58. deň: Rusi opäť tvrdia, že zničili S-300. Mariupol odoláva, vyhlásil Zelenskyj

23:41 Kanada poskytla ukrajinským bezpečnostným silám ťažké delá. Splnila tak sľub premiéra Justina Trudeaua zo začiatku tohto týždňa, že pošle Ukrajine ďalšiu delostreleckú výzbroj kvôli ruskému útoku na východe krajiny. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na oznámenie kanadského ministerstva obrany.

Kanada dodala ukrajinským silám niekoľko húfnic M777 a potrebnú muníciu. Dokončuje aj zmluvy o obrnených vozidlách komerčného typu, ktoré pošle na Ukrajinu čo najskôr, dodalo ministerstvo.

Minulý týždeň ukrajinský premiér Denys Šmyhal oznámil, že Ukrajina podpísala s Kanadou dohodu o podpore vo výške 500 miliónov kanadských dolárov. Peniaze sú určené na financovanie primárnych potrieb krajiny. (reuters, čtk)

22:54 Česká republika chce nahradiť vylúčené Rusko v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Ministerstvo zahraničných vecí ČR v piatok oznámilo, že už bola podaná príslušná kandidatúra. „Česko chce Rusko v rade nahradiť, kandidatúru sme práve podali. Podpora ľudských práve je prioritou českej vlády,“ uviedol rezort diplomacie na Twitteri.

Zároveň pripomenul, že Rusku bolo členstvo v Rade OSN pre ľudské práva pozastavené v reakcii na „agresiu, ľudské utrpenie a ničenie na Ukrajine“, za ktoré musí Moskva niesť zodpovednosť. Ministerstvo súčasne zverejnilo aj dokument, v ktorom sa zaväzuje, že počas svojho budúceho členstva UNHRC bude podporovať a chrániť ľudské práva doma i vo svete.

Valné zhromaždenie OSN 7. apríla pozastavilo členstvo Ruska v UNHRC, 47-člennom orgáne, ktorého úlohou je presadzovanie a ochrana ľudských práv vo svete a ktorý rieši prípady ich porušovania.

Za predmetnú rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti. Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča. (novinky.cz, tasr)

22:33 Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová vyjadrila v piatok presvedčenie, že mučenie, znásilňovanie a zabíjanie civilného obyvateľstva je súčasťou stratégie, ktorú na Ukrajine uplatňuje ruská armáda na pokyn šéfa Kremľa Vladimira Putina. Ruskí vojaci chcú podľa nej týmto spôsobom zastrašiť Ukrajincov, aby zlomili ich odpor. Prokurátorka sa takto vyjadrila pre spravodajskú televíziu Sky News.

Venediktovová v rozhovore uviedla, že ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje takmer 8-tisíc podozrení zo spáchania vojnových zločinov, ktorých sa údajne dopustili príslušníci ruských inváznych síl. Sú medzi nimi masové popravy, sexuálne násilie i nútené deportácie ukrajinských detí do Ruska.

Počet vyšetrovaných prípadov sa podľa nej každým dňom zvyšuje súčasne s tým, ako pribúdajú dôkazy o ruských zverstvách. Podľa nej sa dajú očakávať ďalšie dôkazy o vojnových zločinoch aj z obliehaného mesta Mariupol, kde však zatiaľ ukrajinské úrady nemajú prístup.

V rámci rozhovoru Venediktovová dostala otázku, či sú popravy ukrajinských civilistov súčasťou vopred premysleného plánu ruských síl, na čo odpovedala: „Myslím si, že je to stratégia ich hlavného veliteľa (Putina), pretože takúto stratégiu uplatňujú aj v iných krajinách“.

Ruská armáda sa podľa nej najskôr pokúša uplatniť plán A, keď sa snaží prinútiť jednotlivé mestá ku kapitulácii. Keď sa to nepodarí, prechádza k plánu B, teda „maximálnemu zastrašovaniu obyvateľstva – zabíjaniu, znásilňovaniu, mučeniu a ďalším brutálnym praktikám,“ uviedla prokurátorka počas interview, ktoré poskytla Sky News vo svojom úrade v Kyjeve.

Len v samotnej Kyjevskej oblasti, kde Rusko niekoľko týždňov okupovalo mnoho miest a obcí, má ukrajinská generálna prokuratúra správy o viac než tisícke zabitých civilistov. Ich skutočný počet však môže byť oveľa vyšší, varovala. (news.sky.com, tas­r)

20:59 Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala v piatok na sprísnenie sankcií voči prezidentovi Bieloruska Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý podľa nej musí naplno niesť následky za svoj podiel na ruskej agresii na Ukrajine.

Rusko vyslalo 24. februára na Ukrajinu desaťtisíce vojakov z vlastného i bieloruského územia. Cieľom „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva túto vojnu nazýva, je demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. „Lukašenko sa stal komplicom (ruského prezidenta Vladimira) Putina v tejto vojne,“ povedala Cichanovská pre Reuters v Haagu, kde sa stretla s holandskými politikmi a prevzala si ocenenie za svoju prácu.

Sankcie proti Lukašenkovi by podľa nej mali byť rovnako prísne ako tie voči Rusku, avšak inej povahy, keďže v Bielorusku nie je toľko oligarchov a všetka ekonomická sila je v rukách štátu. Samotný prezident Bieloruska odmieta obvinenia, že jeho krajina je vo vojne komplicom Ruska. Zdôrazňuje, že bieloruské sily sa na tomto konflikte nezúčastňujú a ani sa doňho nezapoja v budúcnosti. Európska únia, Spojené štáty a ďalšie krajiny prijali v súvislosti s inváziou na Ukrajinu sankcie nielen voči Rusku, ale aj Bielorusku. (reuters, tasr)

19:16 Generálny tajomník OSN António Guterres sa na budúci utorok stretne v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Oznámil to v piatok hovorca Kremľa, ktorého citovala agentúra AFP. Oznámenie bolo zverejnené v 58. deň ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.

O stretnutie s Putinom v Moskve požiadal samotný generálny tajomník OSN, rovnako ako o schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Urobil tak formou listov, ktoré obom prezidentom zaslal v utorok, uviedol v stredu Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. Táto iniciatíva by podľa neho mala naštartovať dialóg v záujme ukončenia vojny na Ukrajine.

„V utorok 26. apríla pricestuje na rozhovory s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Prijme ho aj ruský prezident Vladimir Putin,“ povedal v piatok bez ďalších podrobností hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zatiaľ nie je známe, či sa zrealizuje aj Guterresovo stretnutie so Zelenským v Kyjeve.

Generálny tajomník OSN vyzýval obe strany na uzavretie štvordňového prímeria počas tohtotýždňových pravoslávnych veľkonočných sviatkov. Ukrajina vyjadrila ochotu boje od štvrtka do nedele prerušiť, avšak Rusko podľa nej s Guterresovým návrhom nesúhlasilo.

OSN doposiaľ zohráva v snahách o ukončenie konfliktu na Ukrajine prevažne len marginálnu úlohu. K tomuto stavu čiastočne prispelo rozdelenie Bezpečnostnej rady OSN. Medzi jej stálymi členmi disponujúcimi právom veta je totiž okrem Ruska aj Čína, ktorá odmieta snahy o odsúdenie ruskej invázie.

Od začiatku ruskej agresie telefonoval Guterres so Zelenským zrejme len raz. Putin nie je so šéfom OSN v žiadnom kontakte, keďže ten označil ruskú inváziu na Ukrajinu za porušenie Charty OSN, základného dokumentu svetovej organizácie. (afp, tasr)

18:43 Ruské jednotky v piatok spustili paľbu na evakuačný autobus smerujúci z východoukra­jinského mesta Popasna, v ktorom sa nachádzalo 25 ľudí vrátane matky s dieťaťom. Informoval o tom šéf Luhanskej oblastnej vojenskej správy Serhij Hajdaj v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Hajdaj uviedol, že pri samotnom útoku sa nezranil nikto z cestujúcich a všetci sú nateraz v bezpečí. V autobuse sa viezla aj invalidná žena, jeden zranený chlapec a dojča. Z Luhanskej oblasti podľa Hajdaja evakuovali v priebehu piatka celkovo 70 ľudí. (tasr, cnn.com)

18:39 Pred ruským pavilónom na Benátskom bienále, ktorého 59. ročník sa v sobotu otvorí pre verejnosť, sa už v piatok zišli umelci, majitelia galérií a kurátori protestujúci proti ruskej vojne na Ukrajine. V rámci protestnej akcie sa konalo viacero krátkych intervencií, ako napríklad niekoľkominútová performancia ukrajinského herca Alexeja Judnikova, ktorého však následne odviedla polícia.

O niekoľko minút sa však vrátil v tmavom kabáte s maskou pripomínajúcou ruského prezidenta Vladimira Putina. V stredu zase protestoval s plagátom odsudzujúcim vojnu na Ukrajine a „kultúrne väzby na ruskú vládu“ ruský umelec Vadim Zacharov žijúci v Nemecku.

Ruský pavilón zostane tento rok zatvorený, keďže umelecký tím ho opustil v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu. Je však pod neustálym policajným dohľadom, aby sa minimalizovali príležitosti na usporiadanie demonštrácií.

Na medzinárodnej prehliadke súčasného výtvarného umenia v Benátkach je možné vidieť najmenej päť ukrajinských projektov. Jedným z nich je inštalácia s názvom „Piazza Ucraina“ kyjevskej architektky Dany Kosminovej, ktorú tvorí veža z vriec naplnených pieskom obklopená dielami ukrajinských tvorcov, ktorí sa pre vojnu na bienále nemôžu zúčastniť.

Sochár Pavlo Makov vystavuje dielo s názvom Fontána vyčerpania. Ide o konštrukciu zloženú z lievikov v tvare pyramídy, ktorou preteká voda a vytvára nikdy nekončiaci pohyb. Samotný umelec svoje dielo považuje za „spojenie s demokratickými spoločnosťami v dnešnej dobe, pretože nie sú pripravené chrániť samé seba“.

V časti s názvom „Toto je Ukrajina: Bránime našu slobodu“ sú predstavené diela ukrajinských i medzinárodne známych umelcov vrátane Mariny Abramovičovej, Damiena Hirsta či Takašiho Murakamiho. Fotografka a literátka Jevhenija Bjelorusecová vystavuje okrem fotografií aj svoje vojnové denníky z Kyjeva. Nikita Kadan zhotovil portréty ukrajinských mužov, ktorí boli od 24. februára povolaní do armády, aby bránili svoju vlasť. Kadan okrem toho pripravil aj veľkú inštaláciu s objektmi zozbieranými vo vojne vrátane časti plechu, ktorú našiel po bombardovaní na ulici v Kyjeve neďaleko svojho bydliska.

Benátske bienále, ktoré potrvá do 27. novembra, sa koná s ročným oneskorením, ktoré zapríčinila pandémia koronavírusu. Na návštevníkov čaká 1500 diel od 213 umelcov z 58 krajín sveta, ako aj 80 národných pavilónov. (tasr, dpa, apa)

18:07 Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom zamerané na ukončenie takmer dva mesiace trvajúcej vojenskej ofenzívy Ruska na Ukrajine sa zastavili. Povedal to v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po rozhovoroch so svojím kazašským rezortným kolegom Muchtarom Tileuberdim.

Ako vysvetlil Lavrov, Moskva stále nedostala od Kyjeva odpovede na najnovší návrh týkajúci sa snahy o zastavenie bojov, ktorý Rusko odoslalo pred piatimi dňami. Lavrov má podľa vlastných slov dojem, že Ukrajina možno nechce v rokovaniach pokračovať.

„Je pre mňa veľmi zvláštne každý deň počúvať vyhlásenia rôznych ukrajinských predstaviteľov vrátane prezidenta (Volodymyra Zelenského) a jeho poradcov, z ktorých je možné nadobudnúť pocit, že tieto rokovania vôbec nepotrebujú, že sa odovzdali svojmu osudu,“ konštatoval Lavrov.

Vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach Vladimir Medinskij však tvrdí, že v piatok sa rozprával so svojím ukrajinským náprotivkom. Kyjev minulý týždeň ohlásil, že rokovania s Ruskom sú „mimoriadne náročné“.

Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatkovom v rozhovore s predsedom Európskej rady Charlom Michelom obvinil Kyjev z nekonzistentnosti požiadaviek. Ukrajina podľa Putina nie je pripravená „hľadať vzájomne prijateľné riešenia“. (afp, tasr)

17:21 Slovensko vyslalo na Ukrajinu policajtov, ktorí tam budú pomáhať pri mapovaní podozrení z vojnových zločinov. Slovenská polícia informovala, že policajti už sú na Ukrajine. Túto formu pomoci ponúkli Kyjevu slovenskí politici po zverejnení záberov z Buče a z ďalších ukrajinských miest na sever od Kyjeva, ktoré v súčasnom konflikte okupovala ruská armáda.

Na Ukrajinu odišli slovenskí kriminalistickí technici spolu so súdnymi lekármi. Ich nasadenie v susednej krajine schválil kabinet premiéra Eduarda Hegera.

16:44 K zefektívneniu a uľahčeniu zvládania utečeneckej krízy súvisiacej s vojnovým konfliktom na Ukrajine má pomôcť aj zriadenie pracoviska Úradu vysokého komisára pre utečencov pri OSN (UNHCR) v Bratislave a Košiciach. Ministerstvo vnútra SR o tom informovalo po piatkovom prijatí zástupkyne UNHCR Kelly T. Clements na pôde rezortu.

„Verím, že otvorenie novej kancelárie UNHCR na území Slovenska značne zvýši kvalitu života utečencom z Ukrajiny, ktorí sa nachádzajú na našom území. Podľa našich informácií je veľa Ukrajincov odhodlaných sa čo najskôr vrátiť na Ukrajinu, a preto je potrebné zabezpečiť dočasnú aj dlhodobú pomoc v prípade, ak návraty na ich rodné územie nebudú naďalej možné,“ uviedol štátny tajomník MV SR Vendelín Leitner.

Mechanizmy úradu pri OSN by mali pomáhať pri zvládaní utečeneckej krízy v štyroch hlavných oblastiach – humanita, repatriácia, integrácia a hotovostná podpora pre odídencov.

Zástupkyňa vysokého komisára pre utečencov pri OSN navštívila aj veľkokapacitné centrum v Bratislave. Ocenila súčinnosť štátu, samospráv a dobrovoľníkov.

15:12 Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že je pripravené na prímerie v oceliarňach Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol – poslednej pevnosti ukrajinských jednotiek v tomto strategickom prístave – v prípade, že sa bojovníci Kyjeva vzdajú, uviedla agentúra AFP.

Moskva vo štvrtok vyhlásila, že okrem rozsiahleho areálu oceliarní Azovstaľ už toto strategické mesto na východe Ukrajiny plne ovládla. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil blokádu oceliarní, kde sa spolu s ukrajinskými vojakmi údajne nachádzajú tisícky civilistov.

„Ešte raz vyhlasujeme, že Rusko je pripravené v každej chvíli zaviesť režim pokoja a vyhlásiť humanitárnu prestávku na evakuovanie civilistov,“ uviedol ruský rezort obrany. Vo vyhlásení zároveň dodal, že prímerie by sa začalo „vztýčením bielych vlajok“ zo strany ukrajinských síl „pozdĺž celého obvodu alebo v určitých oblastiach Azovstaľa“. „Ak takéto náznaky prídu z akejkoľvek časti oceliarní Azovstaľ, ozbrojené sily Ruska… okamžite zastavia všetky nepriateľské akcie a zaistia bezpečný odchod,“ dodalo ministerstvo.

Podľa vyhlásenia budú civilisti eskortovaní buď na územie ovládané Ukrajinou, alebo do Ruska – v závislosti od ich rozhodnutia. Ukrajinským vojakom, ktorí sa vzdajú, bude „zaručený“ život, cituje AFP. „Toto vyhlásenie bude priebežne oznamované ukrajinským formáciám v Azovstali na všetkých rozhlasových staniciach každých 30 minút,“ uviedlo ministerstvo.

14:30 Predseda Európskej rady Charles Michel v piatok uviedol, že telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval ho, aby umožnil prísun humanitárnej pomoci do obliehaného ukrajinského mesta Mariupol počas pravoslávnej Veľkej noci, uviedla agentúra AFP a denník Financial Times.

„Dôrazne som naliehal na okamžitý humanitárny prístup a bezpečný prechod z Mariupola a iných obliehaných miest,“ uviedol Michel na sociálnej sieti Twitter a dodal, že Putinovi zopakoval pozíciu Európskej únie, ktorá podporuje Ukrajinu a jej suverenitu. Uskutočnenie telefonátu medzi Michelom a Putinom v piatok potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Predseda Európskej rady bol v stredu v Kyjeve, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským a navštívil aj Boroďanku, kde po odsune ruských vojsk objavili pozostatky civilistov pochovaných v masových hroboch. Michel vyhlásil, že dejiny nezabudnú na vojnové zločiny páchané na Ukrajine.

14:03 Čo potrebujú Ukrajinci v boji s ruskými silami? Kamikadze drony Phoenix Ghost (Fénicky duch). Podľa Pentagonu Ukrajina dostane v rámci ďalšej americkej vojenskej pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov najmenej 121 takýchto zariadení. Sú to samovražedné drony, pri ktorých sa počíta s tým, že sa z misie nevrátia.

Čítajte viac Na Rusov si na ukrajinskom nebi počkajú americkí „duchovia“

12:59 Ruská armáda v piatok oznámila, že jej cieľom je zmocniť sa Donbasu i juhu Ukrajiny a zlepšiť svoj prístup do odštiepeneckej republiky Podnestersko. Uviedli to ruské agentúry Interfax a TASS.

Čítajte viac Rusi oznámili, čo chcú: Obsadiť Donbas a juh Ukrajiny

11:58 Päťdesiat civilistov bolo protizákonne zabitých v ukrajinskom meste Buča, pričom sa vyskytli aj „hromadné popravy“, oznámila v piatok Organizácia Spojených národov. TASR správu prevzala od agentúry AFP. Zistila to misia OSN v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

„Počas misie v Buči 9. apríla tam zdokumentovali predstavitelia OSN pre ľudské práva protizákonné zabitia vrátane hromadných popráv približne 50 civilistov,“ spresnila hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová. OSN zároveň v piatok uviedla, že akcie Ruska na Ukrajine „môžu predstavovať vojnové zločiny“, cituje AFP.

Ukrajina zo zabíjania civilistov v Buči viní Rusko. Moskva však vytrvalo odmieta, že by na Ukrajine útočila na civilné ciele. Tvrdí, že zábery z Buče boli zinscenované s cieľom mariť mierové rokovania.

Družicové snímky, ktoré majú k dispozícii západné krajiny, však dokazujú, že k zabíjaniu civilistov dochádzalo v Buči v období, keď bola obsadená ruskými inváznymi jednotkami.

10:57 Dvojmotorové turbovrtuľové transportné lietadlo typu Antonov An-26 sa počas „technického letu“ zrútilo v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Informovali o tom miestne úrady, ktoré citovala agentúra Reuters. Podrobnosti o okolnostiach pádu stroja neboli bezprostredne známe. Predpokladá sa však, že incident si vyžiadal obete na životoch.

Antonov An-26 je lietadlo, ktoré bolo vyvinuté v niekdajšom Sovietskom zväze ešte v 60. rokoch 20. storočia. Konštrukčne vychádza z typu Antonov An-24 s dôrazom na možnosť vojenského využitia stroja.

10:45 Mesto Charkiv od začiatku ruskej invázie opustilo približne 30 % obyvateľstva. Ako pre spravodajský web BBC uviedol starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov, v Charkive zostalo milión ľudí, pričom niektorí nechceli opustiť svoje domovy.

Charkiv ležiaci na severovýchode Ukrajiny sa ocitol pod intenzívnym ruským bombardovaním. Terechov povedal, že Rusi ostreľovali obytné štvrte, čo si vyžiadalo civilné obete a veľa zranených. „Toto nie je vojna, v ktorej bojujú vojaci proti vojakom. Toto je vraždenie národa,“ vyhlásil Terechov.

10:09 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci nadnes zasiahlo ďalších 58 vojenských cieľov na Ukrajine vrátane miest, kde boli sústredení ukrajinskí vojaci, sklady paliva a vojenské vybavenie. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

Ruský silový rezort v najnovšej správe tvrdí, že jeho letectvo zasiahlo tri ciele aj s pomocou vysoko presných rakiet. Moskva uviedla, že okrem iného zničila aj batériu systému protivzdušnej obrany S-300.

9:20 V piatok sa na Ukrajine neotvoria žiadne humanitárne koridory pre civilistov, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou do bezpečia. Na sociálnej sieti Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

„Pre nebezpečenstvo na trasách dnes humanitárne koridory nebudú,“ napísala Vereščuková a apelovala na všetkých, ktorí čakajú na evakuáciu, aby boli trpezliví.

Vo štvrtok boli zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ vypravené tri autobusy s civilistami. Vozidlá sa do Záporožia dostali cez územie, ktoré ovládajú ruské sily. Predpokladá sa, že v Mariupole je ešte stále uviaznutých okolo 120 000 ľudí.

9:02 Hraničnými priechodmi prešlo vo štvrtok 3 200 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 682 mužov, 1849 žien a 669 detí. O dočasné útočisko požiadalo 431 osôb, informuje rezort vnútra.

Vypravených bolo 37 autobusov, ktoré prepravili 348 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenska. Vlakmi bolo prepravených 188 osôb. Za štvrtok bolo ubytovaných 11 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 737.

Rezort vnútra spresnil, že od 24. februára je celkový počet utečencov 353 957. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 70 073.

**8:44 Boje vo viacerých oblastiach na východe Ukrajiny sa zintenzívnili, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Ruské jednotky podľa neho zintenzívnili boje pozdĺž celej frontovej línie v Doneckej oblasti. Rusko podniká ofenzívne operácie v blízkosti obce Zarične a naďalej sa pokúša o postup v okolí mesta Rubižne v Luhanskej oblasti, cituje DPA.

Boje tiež pokračovali v okolí mesta Popasna, ktoré je podľa ukrajinských armádnych zdrojov už čiastočne ovládané ruskými jednotkami.

Ťažké boje, rovnako ako počas uplynulých niekoľkých dní, tiež zaznamenali v okolí okresného mesta Marjinka. Ruské jednotky sa v tejto oblasti pokúšali o postup za podpory delostrelectva.

Informácie z vojnovej zóny na Ukrajine nebolo možné nezávisle overiť, pripomenula agentúra DPA.

8:27 Pozemný útok ruských jednotiek na mariupolské oceliarne Azovstaľ by si pravdepodobne vyžiadal značné ruské straty, čo by ešte viac znížilo ich celkovú bojovú účinnosť. V najnovšej hodnotiacej správe to uviedlo britské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť útok na Azovstaľ pravdepodobne naznačuje túžbu obmedziť ukrajinský odpor v Mariupole a uvoľniť ruské sily, ktoré budú nasadené inde na východnej Ukrajine,“ uviedol Londýn.

Podľa britského silového rezortu vo východnom Donbase pokračuje ťažké ostreľovanie aj boje.

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

8:09 Zničené ukrajinské mesto Mariupoľ napriek vyhláseniam Ruska o jeho obsadení „naďalej odoláva“, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj v piatok zároveň privítal novú pomoc zo strany Spojených štátov, zameranú na boj proti ofenzíve Moskvy na východe Ukrajiny.

Rusko predtým uviedlo, že obliehaný Mariupoľ „oslobodilo“. V areáli oceliarní Azovstaľ v tomto prístavnom meste sa pritom stále nachádzalo niekoľko tisíc ukrajinských vojakov a tisíce civilistov. „Oslobodenie“ Mariupoľa vo štvrtok privítal aj ruský prezident Vladimir Putin.

Zelenskyj však podľa AFP uviedol, že boje o Mariupol pokračujú.

„Na juhu a východe našej krajiny robia okupanti všetko preto, aby mali dôvod hovoriť aspoň o nejakých víťazstvách,“ uviedol vo videoposolstve. „Môžu však len oddialiť nezvratné – čas, keď votrelci budú musieť opustiť naše územie, najmä Mariupol, mesto, ktoré naďalej odoláva Rusku i napriek všetkému, čo okupanti tvrdia,“ dodal.

Ukrajinskí predstavitelia vyzvali na okamžitý humanitárny koridor, ktorý by civilistom a zraneným vojakom umožnil opustiť areál oceliarní, pripomína AFP. „Nemajú takmer nijaké potraviny, vodu, nevyhnutné lieky,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Zelenskyj tiež obvinil Rusko, že pripravuje pôdu na referendum na upevnenie svojej nadvlády v oblastiach na východe Ukrajiny a vyzval miestnych obyvateľov, aby jednotkám Moskvy neposkytovali svoje osobné údaje. „Cieľom tohto je falšovať tzv. referendum vo vašej krajine v prípade, že z Moskvy príde nariadenie zorganizovať takúto šou,“ upozornil ukrajinský prezident.

7:48 Ukrajinské sily majú na bojisku viac tankov ako ruskí okupanti. Referuje o tom web denníka Washington Post s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa americkej obrany.

„Práve teraz majú Ukrajinci viac tankov ako Rusi… A určite majú možnosti ich použiť,“ povedal nemenovaný predstaviteľ Pentagónu. Počet tankov podľa neho nie je sám osebe určujúcim faktorom toho, ktorá strana má navrch, no dodal, že ukrajinský náskok v počte obrnených vozidiel predstavuje silný nástroj v pozemnom boji.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 800 miliónov dolárov. Nový balík vojenskej pomoci zahŕňa ťažké delostrelectvo, 144-tisíc kusov munície a bezpilotné lietadlá, ktoré budú môcť ukrajinské sily použiť v eskalujúcom boji o oblasť Donbasu na východe krajiny. Už predtým poslali USA na Ukrajinu vojenskú pomoc za 2,6 miliardy dolárov.

7:22 Ruský prezident Vladimir Putin má v rukách životy desiatok tisíc obyvateľov Mariupoľa. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to starosta týždne obliehaného mesta na pobreží Azovského mora Vadym Bojčenko.

V meste sa podľa neho stále nachádza asi 100-tisíc ľudí a vojaci v oceliarni Azovstaľ patriacej miliardárovi Rinatovi Achmetovovi sa nehodlajú vzdať. „Je dôležité si uvedomiť, že životy, ktoré tam stále sú, sú v rukách jedinej osoby – Vladimira Putina,“ povedal mariupoľský starosta.

Bojčenko zároveň vyjadril frustráciu z toho, že Rusi dlhodobo znemožňujú evakuáciu civilistov. „Požiadali nás, aby sme im dali mapu a ukázali miesta, kde sa začne evakuácia. Dali sme im mapu. Pýtali sa, koľko máme autobusov. Uviedli sme počet autobusov. A potom zničili všetky tie miesta i naše autobusy,“ povedal Bojčenko.

6:50 V hroboch v dedine Manhuš neďaleko Mariupoľa sa môže nachádzať až 9-tisíc mŕtvych ukrajinských civilistov. Uviedla to mariupoľská mestská rada, pričom starosta Vadym Bojčenko obvinil Rusov, že „zakrývajú svoje vojnové zločiny“.

Už v priebehu štvrtka jeho poradca Petro Andriuščenko na Telegrame uviedol, že ruskí vojaci pochovávajú zavraždených obyvateľov Mariupoľa v masových hroboch v Manhuši. Dodal, že kamiónmi zvážajú telá mŕtvych a následne ich len „jednoducho vysypú do pripravených hrobov“.

Tvrdenia Bojčenka a Andriuščenka podporili i najnovšie satelitné snímky od Maxar Technologies, na ktorých je viac ako 200 pravdepodobných masových hrobov.

6:05 Ruské sily vo štvrtok dobyli 42 obcí v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedla to poradkyňa šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Olena Symonenková.

„Stalo sa to dnes (vo štvrtok) a je možné, že ich naše jednotky zajtra dobyjú naspäť,“ dodala Symonenková podľa agentúry Reuters.

Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády je cieľom ruskej ofenzívy v Donbase úplné ovládnutie Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré už od roku 2014 čiastočne ovládajú Moskvou podporovaní separatisti.

6:00 Americký minister obrany Lloyd Austin pozval ministrov obrany viacerých krajín, aby sa 26. apríla stretli na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Diskusia bude zameraná na Ukrajinu. V noci na piatok to oznámil hovorca Pentagónu John Kirby, informovala agentúra DPA.

Kirby nespresnil, aké konkrétne krajiny sa na stretnutí zúčastnia. Povedal však, že medzi účastníkmi budú nielen štáty NATO.

Jedným z cieľov stretnutia je trvalá bezpečnosť a suverenita Ukrajiny. Schôdzka bude aj o aktuálnych a budúcich potrebách Ukrajiny v oblasti obrany.

„Minister… je presvedčený, že ešte nie je príliš skoro začať diskutovať so spojencami a partnermi o tom, ako by mala ukrajinská suverenita vyzerať v budúcnosti,“ vysvetlil Kirby.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 800 miliónov dolárov. Má obsahovať delostrelecké zbrane, húfnice, muníciu a taktické drony.

Tento najnovší balík nadväzuje na predchádzajúcu vojenskú pomoc USA pre Kyjev v hodnote 2,6 miliardy dolárov. Americký Kongres v marci schválil rozpočet vo výške 13,6 miliardy dolárov na vojenskú a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu. Ako upozornil Biden, tento rozpočet je už takmer vyčerpaný a ďalšiu pomoc bude musieť opätovne schvaľovať Kongres.