazia štyria až ôsmi vojaci denne. Armádnu rovnošatu si oblečieme v prípade, keď je to treba – a teraz cítime, že to tak je,“ vyhlásil veliteľ aktívnych záloh v Ostrave Adam Vítkovský. Záujemca o vstup do aktívnych záloh musí byť zdravý a trestne bezúhonný. Podmienkou je tiež čestné vyhlásenie, že nepodporuje žiadne aktivity vedúce k potláčaniu ľudských práv. (tasr)

17:14 Volanie, aby Ukrajina nedostávala vojenský materiál, nevedie k mieru ani k pokoju zbraní, uviedla na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová. Ako doplnila, je to síce ľudsky pochopiteľné, vo výsledku by to však neviedlo k mieru, iba k posilneniu pozície Ruska a k faktickému ovládnutiu Ukrajiny.

„Ukrajina by zostala teritóriom na ďalšie presadzovanie Putinových mocenských záujmov. Takáto situácia nie je v záujme Slovenska – naším záujmom je nemať za suseda niekoho, kto nevie, kde končia jeho hranice, niekoho, kto je schopný zabíjať civilistov v susednej krajine,“ napísala prezidentka.

Dodala, že naším bytostným záujmom je mať na východnej hranici stabilného suseda, ktorý si ctí európske hodnoty a mierové spolužitie medzi národmi.

17:10 Ruský prezident Vladimir Putin obvinil v sobotu ukrajinské sily z „flagrantného porušovania“ medzinárodného humanitárneho práva. Urobil tak počas telefonického rozhovoru s lídrami Francúzska a Nemecka, informoval Kremeľ.

Podľa Kremľa Putin obvinil ukrajinskú armádu z „mimosúdnych popráv odporcov“ a „brania rukojemníkov a využívania civilistov ako ľudských štítov“. Tvrdil tiež, že ukrajinská armáda rozmiestňuje ťažké zbrane v blízkosti nemocníc, škôl a škôlok.

„Nacionalistické prápory zároveň systematicky narúšajú operácie na záchranu obyvateľstva a zastrašujú civilistov počas pokusov o evakuáciu,“ informoval Kremeľ s tým, že Putin vyzval Macrona a Scholza, aby zatlačili na kyjevské úrady, aby zastavili tieto „zločinecké aktivity“.

Ruský prezident informoval Macrona a Scholza aj o rozhovoroch medzi ruskými a ukrajinskými vyjednávačmi. „V tejto súvislosti sa lídri troch krajín zaoberali niektorými otázkami súvisiacimi s pripravovanými dohodami o implementácii dobre známych ruských požiadaviek,“ dodal Kremeľ bez poskytnutia podrobností. (afp, tasr)

17:04 Talianska polícia zhabala luxusnú jachtu ruskému miliardárovi Andrejovi Meľničenkovi. Oznámila to v sobotu kancelária talianskeho premiéra. Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, ako sa Meľničenko ocitol na európskom sankčnom zozname v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Talianske úrady skonfiškovali 143 metrov dlhú jachtu v hodnote 530 miliónov eur v prístavnom meste Terst na severe Talianska. Podľa talianskej vlády ide pritom o najväčšiu motorovo-plachetnicovú jachtu na svete.

Meľničenko je majiteľom spoločnosti EuroChem Group, ktorá sa zameriava na výrobu hnojív, a energetickej spoločnosti SUEK. Obe spoločnosti tento týždeň oznámili, že Meľničenko odstupuje z ich predstavenstva. Podľa Meľničenkovho hovorcu nemá podnikateľ „žiadnu spojitosť s tragickými udalosťami na Ukrajine“.

„Neexistuje žiadne opodstatnenie pre jeho zaradenie na sankčný zoznam EÚ. Budeme bojovať proti týmto ničím nepodloženým a neopodstatneným sankciám a veríme, že zvíťazí právny poriadok a zdravý rozum,“ uviedol Meľničenkov hovorca.

Talianska polícia minulý týždeň zhabala od ruských oligarchov, ktorí sa ocitli na sankčnom zozname EÚ, vily a jachty v celkovej hodnote 143 miliónov eur. Táto policajná operácia bola súčasťou koordinovanej snahy západných štátov penalizovať bohatých Rusov, ktorí sú spájaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (reuters, afp, tasr)

17:00 Generálne prokuratúry SR a Ukrajiny budú spolupracovať pri konaniach týkajúcich sa trestných činov proti ľudskosti a vojnových trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny.

Memorandum o spolupráci podpísali v sobotu šéfovia prokuratúr oboch krajín Maroš Žilinka a Iryna Venediktová. (tasr)

16:41 Ruské sily plánujú usporiadať v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti referendum s cieľom vyhlásiť novú odštiepeneckú republiku na Ukrajine, informoval v sobotu regionálny politik. „V Chersonskej oblasti pripravujú referendum o vytvorení CHNR,“ napísal člen Chersonskej oblastnej rady Serhij Chlan na facebooku, zatiaľ čo ukrajinské médiá prípadné hlasovanie označujú za „pseudoreferendum“.

Chlan použil obdobnú skratku, akou sa označujú dve proruské separatistické samozvané republiky na východe krajiny – Donecká ľudová republika (DNR) a Luhanská ľudová republika (LNR), ktoré sa nachádzajú na časti územia Doneckej a Luhanskej oblasti. „Okupanti telefonujú poslancom Chersonskej oblastnej rady, či sú pripravení s nimi spolupracovať. Kategoricky som odmietol,“ píše politik, ktorý vyzval ďalších regionálnych poslancov, aby ani oni ruské sily nepodporili. „Nedajte im žiadnu možnosť legitimizovať CHNR,“ uviedol.

Juhoukrajinský Cherson, kde žije zhruba 300-tisíc obyvateľov, je jediným takto veľkým mestom a regionálnou metropolou, ktorú ruská armáda od začiatku invázie na Ukrajine ovládla. Mnoho Ukrajincov tam na protest proti okupácii takmer denne protestuje. Tento týždeň velenie ukrajinskej armády uviedlo, že príslušníci ruskej národnej gardy zadržali v tejto oblasti viac ako 400 ľudí, ktorí protestovali proti ruskej okupácii. (en.interfax.com­.ua, unian, reuters, čtk)

16:08 V boji proti ruským inváznym silám padlo už 1 300 ukrajinských vojakov, potvrdil v sobotu počas brífingu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ešte skôr ten deň Zelenskyj uviedol, že straty na ruskej strane sú „kolosálne“.

Ukrajinské a ruské vyjednávacie tímy si podľa Zelenského prestali vymieňať ultimáta a začali rokovať o konkrétnych témach. Poďakoval izraelskému premiérovi Naftali Benettovi za jeho sprostredkovateľské úsilie a povedal, že rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou by sa mohli konať v Jeruzaleme.

„Máme 1 300 mŕtvych vojakov. Ale Rusko viac ako 12-tisíc. Jeden ku desiatim. Nemám radosť z toho, že majú 12-tisíc mŕtvych,“ citovala agentúra Unian z vyhlásenia Zelenského pre zahraničné médiá. Poznamenal, že väčšina ruských vojakov o situácii na Ukrajine „celkovo nič nevie“, iba je vystavená ruskej propagande o ukrajinskom „fašizme“.

V skoršom videoposolstve Zelenskyj uviedol, že ruská armáda má na Ukrajine najväčšie straty za posledné desaťročie. Podľa údajov ukrajinského generálneho štábu, ktoré nemožno nezávisle overiť, prišli Rusi na Ukrajine k sobote aj o 58 lietadiel, 83 vrtuľníkov, 362 tankov, 1 205 bojových vozidiel pechoty či 135 diel. (reuters, unian, čtk)

15:26 Podľa Ukrajiny bol počas bojov na jej území zabitý ďalší ruský generál. Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko v sobotu uviedol, že v akcii počas bojov pri meste Mariupoľ zabili ruského generálmajora Andreja Kolesnikova. Išlo by už o tretieho ruského generála, ktorý podľa ukrajinských predstaviteľov vo vojne zomrel. Smrť Kolesnikova nepotvrdila ruská armáda, ktorá však informácie o stratách prísne stráži.

Predtým neoficiálne ruské zdroje potvrdili smrť jedného ruského generála. Smrť generálmajora Andreja Suchoveckého, veliaceho generála ruskej 7. výsadkovej divízie, potvrdili jeho kolegovia a združenie dôstojníkov v južnom Rusku. Smrť ďalšieho vysokopostaveného dôstojníka, generálmajora Vitalija Gerasimova, nijaké ruské zdroje nepotvrdili. (sita, ap)

14:35 Prebiehajúce udalosti na Ukrajine čoraz viac potvrdzujú to, že agresorom v konflikte je Ruská federácia vedená Vladimirom Putinom. V sobotňajšej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to zdôraznil poslanec NR SR a člen predsedníctva hnutia Sme rodina Igor Kašper. Na rozdiel od spoludiskutujúceho v relácii, podpredsedu strany Smer Ladislava Kamenického je presvedčený, že je v poriadku, ak Ukrajine pomáha Slovensko aj dodávkou vojenského materiálu.

Obranu Ukrajiny vníma ako logickú a opodstatnenú, kroky Kremľa, naopak, považuje za odsúdeniahodné. „Neviem, či Putin je schopný ešte dodržať svoje slovo, keď doterajším konaním porušil všetky svoje predchádzajúce prísľuby a negoval vyhlásenia o tom, že si Rusko neželá vojnový konflikt,“ skonštatoval. Otázka ďalšieho kontingentu materiálnej pomoci pre Ukrajinu je podľa neho témou pre vládu i parlament, zdôraznil však, že účinnou pomocou je poskytnúť Ukrajine to, čo najviac potrebuje.

Kamenický odsudzuje vojenskú agresiu a porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, súhlasí tiež s poskytnutím humanitárnej pomoci, namieta však proti tomu, aby sa Slovensko zapájalo do diania dodávkou vojenského materiálu pre Ukrajinu. „Týmto spôsobom sa stávame súčasťou tohto vojenského konfliktu,“ zdôraznil a zopakoval obavy z ďalšej eskalácie, ktorá môže prerásť do vojny globálnych rozmerov. „Jediným riešením, ako ukončiť to, čo sa deje na Ukrajine, vedie cez diplomatické rokovania,“ zdôraznil.

Kamenický takisto upozornil, že efekt vojny v podobe utečencov prichádzajúcich na Slovensko odhalil nepripravenosť, ale aj zlý manažment štátu. Poukázal pritom na na kritické vyhlásenia samospráv a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na východnej hranici. Kašper si myslí, že štát zatiaľ utečeneckú krízu zvláda a vytvára nástroje, aby efektívne pomohol ľuďom, ktorí sa snažia nájsť na Slovensku útočisko. Vyzdvihol v tejto súvislosti solidaritu a empatiu pomáhajúcich Slovákov. (tasr)

14:25 Náčelník generálneho štábu bieloruskej armády Viktor Gulevič uviedol, že Bielorusko sa neplánuje zapojiť do ruskej invázie na Ukrajine. Zároveň však oznámil, že bieloruská armáda vysiela na hranice päť práporových taktických skupín. Tie majú vystriedať jednotky, ktoré sa tam nachádzajú už dlhšie.

„Chcem zdôrazniť, že presun jednotiek nie je v žiadnom prípade spojený s prípravami, predovšetkým nie s účasťou našich vojakov v špeciálnej vojenskej operácii na území Ukrajiny,“ uviedol Gulevič.

Popredný predstaviteľ ukrajinskej armády totiž v piatok varoval Bielorusko, aby neposielalo na Ukrajinu svojich vojakov po tom, ako vypukli obavy z toho, že Bielorusko sa v priebehu niekoľkých hodín plánuje pridať k útoku na Ukrajinu. Ruská armáda totiž pri útoku na Ukrajinu využíva aj územie Bieloruska, odkiaľ prichádzajú na Ukrajinu ruské jednotky, či bojové lietadlá. Bieloruské jednotky sa však do bojov na Ukrajine doposiaľ nezapojili.

Obavy z toho, že sa Bielorusko v piatok večer pripojí k ruskej ofenzíve vznikli po tom, ako Ukrajina obvinila Rusko z toho, že jeho stíhačky ostreľujú z územia Ukrajiny bieloruské pohraničné dediny, aby tak získali zámienku, na základe ktorej by Bielorusko vyslalo na Ukrajinu svojich vojakov. K tomuto incidentu malo podľa Ukrajiny prísť v čase, keď sa v Moskve konalo stretnutie ruského a bieloruského prezidenta Vladimira Putina a Alexandra Lukašenka. (tasr, theguardian.com)

14:19 Prúd utečencov z Ukrajiny mierne poľavil. Za posledný deň odišlo smerom na západ približne 75-tisíc ľudí, z toho 49-tisíc do Poľska. Informovala o tom v sobotu ukrajinská pohraničná služba. Za štvrtok podľa jej štatistík opustilo Ukrajinu 94-tisíc osôb, z toho 67-tisíc do Poľska. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už z Ukrajiny utieklo takmer 2,6 milióna ľudí, väčšinou ženy a deti.

Počty novo prichádzajúcich Ukrajincov do Poľska boli v uplynulých dňoch až trojnásobné oproti piatkovej bilancii. Čakacia doba na hraničných priechodoch z Ukrajiny do Poľska je podľa ukrajinských pohraničníkov v súčasnosti minimálna.

Poľské úrady v sobotu informovali, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijali 1,6 milióna utečencov. Z nich podľa odhadov asi milión v Poľsku zostáva a zvyšok odišiel do iných európskych štátov.

Ukrajinská pohraničná služba ďalej uviedla, že z Európy na Ukrajinu za posledných 24 hodín vstúpilo 900 vozidiel s humanitárnym nákladom a 18-tisíc ľudí, z toho 15-tisíc občanov Ukrajiny. „Väčšina z nich sú muži, ktorí chcú brániť svoju krajinu. Sme hrdí na svojich krajanov!“ uviedla s tým, že počas uplynulých 16 dní ruskej invázie sa domov vrátilo asi 220-tisíc Ukrajincov. (čtk)

14:02 Lídri Francúzska a Nemecka viedli v sobotu ďalšie kolo telefonických rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotnom 75-minútovom telefonickom rozhovore s Putinom vyzvali na okamžité prímerie na Ukrajine.

„Rozhovor bol súčasťou pokračujúceho medzinárodného úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine,“ uviedol vo vyhlásení hovorca nemeckej vlády. Podľa neho sa účastníci telefonátu dohodli, že o jeho obsahu nebudú oznamovať bližšie podrobnosti.

Predchádzajúci telefonát sa uskutočnil vo štvrtok, keď Macron a Scholz požadovali od Ruska okamžité prímerie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Moskva však takéto výzvy odmietla. Prezident Macron počas krízy zdôrazňoval potrebu ponechať komunikačné kanály s Ruskom otvorené a uskutočnil celkovo deväť telefonických rozhovorov so šéfom Kremľa. (bbc.com, čtk, reuters, tasr)

13:57 Dvojdňové plenárne zasadnutie Konferencie o budúcnosti Európy v Štrasburgu sa v piatok poobede nieslo v znamení vojny na Ukrajine. V pléne Európskeho parlamentu, kde plenárka prebieha, vystúpili viacerí členovia 30-člennej delegácie občanov Ukrajiny. Ich hlavným odkazom pre Európu je – zatvorte nebo nad Ukrajinou.

Členmi ukrajinskej delegácie boli poslanci Verchovnej rady, členovia spolku PromoUkraina aj utečenci pred vojnou. „My nechceme odchádzať do iných krajín. Chceme žiť šťastne a v mieri doma na Ukrajine, vo vlastnom nezávislom štáte,“ taký je spoločný odkaz Ukrajincov, ktorí prišli do Štrasburgu podať svedectvá o vojne, o každodennom trápení obyvateľov bombardovaných miest a o ľuďoch na úteku pred vojnou. (tasr)

13:21 Rusko v sobotu oznámilo, že jeho jednotky sa môžu na Ukrajine zamerať na konvoje s dodávkami zbraní zo Západu. „Varovali sme Spojené štáty, že organizovanie dodávok zbraní z niekoľkých krajín nie je len nebezpečný krok, je to krok, ktorý robí z týchto konvojov ciele,“ uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Zároveň dodal, že Moskva varovala pred „následkami neuváženej prepravy takých zbraní na Ukrajinu, akými sú prenosné systémy vzdušnej obrany, protitankové raketové systémy a podobne“. Podľa Riabkova neberie Washington varovania Moskvy vážne, pričom podotkol, že medzi Ruskom a USA neprišlo na Ukrajine k žiadnym rokovaniam. (afp, tasr)

12:53 Rusko posiela na Ukrajinu ďalšie jednotky a ukrajinská armáda preto nemôže znížiť intenzitu bojov, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Straty ruskej armády sú podľa neho najväčšie za posledné desaťročie. Zelenskyj uviedol, že už 31 ruských práporových taktických skupín je neschopných boja.

Zároveň vyzval na okamžité prepustenie starostu mesta Melitopoľ, ktorý bol údajne unesený ruskými silami. Zelenskyj uviedol, že o tom rokoval aj s lídrami Francúzska a Nemecka. Zelenskyj taktiež vyhlásil, že Ukrajina spolupracuje s Európskou komisiou na urýchlení svojho členstva v EÚ. (čtk, tasr)

12:47 Mychajlo Podoljak, ktorý sa za Ukrajinu zúčastnil rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, poprel v sobotu informácie, podľa ktorých sa izraelský premiér Naftali Bennet snažil prehovoriť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prijať ruské podmienky na ukončenie vojny. O Bennettovej údajnej snahe informoval denník The Jerusalem Post.

Bennett pred týždňom rokoval osobne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa izraelského denníka potom v utorkovom telefónnom rozhovore Zelenskému povedal, aby Putinove podmienky na ukončenie vojny prijal. Ukrajina by podľa nich musela urobiť mnoho ústupkov. „Keby som bol vami, myslel by som na životy svojich ľudí a návrh prijal,“ citoval Jerusalem Post Bennetta. Zelenskyj podľa denníka odpovedal: „Ja vás počujem.“

Izrael má dobré vzťahy s Ruskom a Ukrajinou a hovorí sa o ňom ako o možnom prostredníkovi. Je ale tiež kritizovaný za prístup k utečencom, ktorí prichádzajú z Ukrajiny aj do Izraela. Podoljak, ktorý je poradcom šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie, dnes nátlak na Zelenského zo strany Bennetta poprel.

„Izrael rovnako ako iné krajiny, ktoré môžu byť prípadne prostredníkmi, Ukrajine NEponúkol, aby súhlasila s podmienkami Ruskej federácie. Z vojenských a politických dôvodov je to nemožné. Naopak, Izrael vyzval Rusko, aby situáciu súdilo primeranejšie,“ napísal na twitteri Podoljak.

Podobne ako Jerusalem Post o Bennettovom tlaku na Zelenského informoval izraelský server Walla a americký web Axios. Vysoký izraelský predstaviteľ citovaný agentúrou Reuters ale ich správy označil za úplne chybné. „Premiér Bennett v žiadnom prípade neradil prezidentovi Zelenskému prijať Putinov návrh, pretože nemohol, pretože žiadny podobný návrh Izraelu nebol predložený. Bennett nepovedal Zelenskému, ako má konať, a nemá to v úmysle,“ povedal tento zdroj. (jpost.com, reuters, čtk)

12:39 V ukrajinskom meste Mykolajiv boli v noci na sobotu ostreľované nemocnice, a to vrátane centra pre liečbu rakoviny a očnej kliniky. Na budove centra pre liečbu rakoviny, v ktorom ľudia podstupujú liečbu chemoterapiou, boli vybité okná a zničené dvere. V centre sa však v čase útoku nenachádzali zamestnanci ani pacienti.

„Strieľajú v obývaných oblastiach, v ktorých sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty,“ uviedol šéf nemocnice, v ktorej sa nachádza aj detský domov a očná klinika, Dmytro Lagočev. No očnej klinike sa pritom v čase útoku mali nachádzať pacienti. „Všetci sme strávili noc v pivnici. Všetci sa triasli, pacienti boli vystrašení,“ uviedla riaditeľka očnej kliniky. (afp, tasr)

12:33 Nemecko príjme 2 500 utečencov, ktorí odišli z Ukrajiny do Moldavska. Oznámila to v sobotu nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Z vojnou zmietanej Ukrajiny odišlo od 24. februára, teda od začiatku ruskej vojenskej invázie, už vyše 2,5 milióna ľudí a niektorým mestám vo východnej Európe už dochádza miesto pre ubytovanie ľudí z Ukrajiny.

Baerbocková po stretnutí s svojim moldavským rezortným kolegom v Kišiňove uviedla, že Nemecko je odhodlané pomôcť krajinám susediacim s Ukrajinou postarať sa o utečencov, pričom budú vytvorené aj koridory vedúce cez Rumunsko, ktorými sa ľudia budú môcť dostať do Nemecka, kam by mali cestovať predovšetkým autobusmi. „Európa a naša krajina vyjadrujú solidárnosť, prijmeme vašich utečencov,“ uviedla Baerbocková.

Do Moldavska prišlo z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej invázie už vyše 270 300 ľudí, z toho približne 105-tisíc sa rozhodlo zostať v Moldavsku.

Moldavská premiérka Natalia Gavrilitová pritom tento týždeň vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo Moldavsku pomoc pri zvládnutí náporu utečencov, ktorí z Ukrajiny unikajú pred vojnou. Jej krajina totiž podľa nej zvláda nápor utečencov iba vďaka „neobvyklej solidarite“ moldavských občanov. V Nemecku doposiaľ zaevidovali príchod 109.183 utečencov z Ukrajiny, pričom obyvatelia Nemecka ponúkli až 300-tisíc súkromných domov pre ubytovanie týchto utečencov, oznámilo v piatok nemecké ministerstvo vnútra. (reuters, tasr)

12:16 Ruská armáda ostreľuje mešitu v obliehanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Ukrýva sa v nej viac ako 80 civilistov. Informovalo o tom v sobotu ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri.

Rezort ukrajinskej diplomacie tvrdí, že mešitu sultána Sulejmana I. v Mariupole ostreľujú ruskí „útočníci“. Ministerstvo neuviedlo, či boli aj nejakí ľudia zranení alebo zabití. Ukrajinské veľvyslanectvo v Turecku už predtým informovalo, že skupina 86 tureckých občanov vrátane 34 detí boli medzi osobami, ktoré hľadali útočisko pred prebiehajúcim ruským útokom na obkľúčené prístavné mesto.

Hovorkyňa veľvyslanectva sa odvolala na informácie starostu mesta. Poznamenala, že v Mariupole je sťažená komunikácia. Ukrajina obvinila Rusko, že odmieta pustiť obyvateľov z Mariupolu, kde ostali uväznené státisíce ľudí. Rusko viní Ukrajinu z neschopnosti evakuovať ľudí. (ap, afp, reuters, tasr)

12:12 Niekoľko stoviek ľudí protestovalo v sobotu pred radnicou mesta Melitopoľ proti zadržaniu tamojšieho starostu Ivana Fedorova, ktorého v piatok odviedli ruskí vojaci.

Na krátkom videu, ktoré zverejnila na Facebooku ukrajinská štátna televízia, možno vidieť ako demonštranti žiadajú „slobodu“ pre svojho starostu a skandujú jeho meno.

Podľa tohto zdroja žiadalo prepustenie starostu viac ako 2-tisíc ľudí. Ruské jednotky začali obliehať mesto Melitopoľ niekoľko dní po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu. V meste sa však odvtedy sporadicky konajú protesty.

Tento posledný protest sa konal po tom, ako bolo zverejnené video, na ktorom je zachytené, ako v piatok ozbrojení muži odvádzajú Fedorova z vládnej budovy. Krátko na to, prokuratúra v Ruskom podporovanej Luhanskej oblasti uviedla, že starosta spáchal trestné činy spojené s terorizmom a v tejto súvislosti je vyšetrovaný. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil zadržanie Federova za „zločin proti demokracii“.

„Toto je jasný znak slabosti útočníkov. V našej krajine nenašli žiadnu podporu, aj keď sa na ňu spoliehali, pretože roky klamali sami seba o tom, že obyvatelia Ukrajiny čakajú na príchod Ruska,“ vyhlásil Zelenskyj. (cnn.com, tasr)

11:59 Severozápadne od Kyjeva v sobotu pokračovali boje a väčšina ruských pozemných síl sa nachádza 25 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly, pričom niekoľko ďalších miest je obkľúčených a ostreľovaných. S odvolaním sa na britské ministerstvo obrany o tom informovala agentúra Reuters.

Vo väčšine ukrajinských miest sa v sobotu ráno rozozvučali sirény oznamujúce nálet a vyzývajúce ľudí, aby si vyhľadali úkryt, informovali miestne médiá po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že jeho krajina dosiahla strategický zlomový bod vo vojne s Ruskom.

Ruská armáda zjavne preskupuje svoje sily, možno na novú ofenzívu, ktorá by sa mohla o niekoľko dní zamerať na hlavné mesto Kyjev, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany. V sobotňajšej aktualizácii uviedlo, že boje severozápadne od hlavného mesta pokračujú a mestá Charkov, Černihiv, Sumy a Mariupol zostávajú obkľúčené a sú naďalej ostreľované ruskou armádou. (reuters, tasr)

11:46 Na Ukrajine sa v sobotu otvorí niekoľko humanitárnych koridorov určených na evakuáciu civilistov, a to vrátane koridoru z obliehaného mesta Mariupol. Oznámila to v sobotu ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.

Vereščuková v príhovore odvysielanom na sociálnych sieťach uviedla, že Ukrajina plánuje v sobotu evakuovať obyvateľov z niekoľkých miest a dedín v Kyjevskej a Sumskej oblasti a z niektorých ďalších regiónov, v ktorých prebiehajú boje.

„Dúfam, že tento deň prebehne dobre, že všetky plánované koridory sa otvoria a Rusko dodrží svoju povinnosť garantovať režim prímeria,“ uviedla Vereščuková. Tento týždeň totiž niekoľkokrát zlyhali snahy o vytvorenie humanitárneho koridoru vedúceho z obliehaného Mariupolu, kde ostalo uväznené civilné obyvateľstvo bez elektrického prídu, vody a prístupu k mobilným sieťam, pričom civilistom dochádzajú aj zásoby potravín, píše The Guardian.

Podľa mestského zastupiteľstva zomrelo v Mariupole počas 12 dní ruského ostreľovania a blokády mesta už najmenej 1582 civilistov. Ide o údaj z piatka, pričom denník The Guardian upozorňuje na to, že počet obetí nie je možné nezávisle overiť. (theguardian.com, tas­r)

11:31 Ruské rakety v sobotu úplne zničili leteckú základňu Vasylkiv južne od Kyjeva, uviedla miestna starostka. Podľa nej tu horí skladisko munície, ktorá vybuchuje. Zasiahnutý bol aj sklad pohonných hmôt. Letecký úder potvrdila aj ruská strana. Podľa denníka Ukrajinska pravda zatiaľ nie sú informácie o mŕtvych alebo zranených.

„Dnes okolo siedmej hodiny rannej nepriateľské sily ostreľovali mesto Vasylkiv. Dopadlo osem rakiet, ktoré cielili na letisko. Letisko je úplne zničené,“ uviedla na facebooku starostka Natalija Balasynovyčová s tým, že ľudia v okolí nemajú vychádzať zo svojich domovov. Podľa nej sa z muničného skladu stále ozývajú výbuchy.

Zasiahnuté ruskými raketami bolo v sobotu aj letisko v Kropyvnyckom v centrálnej časti Ukrajiny, uviedol server RBK Ukrajina s odvolaním sa na veliteľa oblastnej vojenskej správy Andrija Rajkovyča.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa agentúry TASS oznámil, že Rusko vykonalo úder vysoko presnými zbraňami na letisko vo Vasylkive, ktoré bolo vyradené z prevádzky. Zasiahnuté bolo podľa neho aj hlavné stredisko rádiotechnického prieskumu ukrajinskej armády v Brovaroch východne od Kyjeva. (čtk, tass)

10:32 Za posledných 24 hodín do soboty do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch pri vstupe z Ukrajiny celkovo 9581 osôb, z toho od piatkového (11. 3.) večera do sobotného rána 2613 osôb. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Od vypuknutia konfliktu 24. februára do sobotného rána vybavili celkovo 185 660 osôb vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny. Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili opäť na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, a to 6 684 ľudí. Z toho od piatkového večera do sobotného rána 2 030 ľudí. Na hraničnom priechode Ubľa vybavili 1 794 osôb, z toho od piatka od 20.00 h do soboty do 6.00 h ich bolo 302.

Na hraničnom priechode Veľké Slemence na vstupe z Ukrajiny vybavili počas 24 hodín celkovo 1 103 osôb, z toho od večera do rána 281. Čo sa týka čakacích dôb, podľa Bárdyovej je vybavovací proces vo Vyšnom Nemeckom plynulý, priebežne s čakacími dobami. V Ubli vybavovací proces prebieha priebežne a vo Vyšných Slemenciach je plynulý bez čakania. (tasr)

10:20 Osobný list poslal predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger starostom a primátorom. Vyzýva ich, aby zvážili spoluprácu so samosprávami v Rusku.

Čítajte viac Zvážte spoluprácu s Ruskom, vyzýva ZMOS mestá a obce

9:01 Ruské pozemné sily, ktoré sa pokúšajú obkľúčiť ukrajinské hlavné mesto Kyjev, si po neúspešných útokoch z 8. až 10. marca vzali v piatok ďalšiu prestávku na doplnenie zásob a údržbu. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

„Zdá sa, že ruské sily sú v okolí Charkova do značnej miery uviaznuté… pokrok za posledných 24 hodín nedosiahli ani jednotky smerujúce z Krymu k Mykolajivu a Záporožiu, ani na východe v okolí Doneckej a Luhanskej oblasti,“ uvádza sa v hodnotení amerického think-tanku.

ISW vo svojej správe poznamenal, že ruský prezident Vladimir Putin údajne vykonáva personálne čistky, ktoré sa dotkli aj zamestnancov tajných služieb. Podľa najnovšieho hodnotenia ISW sa Kremeľ pravdepodobne pokúša „zvýšiť svoju bojovú silu zatiahnutím Bieloruska do vojny a využitím sýrskych bojovníkov“. Okrem toho Rusko pokračuje vo vysielaní „brancov, ktorí pravdepodobne nebudú dostatočne dobre vycvičení alebo motivovaní“, dodal inštitút. (understandin­gwar.org, tas­r)

8:06 Vo väčšine ukrajinských miest čeliacich ruskej invázii sa v sobotu skoro ráno ozývali varovné sirény vyzývajúce obyvateľov, aby vyhľadali úkryt, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne médiá. Sirény boli počuť v metropole Kyjev, ale aj v mestách Ľvov, Odesa, Charkov, Čerkasy a Sumy.

Podľa satelitných snímok, o ktorých v piatok informovali tlačové agentúry, sa zdalo, že ruské sily sa preskupujú, aby mohli zaútočiť na Kyjev. Niektoré zábery ukázali, ako sa približujú k hlavnému mestu a ako nasadzujú delostrelectvo.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v noci na sobotu na facebooku oznámil, že zhruba 70 percent tejto oblasti, ktorá na východe Ukrajiny susedí s Ruskom, je teraz obsadených ruskými vojakmi. Miesta kontrolované doteraz Kyjevom, sú neustále ostreľované a desiatky civilistov boli zabité či zranené. Zároveň neexistujú únikové koridory pre obyvateľov regiónu. Tieto tvrdenia však zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť, upozornila agentúra DPA.

Ukrajinskí predstavitelia obvinili Rusko, že pri ostreľovaní ťažkým delostrelectvom poškodilo onkologickú nemocnicu a niekoľko obytných budov v meste Mykolajiv na juhu krajiny. Informovala o tom agentúra AP. Vedúci lekár nemocnice Maksym Beznosenko uviedol, že pri útoku, ktorý budovu poškodil, bolo v objekte niekoľko stoviek pacientov, nikto však neprišiel o život.

Ukrajina a západné krajiny už predtým kritizovali Rusko za stredajšie ostreľovanie nemocnice s pôrodnicou v meste Mariupol na juhu krajiny. Pri tomto útoku zomreli traja ľudia. Moskva tvrdí, že objekt bol využívaný ukrajinskými ozbrojenými silami.

6:19 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo ruské sily z únosu starostu mesta Melitopol vana Fedorova, uviedla BBC. Ministerstvo uviedlo, že ruské jednotky uniesli starostu mesta na juhovýchode krajiny v piatok popoludní po tom, čo ho krivo obvinili z terorizmu. BBC tieto obvinenia nezávisle nepotvrdila a ruskí predstavitelia sa k nim zatiaľ nevyjadrili.

„Únos starostu Melitopolu je klasifikovaný ako vojnový zločin podľa Ženevských dohovorov a dodatkového protokolu, ktoré zakazujú brať civilistov počas vojny ako rukojemníkov,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Melitopol padol do rúk ruských vojakov takmer pred dvoma týždňami a Fedorov v stredu pre BBC povedal, že obyvatelia „s Rusmi nijako nespolupracujú“.

6:15 Zo štyroch ukrajinských miest obliehaných ruskou armádou sa v piatok podarilo evakuovať 7 144 ľudí, teda oveľa menej ako v predchádzajúcich dňoch. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten zároveň obvinil Moskvu, že opäť zámerne blokovala cestu do prístavného mesta Mariupol, kde čakajú na možnosť evakuácie desiatky tisíc ľudí a kde sa míňajú potraviny, lieky aj voda.

Humanitárne koridory, ktorými sa môžu vďaka dočasnému lokálnemu prímeriu evakuovať civilisti, v posledných dňoch umožnili utiecť tisícom ľudí napríklad zo Súm, z Irpine, Izjumu alebo z mesta Buča. Vo štvrtok sa podarilo evakuovať spolu asi 40-tisíc ľudí, v stredu 35-tisíc.

Podľa Zelenského sa v piatok podarilo dostať do bezpečia napríklad niektorým obyvateľom miest Černihiv, Energodar či Hostomel, hermeticky uzavretý zostal Mariupoľ. Mesto, ktoré malo v čase pred inváziou vyše 400-tisíc obyvateľov, už dva týždne ostreľujú ruské jednotky, v stredu bombardovali detskú nemocnicu. Podľa radnice doteraz zomrelo najmenej 1 582 civilistov, v zničenom meste nefungujú dodávky tepla, vody ani elektriny.

Evakuácie majú pokračovať aj v sobotu. V Sumskej oblasti na severovýchode krajiny sa plánuje šesť únikových koridorov, oznámil na Telegrame gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Podľa vyhlásenia majú byť prevezení do stredoukrajinského mesta Poltava civilisti z miest Sumy, Trosťanec, Lebedyn, Konotop, Krasnopillja a Velyka Pysarivka.