72. deň: Po Moskve Makarov. Ukrajinci Neptúnom trafili ďalšiu ruskú loď

23:31 Ruský servis britského vysielateľa BBC identifikoval 2 120 ruských vojakov, ktorých doteraz zabili počas invázie na Ukrajinu. Číslo, ktoré vyšlo z vyšetrovania založeného na oficiálnych oznámeniach, správach v médiách a potvrdeniach od rodín, je pravdepodobne len čiastka z ozajstného počtu mŕtvych.

Zhruba 20 percent mŕtvych predstavovali dôstojníci, za tým však môže byť fakt, že pri úmrtiach vysokopostavených príslušníkov armády je väčšia pravdepodobnosť oznámení. Neúmerný je aj počet obetí z hľadiska regiónov, pričom viac ich je z chudobnejších oblastí. V Moskve, kde žije takmer každý desiaty Rus, sú známe len tri úmrtia.

Kremeľ nezverejnil aktualizovaný počet obetí od 25. marca, pričom vtedy uviedol 1 351. Skutočný počet obetí nie je možné zistiť, ale Spojené kráľovstvo minulý týždeň odhadovalo okolo 15-tisíc zabitých ruských vojakov. To je menej, ako odhaduje Ukrajina, ale podstatne viac, ako priznala Moskva.

23:23 Tisícky detí na Ukrajine naliehavo potrebujú psychologickú pomoc v dôsledku tráum, ktoré utrpeli počas prebiehajúcej vojny. Uviedol to expert z Detského fondu OSN (UNICEF), podľa ktorého odhadov je na Ukrajine ešte stále 4 000 až 6 000 odborníkov v oblasti detskej psychológie.

Aaron Greenberg z UNICEF-u novinárom povedal, že je potrebné spraviť všetko pre to, aby mali títo odborníci dostatočnú podporu i zabezpečený plat a mohli tak pokračovať vo vykonávaní svojej dôležitej práce. Greenberg sa médiám v Ženeve prihováral prostredníctvom videospojenia z mesta Ľvov na západe Ukrajiny.

Osobitnú pozornosť si podľa jeho slov vyžaduje 91 000 detí a mladých ľudí, ktorí už pred ruskou inváziou boli umiestnení v rôznych zariadeniach a dostávali tam psychologickú starostlivosť.

Mnohé z týchto detí žijú v detských a mládežníckych domovoch pre ľudí s postihnutím. Približne 35 000 z nich sa však po začiatku ruskej invázie vrátilo k svojim rodinám, pomoc však stále potrebujú.

„Deti sú odolné a zotavia sa, potrebujú však pomoc,“ povedal Greenberg. Dodal, že po celej Ukrajine cestuje 56 mobilných tímov odborníkov poskytujúcich starostlivosť deťom a ich rodinám, ktoré vo vojne zažili rôzne traumy vrátane sexuálneho násilia.

Od začiatku vojny pomohol UNICEF sprostredkovať psychologickú pomoc pre 145 000 detí a mladistvých, vrátane 34 000 maloletých so špeciálnymi potrebami.

23:07 Taliansko zabavilo luxusnú jachtu Šeherezádu, o ktorej sa špekulovalo, že patrí ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Uviedlo to večer miestne ministerstvo financií. Viac ako 140 metrov dlhé plavidlo sa nachádzalo na údržbe v jednom prístave v Toskánsku. Podľa ministerstva majiteľ lode má väzby na prominentného predstaviteľa ruskej vlády, uviedla agentúra Reuters.

Čítajte viac Taliani zabavili jachtu Šeherezáda za stámilióny eur. Patrila Putinovi?

22:20 Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok navštívi Moldavsko, kde sa plánuje stretnúť s Ukrajincami v utečeneckom tábore.

Guterres sa stretne s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou a premiérkou Nataliou Gavrilitovou. Ukrajincov v utečeneckom tábore plánuje navštíviť v utorok. Generálny tajomník OSN sa následne v stredu presunie do Rakúska.

Do Moldavska od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu utieklo už zhruba 450.000 Ukrajincov.

22:18 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) jednomyseľne prijala prvé vyhlásenie týkajúce sa Ukrajiny. Text vyhlásenia, ktoré má k dispozícii agentúra AFP, podporuje snahu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa nájsť „mierové riešenie“ konfliktu a zahlasovalo zaň aj Rusko.

„Bezpečnostná rada (OSN) vyjadruje hlboké znepokojenie čo sa týka zachovania mieru a bezpečnosti na Ukrajine,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktorého návrh vypracovali Nórsko a Mexiko. V schválenom znení chýba podpora úsilia OSN fungovať ako sprostredkovateľ pri riešení konfliktu, čo sa nachádzalo v predošlej verzii textu.

Pätnásťčlenná BR OSN tiež „pripomína, že všetky členské štáty sa na základe Charty Organizácie Spojených národov zaviazali urovnať svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami“.

Krátko po prijatí vyhlásenia Rusko vetovalo rezolúciu odsudzujúcu inváziu na Ukrajinu a vyzývajúcu Moskvu, aby svoju armádu stiahla z územia Ukrajiny. Rusko, ktoré je jedným z piatich stálych členov BR OSN, vetovalo rezolúciu o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu aj 25. februára. Spojené arabské emiráty, Čína a India sa vtedy hlasovania zdržali.

AFP konštatuje, že BR OSN, ktorá má zaisťovať mier na svete, dosiaľ nezaujala rolu možného mediátora pri nájdení mierového riešenia konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. OSN doteraz na Ukrajine a v okolitých krajinách intervenovala hlavne čo sa týka humanitárnej pomoci.

21:54 Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko vyzval na uvalenie celosvetového embarga na ruskú ropu a plyn za inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu. Zároveň dodal, že nemôže byť spokojný s rýchlosťou, akou prichádza pomoc zo zahraničia.

Poukazujúc na „nedostatočné sankcie, ku ktorým sa doteraz pristúpilo“, Marčenko uviedol, že vysoké ceny ropy a plynu znamenajú pre Moskvu rozpočtový prebytok, čo „Rusom umožňuje cítiť sa celkom pohodlne“. Podľa neho je kľúčové kompletné embargo na ruskú ropu a plyn. Iba to umožní zabrániť Rusku financovať vojnu.

Čítajte viac Zoznam sa rozširuje. O výnimku z embarga na ropu z Ruska požiadala ďalšia krajina

USA zakázali dovoz ruskej ropy a plynu už v marci, Európska únia je však v inej situácii, keďže je od dovozu ruských energií do veľkej miery závislá. S cieľom presadiť embargo naprieč celou EÚ Európska komisia upravila návrh sankcií na ruskú ropu, aby získala súhlas všetkých členských krajín. Jeho súčasťou je napríklad trojmesačné prechodné obdobie namiesto jednomesačného pred zavedením zákazu na poskytovanie služieb pri transporte ruskej ropy. Takisto obsahuje pomoc s investíciami do modernizácie ropnej infraštruktúry a na zmiernenie následkov sankcií.

21:28 Dovedna 50 civilistov sa v piatok podarilo evakuovať z obliehaných oceliarní Azovstaľ v Mariupole. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na sociálnej sieti Telegram, informuje agentúra AFP.

„Dnes sme boli schopní evakuovať z Azovstaľu 50 žien, detí a starých ľudí,“ uviedla Vereščuková.

Ukrajinské sily obvinili v piatok Rusko z porušovania prímeria v Azovstali. Ruskí vojaci podľa ich tvrdení pokračovali v ostreľovaní počas evakuácie civilistov, a to aj napriek tomu, že Moskva vyhlásila od štvrtka v oblasti zničeného závodu trojdňové humanitárne prímerie. Počas ruského útoku zomrel jeden údajne jeden ukrajinský vojak a šiesti ďalší utrpeli zranenia.

„Konvoj musel stáť pri Azovstali celý deň. Prebiehali tam boje a provokácie… Nepriateľ neustále porušoval dohodu o prímerí. Evakuácie preto prebiehali veľmi pomaly,“ uviedla Vereščuková.

Dodala, že ďalšie kolo evakuácií je naplánované na sobotu.

Dovedna 50 evakuovaných civilistov z Azovstaľu potvrdilo v piatok aj ruské ministerstvo obrany, uvádza stanica BBC. Rezort, rovnako ako ukrajinská vicepremiérka uviedol, že evakuácie budú pokračovať aj v sobotu.

20:34 Do Ruska bolo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu deportovaných viac ako pol milióna Ukrajincov. V piatok to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Boli donútení tam ísť. Zobrali im doklady a komunikačné prostriedky. Posielajú ich do odľahlých regiónov tejto cudzej krajiny, aby sa tam asimilovali,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident upozornil, že počet deportovaných Ukrajincov napríklad prevyšuje počet obyvateľov Islandu.

Od začiatku ruskej invázie z 24. februára utieklo z Ukrajiny už 5 757 014 ľudí, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

19:53 Primátor ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko prostredníctvom platformy Telegram vyzval obyvateľov, aby cez víkend neorganizovali verejné zhromaždenia. Uviedol, že aj keď v Kyjeve nebude vyhlásený zákaz vychádzania, hromadné podujatia sú v čase stanného práva zakázané.

„Vyzývam Kyjevčanov: Dnes nie je čas na hromadné podujatia či rekreáciu vo veľkých skupinách. Buďte opatrní a dodržiavajte bezpečnostné opatrenia v čase vojny,“ uviedol Kličko. Pripomenul, že v Kyjeve a jeho okolí je zakázané navštevovať lesy a lesoparky, pretože sa v nich stále nachádza nevybuchnutá munícia.

„Tiež vás prosím, neignorujte letecké poplachy a okamžite choďte do úkrytu. V najbližších dňoch je vysoká pravdepodobnosť raketových útokov vo všetkých oblastiach Ukrajiny,“ zdôraznil Kličko. Uviedol tiež, že v Kyjeve budú posilnené hliadky.

19:33 V Čiernom mori pri Haďom ostrove horí ruská fregata, píše agentúra Unian s odkazom na spravodajský portál Dumska z Odesy. Podľa informácií tohto webu zasiahla plavidlo ukrajinská protilodná strela Neptún. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS povedal, že Moskva nemá o poškodení ruskej lode v Čiernom mori informácie.

Na lodi podľa ukrajinských médií došlo k výbuchu a neskôr začala horieť. Na pomoc boli vyslané plavidlá z polostrova Krym, ktorý je od roku 2014 pod kontrolou Ruska, a nad Čiernym morom krúžia ruské lietadlá, napísala agentúra Unian. Informácie o poškodení lode sa na sociálnych sieťach objavili už vo štvrtok večer.

Podľa informácií médií má byť poškodenou loďou fregata projektu 11356 Burevestnik (Burňák), čo sú plavidlá s navádzanými námornými a oceánskymi raketami krátkeho a dlhého doletu. Niektoré zdroje uviedli, že by mohlo ísť o loď Admiral Makarov, ktorá je spolu s dvoma ďalšími fregatami rovnakého typu v službe ruskej Čiernomorskej flotily.

„Existuje (loď) Admiral Makarov. Teraz je to s ňou zlé – potrestal ju boh mora. Ešte jedna ruská vojenská loď nešla tam, kam mala,“ vyjadril sa podľa Unian k fregate na sociálnych sieťach ukrajinský poslanec Oleksij Hončarenko. Narážal pritom na zničený ruský krížnik Moskva, ktorý v samom začiatku ruskej invázie na Ukrajinu neslávne preslávil incidentom práve pri Hadieho ostrove. Jeho posádka vyzvala ukrajinských obrancov na ostrove, aby sa vzdali, tí to ale nevyberavými slovami odmietli. V polovici apríla sa potom krížnik Moskva, vlajková loď Čiernomorskej flotily, potopil. Rusko tvrdí, že sa tak stalo na rozbúrenom mori, keď bol krížnik ťahaný do prístavu po tom, čo na ňom vybuchla munícia. Podľa ukrajinskej verzie sa ale loď potopila v dôsledku zásahu strelami Neptún.

Čítajte viac CNN: USA pomohli potopiť krížnik Moskva, dodali Ukrajincom informácie

19:04 Poslanec ruskej vládnej strany Andrej Turčak navštívil juhoukrajinské mesto Cherson, ktoré od začiatku marca okupujú ruské invázne sily. Vyhlásil pritom, že Rusko zostane na južnej Ukrajine „navždy“.

„Rusko je tu navždy. O tom nech nikto nepochybuje. Nevrátime sa do minulosti,“ vyhlásil Turčak, prvý podpredseda Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, a tajomník generálnej rady prokremeľskej strany Jednotné Rusko.

Podľa agentúry AFP ide o vôbec prvé vyjadrenie popredného ruského predstaviteľa o tom, že si Moskva plánuje ponechať obsadené územia Ukrajiny.

„Budeme žiť jeden vedľa druhého, rozvíjať tento región, bohatý na historické dedičstvo, bohatý na ľudí, ktorí tam žijú,“ uviedol Turčak podľa vyhlásenia zverejneného stranou Jednotné Rusko.

Cherson sa 2. marca stal prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré obsadili ruské invázne sily. Ruskí vojaci tam opakovane rozháňajú protesty proti okupácii. Podľa niektorých miestnych predstaviteľov kolaborujúcich s Ruskom začala Chersonská oblasť prechádzať od 1. mája do rubľovej zóny a po prechodnom období by sa tam mal používať výlučne ruský rubeľ.

18:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby spravil „silný politický krok“ a v pondelok, keď Rusko oslavuje Deň víťazstva v druhej svetovej vojne, navštívil Kyjev. Zelenskyj to povedal v rozhovore pre renomovaný politologický inštitút Chatham House so sídlom v Londýne.

„Je pozvaný, ide o otvorenú pozvánku, ktorá platí už nejaký čas,“ povedal Zelenskyj. „Je pozvaný, aby prišiel na Ukrajinu, pričom môže urobiť veľmi silný politický krok a prísť sem, do Kyjeva, 9. mája. Nejdem vysvetľovať význačnosť (takéhoto gesta), myslím, že ste dostatočne vzdelaní, aby ste jej rozumeli,“ uviedol ukrajinský prezident, ktorý sa s Chatham House rozprával prostredníctvom tlmočníka.

Zelenskyj už vo štvrtok pozval na návštevu Ukrajiny, ako Scholza, tak aj nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Pozvánku obom lídrom adresoval počas telefonátu so Steinmeierom, vďaka ktorému si údajne vyjasnili predchádzajúce problémy.

Steinmeier chcel pôvodne absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Keď jeho cestu ukrajinská strana odmietla – okrem iného pre predchádzajúcu politiku jeho sociálnych demokratov (SPD) voči Rusku – viedlo to k zvýšeniu napätia medzi Berlínom a Kyjevom. Berlín tento krok Kyjeva totiž interpretoval ako urážku hlavy štátu. Scholz následne ohľadne vycestovania do Kyjeva zdržanlivý.

18:34 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán urobil rozumný krok tým, že odmietol podporiť embargo EÚ na dovoz energonosičov z Ruska, ktoré by bolo „zničujúce pre hospodárstvo jeho krajiny, a tiež šialené sankcie voči hodnostárom ruskej pravoslávnej cirkvi“, napísal na sociálnej sieti Telegram podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý prezident Dmitrij Medvedev. Upozornili na to viaceré maďarské médiá, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Zdá sa, že najrozumnejších lídrov krajín v Európskej únii už unavuje mlčky postupovať k priepasti s celým európskym sterilizovaným stádom, ktoré vedie na porážku americký pastier,“ napísal Medvedev, jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac Eurokomisia zmenila návrh sankcií na ruskú ropu. Chce získať súhlas všetkých krajín EÚ

„Uvidíme, čo urobí tento pastier. A, samozrejme, ako sa zachová tá časť stáda, ktorá je pripravená obetovať sa pre to, aby si pastier mohol užívať hojnosť,“ dodal Medvedev.

Orbán v piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth rádió označil návrh Európskej komisie na ropné embargo voči Rusku za hospodársku atómovú bombu. „Návrh nových sankcií EÚ voči Rusku by spôsobil ďalšie zaťaženie ekonomicky najslabších vrstiev obyvateľstva bez toho, že by sa Únia usilovala zmierniť dôsledky sankcií,“ napísal ešte vo štvrtok v liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej.

Maďarský premiér odmietol aj plány na sankcie voči najvyššiemu predstaviteľovi ruskej pravoslávnej cirkvi – patriarchovi Kirillovi. Podľa jeho slov by takýto krok bol v rozpore so slobodou náboženského vyznania.

18:21 V aukčnej sieni Christie's v Lon­dýne sa za 90-tisíc libier vydražila flísová bunda v kaki farbe, ktorú mal na sebe ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér Boris Johnson, ktorý aukciu viedol, pri tej príležitosti označil Zelenského za „jedného z najúžasnejších vodcov modernej doby“, informoval denník The Daily Telegraph.

Záujemcovia si mohli zakúpiť množstvo ďalších predmetov spojených s Ukrajinou, ktorá čelí ruskej invázii. Do ponuky sa okrem iného dostal aj džbán s maľbou kohúta, ktorý Johnson dostal počas svojej prechádzky s ukrajinským prezidentom po Kyjeve. K dostaniu bola aj prehliadka ukrajinskej metropoly, ktorú povedie jej starosta a bývalý boxerský šampión v ťažkej váhe Vitalij Kličko.

Aukcia v Londýne sa konala na podporu Ukrajiny. Skutočnosť, že sa Zelenskyj stal hlavou ukrajinského štátu, bola podľa Johnsona katastrofou pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ale „požehnaním pre Ukrajinu a pre svet“. Johnson tiež povedal, že Británia bude Ukrajine pomáhať tak dlho, ako bude treba.

17:46 Plné obilné silá na Ukrajine môžu viesť k nedostatočným skladovacím kapacitám počas najbližšej žatvy v júli a auguste.

Čítajte viac Príčina zdražovania: 25 miliónov ton obilia zablokovaných na Ukrajine

17:30 Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková oznámila ďalšiu výmenu zajatcov s Ruskom, vďaka ktorej sa na slobodu dostalo 41 Ukrajincov a Ukrajiniek. Vereščuková nespresnila, za koľko zajatých Rusov boli vymenení.

„Vrátilo sa 41 ľudí, vrátane 11 žien. Domov sa vracia 28 vojakov a 13 civilistov,“ napísala vicepremiérka na sociálnej sieti. Za obzvlášť radostné označila, že medzi oslobodenými Ukrajincami je aj kňaz ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Moskva ako v predchádzajúcich prípadoch o poslednej výmene zatiaľ mlčí.

17:04 Kremeľ na 9. mája neplánuje oficiálne oslavy Dňa víťazstva v Mariupole. Oznámil to hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra AFP. Rusko už v apríli deklarovalo, že sa niekoľkotýždňovom obliehaní zmocnilo Mariupolu, strategicky významného prístavného mesta na pobreží Azovského mora. Poslední ukrajinskí obrancovia však stále vzdorujú ruskej presile v podzemí mariupolských oceliarní Azovstaľ, kde sa okrem nich nachádza aj mnoho civilistov.

„Príde čas, keď sa tam (v Mariupole) budú konať veľké oslavy,“ povedal v piatok novinárom Peskov, teraz 9. mája sa tam však podľa neho oficiálne oslavy neplánujú. „Určite tam budú Rusi, a bude tam 9. mája veľa Rusov, ale neviem o nijakej oficiálnej (ruskej) delegácii,“ vyhlásil tlačový tajomník Kremľa.

Rusko každoročne 9. mája oslavuje Deň víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. (TASr)

16:58 Slovensko uvažuje o dodávkach bojových vozidiel pechoty či tankov T-72 na Ukrajinu. Musí mať ale za ne adekvátnu náhradu. Na piatkovej tlačovej konferencii pri príležitosti návštevy ministerky obrany Spolkovej republiky Nemecko (SRN) Christine Lambrechtovej a ministerky obrany Holandského kráľovstva Kajsy Ollongrenovej na leteckej základni v Sliači to uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď.

Čítajte viac Naď: Slovensko uvažuje o dodávke tankov na Ukrajinu. Musí mať ale za ne náhradu

16:34 Aktuálna forma pomoci Ukrajine i asistencia pri náprave vojnových škôd boli témami piatkového rozhovoru predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) s predstaviteľmi ukrajinsko-slovenskej skupiny priateľstva, medzi ktorými boli poslanci politickej strany Sluha ľudu. Informoval o tom Úrad vlády SR.

Ukrajinskí hostia ocenili význam doteraz poskytnutej pomoci zo strany Slovenska, premiér zasa vyzdvihol inšpirujúcu odvahu a neústupnosť Ukrajincov voči ruskej agresii. Na otázku pomoci po skončení vojny ukrajinskí hostia poukázali na potrebu obnovy dopravnej, ale i školskej či zdravotníckej infraštruktúry. „Zástupcovia Ukrajiny prichádzajú s návrhom regionálneho rozdelenia pomoci tak, aby materiál či finančné prostriedky smerovali prioritne do oblastí, ktoré ich najviac potrebujú,“ informoval ÚV.

Členovia ukrajinskej delegácie sa počas návštevy stretli aj s odídencami, ktorí sa momentálne nachádzajú na Slovensku.

16:15 Ukrajinskí obrancovia oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol obvinili ruské sily z ostreľovania počas evakuácie civilistov napriek tomu, že Moskva vyhlásila od štvrtka v oblasti zničeného závodu trojdňové humanitárne prímerie. Počas ruského útoku zomrel jeden údajne jeden ukrajinský vojak a šiesti ďalší utrpeli zranenia.

„Počas prímeria v oceliarňach Azovstaľ Rusi zasiahli (evakuačné) vozidlo protitankovou riadenou zbraňou,“ uviedla na platforme Telegram ukrajinská jednotka špeciálneho určenia Azov s tým, že zasiahnuté vozidlo „smerovalo k civilistom, ktorých malo evakuovať“.

Ukrajinské sily napriek Moskvou navonok deklarovanému prímeriu hlásia, že „útočné operácie“ v Azovstali naďalej pokračujú. „Nepriateľ naďalej porušuje všetky dohody a nedodržiava bezpečnostné záruky na evakuáciu civilistov,“ uviedla v online príspevku mariupolská mestská rada, ktorú citovala agentúra Reuters. Toto vyhlásenie však nebolo možné nezávisle overiť. (TASR/AFP)

15:28 Od začiatku vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine poskytlo Slovensko humanitárnu pomoc vo výške viac ako dva milióny eur. Ako v tlačovej správe uviedol rezort vnútra, minister Roman Mikulec (OĽaNO) o tom informoval veľvyslancov krajín akreditovaných na Slovensku. Prostredníctvom videokonferencie Mikulec veľvyslancom priblížil napríklad situáciu na slovensko-ukrajinskej hranici alebo aktuálny stav veľkokapacitných centier.

„Prítomní hovorili aj o nedávnom útoku v blízkosti slovenskej hranice, humanitárnej pomoci, integrácii odídencov z Ukrajiny na Slovensku, práci krízového štábu či režime na hraniciach," uviedlo ministerstvo. Dodalo, že v súčasnosti hľadá rezort riešenia na odľahčenie hraničných regiónov a hlavného mesta a na vytvorenie ubytovacích kapacít pre utečencov v rámci regiónov SR.

14:42 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok odmietlo špekulácie o možnom použití jadrových zbraní v konflikte na Ukrajine s tým, že tento krok by nebol v súlade s ďalšími cieľmi Kremľa. Situácie, ktoré by mohli viesť k nasadeniu jadrových zbraní, sú jasne stanovené v ruskej nukleárnej doktríne, povedal podľa tlačovej agentúry Interfax Alexej Zajcev z tlačového odboru ruského rezortu diplomacie. „Nie sú však použiteľné na uskutočnenie cieľov stanovených v rámci špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine,“ dodal.

Kremeľ tvrdí, že krátko po začiatku invázie na Ukrajinu z 24. februára uviedol svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti.

Predstavitelia západných spravodajských služieb varovali, že Kremeľ by sa mohol uchýliť k použitiu taktických alebo iných jadrových zbraní s obmedzeným účinkom v prípade, ak by sa invázia na Ukrajine nevyvíjala podľa jeho plánov. (TASR/DPA)

14:01 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda takmer 25-tisíc ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1110 tankov, 2686 bojových obrnených vozidiel, 1926 vozidiel a palivových nádrží, 502 delostreleckých systémov, 171 odpaľovacích raketových systémov, 83 systémov protivzdušnej obrany, 155 vrtuľníkov, 199 lietadiel, 324 dronov, 90 striel s plochou dráhou letu, 11 lodí a 38 kusov špeciálnej techniky.

Počas štvrtka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti miest Lyman a Kurachiv v Doneckej oblasti. (SITA)

13:36 Po operáciách sa v slovenských nemocniciach lieči 139 utečencov z Ukrajiny. Urgentné operácie po príchode na Slovensko potrebovalo 55 osôb a 29 detí. V tlačovej správe o tom informovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Zo 139 na Slovensku operovaných pacientov, ktorých NCZI aktuálne eviduje ako utečencov z Ukrajiny, je 31 detských pacientov do 18 rokov. Urgentná a úrazová starostlivosť bola doteraz poskytnutá 3 160 utečencom z Ukrajiny, z toho bolo 1 492 detí do 18 rokov. Ambulantná starostlivosť je v súčasnosti poskytovaná aj 103 utečencom s onkologickými diagnózami. (SITA)

13:00 Lídri siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) sa v nedeľu prostredníctvom videokonferencie spoja s ukrajinským prezidentom Zelenským. Oznámila to v piatok hovorkyňa vlády Nemecka, ktoré v súčasnosti skupine G7 predsedá.

„Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz absolvuje tretiu videokonferenciu so svojimi partnermi z G7 od začiatku tohto roka,“ povedala hovorkyňa Christiane Hoffmannová. Pripomenula, že 8. máj je „historický dátum pripomínajúci koniec druhej svetovej vojny v Európe“. Témami videokonferencie budú podľa jej slov súčasné záležitosti, najmä situácia na Ukrajine. (TASR/AFP)

12:25 Európska komisia upravila návrh sankcií na ruskú ropu, aby získala súhlas všetkých krajín EÚ. EK urobila zmeny vo svojom pláne uvaliť embargo na ruskú ropu, aby ho podporili aj krajiny, ktoré mali s doterajším návrhom problémy. O zmenenom návrhu majú v piatok diskutovať zástupcovia EÚ.

Čítajte viac Eurokomisia zmenila návrh sankcií na ruskú ropu. Chce získať súhlas všetkých krajín EÚ

11:38 Poslanci Národnej rady SR v piatkovom hlasovaní odsúhlasili vystúpenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pred slovenským parlamentom prostredníctvom telemostu. Poslancom sa prihovorí v utorok 10. mája od 12.00 h.

Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) zároveň privítal na balkóne členov ukrajinsko-slovenskej skupiny priateľstva. Oznámil tiež, že slovenskí poslanci majú pozvanie navštíviť ukrajinský parlament. Vycestovať by mali podľa jeho slov do dvoch týždňov.

Vstúpenie ukrajinského prezidenta bude simultánne tlmočené bez možnosti poslancov klásť otázky. Po skončení jeho vystúpenia bude prestávka do 14.00 h. (TASR)

11:22 Do Poľska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo 3 187 000 ľudí zo susednej krajiny. Vyplýva to z údajov, ktoré v piatok ráno zverejnila poľská pohraničná stráž (SG).

SG takisto na Twitteri uviedla, že vo štvrtok vykonali príslušníci pohraničnej stráže zhruba 24.600 hraničných kontrol osôb vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny, čo je 1,5-percentný pokles oproti predchádzajúcemu dňu. Počet ukrajinských utečencov, ktorí prišli do Poľska v piatok do 07.00 h SELČ, dosiahol 6600.

Pohraničná stráž tiež uviedla, že za posledných 24 hodín poľskú hranicu smerom na Ukrajinu prekročilo 19 000 ľudí. (TASR/AP)

10:51 Rusko chce dobyť ukrajinské prístavné mesto Mariupoľ a obrovskú oceliareň Azovstaľ, ktorá sa v ňom nachádza, pred pondelňajším Dňom víťazstva. V najnovšej správe na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to tvrdí britské ministerstvo obrany. Spomenutá mariupoľská oceliareň je už celé týždne dejiskom ťažkých bojov. V komplexe sa nachádza rozsiahla sieť podzemných krytov, ktoré chránia ukrajinských obrancov a civilistov pred ruským bombardovaním.

„Obnovené úsilie Ruska obsadiť Azovstaľ a dokončiť dobytie Mariupoľa je pravdepodobne spojené s nadchádzajúcim sviatkom, Dňom víťazstva, a Putinovou túžbou dosiahnuť na Ukrajine symbolický úspech,“ uvádzajú Briti. Toto úsilie však podľa britského ministerstva obrany spôsobuje Rusku ďalšie straty, čo sa týka vojakov, vybavenia a munície, keďže Ukrajinci maria plány Moskvy v oblasti Donbasu. (SITA)

10:30 Čoraz viac sa objavujú náznaky, že Ukrajina sa pokúša o opätovné získanie kontroly nad väčšími územiami neďaleko Charkiva, druhého najväčšieho ukrajinského mesta ležiaceho pri hraniciach s Ruskom. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj už vo štvrtok uviedol, že ukrajinské sily prešli do protiofenzívnych operácií v oblasti Charkiva a Izjumu. Tieto mestá predstavovali kľúčové uzly z pohľadu ruskej kontroly oblasti.

Ukrajinskí vojaci v ostatných dňoch zatlačili Rusov asi 40 kilometrov východne od Charkiva a ďalšie zahnanie okupantov by mohlo nielen ušetriť mesto od delostreleckých útokov, ale aj prinútiť Moskvu odkloniť viaceré jednotky z iných oblastí frontovej línie. (sita)

9:55 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici vo štvrtok prešlo 3406 osôb. Z toho bolo 808 mužov, 2014 žien a 584 detí. O dočasné útočisko požiadalo 258 záujemcov. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 3005 ľudí. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR celkovo 397 398 utečencov. Dočasné útočisko získalo 74 024 žiadateľov. Zo Slovenska do Ukrajiny prešlo 140 016 ľudí.

8:56 Takmer 500 civilistov už evaukovali z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol a železiarní Azovstaľ od začiatku záchrannej operácie pod vedením OSN. Oznámil to v piatok šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Kyjev podľa Jermakových slov urobí všetko pre to, aby zachránil ukrajinských civilistov a vojakov, ktorí sú v tomto meste uviaznutí. Operácia podľa jeho slov bude pokračovať. Evakuáciu stoviek civilistov potvrdila aj Organizácia Spojených národov, ktorá na tejto operácii spolupracuje s Medzinárodným výborom Červeného kríža.

„Dúfam, že pokračujúca spolupráca s Moskvou a Kyjevom bude viesť k ďalším humanitárnym prestávkam s cieľom umožniť bezpečný prechod civilistov,“ napísal na Twitteri generálny tajomník OSN António Guterres. Začiatok druhej fázy odsunu civilistov z týchto oblastí oznámil vo štvrtok gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. (afp, tasr)

8:18 Nemecko dodá Ukrajine sedem samohybných húfnic typu Panzerhaubitze 2000 (PzH 2000). V piatok to v Sliači potvrdila nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová pred rokovaním so slovenským rezortným partnerom Jaroslavom Naďom. (tasr, dpa)

7:58 Vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová uviedla, že jej úrad má dôkazy o svojvoľnom zadržiavaní a možných nútených zmiznutiach 180 miestnych predstaviteľov, novinárov, aktivistov, bývalých členov ozbrojených síl a iných civilistov v oblastiach Ukrajiny, ktoré ovláda Rusko. „K 4. máju moja kancelária zdokumentovala 180 takýchto prípadov, pričom päť obetí (únosov) nakoniec našli mŕtvych,“ povedala Bacheletová.

Tieto únosy spáchali podľa OSN ruskí vojaci a proruské ozbrojené skupiny v Charkovskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Bacheletová dodala, že jej úradu boli hlásené aj prípady žien, ktoré boli znásilnené ruskými vojakmi, ako aj ďalšie obvinenia z páchania sexuálneho násilia zo strany Rusov aj Ukrajincov.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára bolo v krajine potvrdených 6731 civilných obetí, uviedla Bacheletová s tým, že „skutočné čísla sú podstatne vyššie.“ (theguardian.com, tas­r)

7:41 Ruské sily s podporou letectva znovu útočia a pokúšajú sa ovládnuť časti areálu oceliarní Azovstaľ v Mariupole, oznámil v piatok ráno ukrajinský generálny štáb. Taktiež britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusi pokračujú s pozemnými útokmi na oceliarne. V priemyselnom komplexe sú okrem vojakov aj civilisti, ktorých sa nedarí z miesta evakuovať.

Zintenzívnenie snáh o ovládnutie obrovského hutníckeho komplexu a tým teda tiež celého Mariupolu zrejme súvisí s blížiacimi sa oslavami 9. mája, keď si Rusko pripomína porážku nacistického Nemecka v roku 1945, oznámilo vo svojej pravidelnej rannej správe k situácii na Ukrajine britské ministerstvo. Západní predstavitelia sa totiž domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin by v tento deň rád ohlásil symbolický úspech vo vojne na Ukrajine, ktorú odštartoval s cieľom „denacifikácie“ krajiny.

Pokusy o ovládnutie oceliarní a zničenie už týždne vzdorujúcich obrancov znamenajú pre Rusko straty ľudskej sily, vojenskej techniky i munície. Tie budú ďalej narastať a narúšať operačné plány v južnej časti Donbasu, upozornil Londýn.

6:58 Spojené štáty poskytli ukrajinskej armáde spravodajské informácie, ktoré jej pomohli zasiahnuť ruský krížnik Moskva, uviedli pre stanicu CNN nemenované americké zdroje oboznámené so situáciou.

Čítajte viac CNN: USA pomohli potopiť krížnik Moskva, dodali Ukrajincom informácie

New York Times predtým vo štvrtok informoval, že Spojené štáty poskytli spravodajské informácie o ruských jednotkách, ktoré umožnili Ukrajincom zabiť viacerých ruských generálov počas bojov v krajine.

Čítajte viac 50. deň: Pýcha ruského námorníctva, krížnik Moskva, leží na dne Čierneho mora

6:00 Ruská armáda môže plánovať vyloďovaciu operáciu na ukrajinskom pobreží Čierneho mora neďaleko mesta Odesa, uviedlo vo štvrtok vojenské velenie Odeskej oblasti.

Ukrajinská armáda dodala, že nad spomínanou pobrežnou oblasťou čoraz častejšie lietajú ruské prieskumné drony, informoval denník Ukrajinska pravda. V okolitých vodách sa navyše pohybuje značný počet plavidiel ruského námorníctva.

Armáda vyzvala obyvateľov Odesy a okolitých oblastí, aby sa nepribližovali k plážam a zriadeným bezpečnostným zónam. Majú sa tiež vyhnúť plaveniu sa na malých lodiach a nahlásiť prípadné podozrivé aktivity.

Po tom, ako sa Moskve nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev, Rusko presunulo svoju vojenskú agresiu do prevažne rusky hovoriacich oblastí a zvýšilo tlak na Odesu, kultúrne centrum, ktoré je dôležitým čiernomorským prístavom. (dpa, tasr)