Ruská invázia na Ukrajinu sa v Poľsku prejavila viac, než len prílivom utečencov, väčšinou žien a detí. Zdá sa, že historický protivník Poľska – Rusko – sa usiluje o expanziu, ktorá by mohla Varšavu vtiahnuť do širšieho konfliktu s potenciálne katastrofálnymi následkami a ohroziť usporiadanie po studenej vojne, vďaka ktorému krajina prosperuje a žije si svoj úspešný európsky príbeh.
Pocit nepokoja je jasne viditeľný, aj keď sa zdá, že život v mestách, ako je Varšava alebo Krakov, plynie normálnym, hoci hektickým tempom. „Áno, poľská spoločnosť je vydesená,“ povedal Slawomir Debski, poľský expert na zahraničnú politiku, ktorý pôsobil ako poradca niekoľkých poľských vlád.
„Celá spoločnosť si uvedomuje, aká hrozná, strašná a dramatická môže byť akákoľvek konfrontácia s Ruskom.“
Poľsko je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie pod vedením USA, čo zmierňuje obavy, že by sa snahy Moskvy o obnovenie „veľkého Ruska“ mohli nakoniec preniesť aj do Poľska.
Poľsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 232 kilometrov a za sebou históriu stoviek rokov sporného spolužitia a hlbokej vzájomnej nedôvery. A niektorým, najmä tým, ktorí zažili studenú vojnu, sa zdá, že štít NATO nie je dostatočne pevný.
NATO „je len názov“, hovorí šesťdesiatjedenročná Dorota Karpinská, ktorá prevádzkuje jeden z mnohých pouličných stánkov ponúkajúcich obvaranky (obwarzanek – tradičné poľské pečivo stočené do krúžku). „Kto vie, čo vlastne robia.“
Čítajte viac Peking nešetril kritikou: Sankcie proti Rusku sú zbraň, NATO prispelo k vojne
Poliaci, ktorí sa narodili už v postkomunistickej ére, sa konfliktu vo svojej krajine obávajú menej ako staršie generácie. Ruská invázia na Ukrajinu však bola aj pre nich varovným signálom.
„Starí ľudia, ako sú moji rodičia, majú pocit, že Rusko môže kedykoľvek zaútočiť,“ povedal 24-ročný študent Andrzej Piszczek, sediaci v kaviarni zahalenej modravým príkrovom cigaretového dymu. „Hovoria: ‚Nikdy nevieš. Musíme sa pripraviť, musíme nakúpiť múku, benzín.‘“
Mnohí dodávajú, že súčasná situácia sa dosť líši od čias studenej vojny, kedy sa všeobecne verilo, že sa ani Rusko, ani Západ neuchýlia k použitiu jadrových zbraní, ktoré by dokázali vyhladiť veľkú časť planéty. Ale teraz v súvislosti s inváziou ruského prezidenta Vladimíra Putina na Ukrajinu a jeho jadrovými hrozbami žiadny takýto pocit bezpečia neexistuje.
„Jadrové vydieranie teraz máme neustále na programe dňa,“ povedal Wlodzimierz Marciniak, politológ a bývalý poľský veľvyslanec v Rusku. „Už to nie je studená vojna, je pekne horúca a je hneď vedľa,“ dodal.
Čítajte viac Rusi použili hypersonické strely Kinžal. Obrana proti nim nie je
Ulice starobylého Krakova sú v poslednej dobe svedkom nového javu: Centrom mesta sa prechádzajú neozbrojení americkí vojaci vo vojenských uniformách, prezerajú si výklady obchodov, navštevujú turistické miesta, zastavujú sa na kávu.
Dlhoroční obyvatelia hovoria, že skupiny uniformovaných vojakov sa tu objavili až v posledných dňoch, po ruskej invázii na Ukrajinu a posilnení amerických síl v Poľsku.
Nedávno popoludní 39-ročná Magda, servírka v reštaurácii, požiadala skupinku amerických vojakov, či si s nimi môže urobiť selfie. Magda, ktorá si nepriala zverejniť celé svoje meno, hovorí, že v nej prítomnosť amerických vojakov vyvoláva tak pocit istoty, že Amerika kryje poľský chrbát, ako aj obavu, že sa môže schyľovať k širšiemu konfliktu.
Poľská tlač informovala o zvýšení počtu žiadostí o pasy od tých, ktorí chcú mať v prípade potreby možnosť urýchlene opustiť krajinu. Úrady tiež zaznamenali rastúci počet nových regrútov do síl územnej obrany, čo je akási záložná zložka armády.
Konflikt a jeho možné následky pre Poľsko sú témou každodenných rozhovorov – v obchodoch, vo verejnej doprave, v parkoch aj v domácnostiach. Televízne obrazovky v baroch, reštauráciách a domácnostiach sprostredkovávajú najnovšie udalosti nervóznym divákom.
„Tak čo je dnes nové?“ pýtal sa nedávno muž v rade v obchode s potravinami vo Varšave iného nakupujúceho. Vôbec pritom nemusel spomenúť Rusko alebo Ukrajinu, obaja vedeli, o čom je reč.
Čítajte viac Lavrov sa vyhráža Slovensku. Máme sa báť, alebo si nenecháme brnkať po nose?
Všade na uliciach sú vidieť ukrajinské vlajky a odznaky na klope, rovnako ako nápisy na stenách potvrdzujúce „solidaritu“ s Ukrajinou. „Môžeme povedať, že každý z nás je teraz vo vojne. Bojujeme tým, že každý robíme, čo môžeme, aby sme pomohli,“ povedal devätnásťročný Mikolaj Szlachta, jeden z mnohých dobrovoľníkov v zelených vestách, ktorí pomáhajú davom vyčerpaných ukrajinských utečencov na hlavnej stanici v Krakove.
Mnohí Poliaci považujú katastrofický scenár, ktorý sa odohráva na susednej Ukrajine, za niečo, čo by sa mohlo stať aj v Poľsku, ktoré bolo po stáročia zapletené do veľmocenských intríg medzi Ruskom, Nemeckom a niekdajším Rakúskom-Uhorskom.
Stopy posledného svetového konfliktu nie sú v Poľsku nikde veľmi ďaleko. Na začiatku druhej svetovej vojny sem vtrhlo nacistické Nemecko aj Sovietsky zväz, čo si vyžiadalo ohromujúce straty na ľudských životoch.
Štvrť Kazimierz bola dlho srdcom krakovskej židovskej komunity, ktorá pred nacistickým pogromom predstavovala približne štvrtinu predvojnovej populácie mesta. Bývalá židovská štvrť je dnes miestom s módnymi barmi, kaviarňami a butikovými hotelmi. V centre Krakova je možné nasadnúť na autobus, ktorý po hodine jazdy na západ dôjde do neslávne presláveného nacistického tábora smrti Auschwitz.
Strach z Ruska po invázii zasiahol aj kultúrnu sféru. Varšavský orchester sa nedávno rozhodol venovať svoje vystúpenie Ukrajine a upustil od plánovaného klavírneho koncertu ruského skladateľa Sergeja Rachmaninova. Orchester ho nahradil koncertom poľského virtuóza Fryderyka Chopina.