Uviedol to britský denník The Times s odvolaním sa na americké zdroje.
Podľa nich sa ruský prezident Vladimír Putin v tomto zmysle dopustil „veľkej strategickej chyby“, pretože priamym dôsledkom ruskej invázie môže byť rozšírenie aliancie z 30 na 32 členských štátov. Hovorca Kremľa v pondelok na otázku novinárov povedal, že ďalšie rozširovanie NATO neprispeje k bezpečnosti v Európe.
Fínska prihláška do aliancie je očakávaná v júni, Švédsko by potom malo tento príklad nasledovať, napísal denník. Ak sa tieto plány uskutočnia, Fínsko sa z členov NATO stane krajinou s najdlhšou spoločnou hranicou s Ruskom o dĺžke 1 340 kilometrov. Dodala, že Fínsko aj Švédsko majú dlhé pobrežie a mnoho ostrovov v Baltskom mori.
Švédsko viac ako 200 rokov nebolo súčasťou žiadnej vojenskej aliancie a Fínsko počas celej studenej vojny prísne dodržiavalo neutralitu priateľskú voči Sovietskemu zväzu. Pod vplyvom ruskej agresie sa verejná mienka v oboch krajinách prudko priklonila k vstupu do NATO.
Čítajte viac Viac ako polovica Fínov je podľa nového prieskumu pre vstup do NATO
Pripomenula, že švédske noviny Aftonbladet minulý týždeň tiež písali o tom, že Švédsko by mohlo svoju prihlášku na vstup do NATO podať v polovici júna a už koncom tohto mesiaca by ju mohli schváliť členovia aliancie na summite v Madride. Podľa denníka chcú Fínsko a Švédsko do NATO vstúpiť súčasne a úzko koordinujú svoje kroky.
Putin „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva nazýva inváziu do susednej krajiny, odôvodňoval okrem iného snahou zabrániť rozšíreniu NATO. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov na otázku ohľadom možnosti vstupu Švédska a Fínska do NATO podľa agentúry TASS povedal: „Sama o sebe je aliancia skôr nástrojom zameraným na konfrontáciu. Nie je to spojenectvo, ktoré zaisťuje mier a stabilitu. Ďalšie rozširovanie aliancie, rozhodne neprinesie európskemu kontinentu dodatočnú bezpečnosť.“
Čítajte viac Fínsko v NATO? Rusko môže zvažovať aj vojenskú odpoveď