Kým Rusku nevychádza ťaženie na Ukrajine podľa jeho pôvodných predstáv, na druhej strane sa môže pochváliť supermodernou novinkou, ktorou vyzbrojilo svoje vojenské námorníctvo. Belgorod má dĺžku až 184 metrov, čo znamená, že je najdlhšou ponorkou na celom svete (americké ponorky triedy Ohio sú dlhé 171 metrov). Dosahuje maximálnu rýchlosť 32 uzlov, čiže 60 kilometrov za hodinu. Na hladine má výtlak takmer 15-tisíc ton a 24-tisíc ton, keď sa ponorí.
VIDEO: Ruská hrozba. Americká lietadlová loď stráži Európu
Ponorku Belgorod začali stavať ešte roku 1992, ale o dva roky pozastavili práce pre nedostatok financií. Konštruktéri pokračovali od roku 2000, ale o šesť rokov nastal rovnaký problém s peniazmi. Od roku 2009 ju stavali konečne bez prerušenia, pričom zmenili jej pôvodné zameranie.
Ruská armáda mala získať Belgorod skôr ako tohto leta, ale na vine boli udalosti, ktoré zasiahli celý svet. „Ponorku spustili na hladinu v roku 2019 a vojenské námorníctvo si ju malo prevziať v roku 2020 po jej testovaní v teréne. Oneskorenie zapríčinila pandémia koronavírusu,“ objasnila ruská agentúra ITAR-TASS.
Explozívna sila je ohromujúca
Britské noviny Daily Mail prirovnali veľkosť torpéd, ktorými ponorku Rusi vybavia, k školskému autobusu. „Belgorod dokáže niesť šesť nukleárnych torpéd, každé s explozívnou silou 100 megaton TNT," napísal v analýze Námorný inštitút USA.
Odpálenie torpéda by vyvolalo rádioaktívne cunami. Vznikla by mohutná prívalová vlna vysoká desiatky metrov. Nie dĺžka Belgorodu, ale sila jeho torpéd je podstatná. „Toto nukleárne megatorpédo je unikát vo svetových dejinách. Predstavuje úplne novú kategóriu zbraní. Zmení námorné plánovanie Ruska i Západu, povedie k novým protizbraniam," upozornil na svojom blogu americký expert na ponorky H. I. Sutton.
Čítajte viac Expert: Vyzerá to tak, že Rusi vyrábajú atómovky pre televíziu
Torpéda budú založené na princípe kobaltovej bomby, ktorá vytvára rádioaktívny mrak schopný zamoriť veľkú oblasť. Jadrová zbraň v kombinácii s cunami by spôsobila skazu vo dvoch podobách: nepredstaviteľne vysoká a silná vlna by zmietla pobrežné mesto z povrchu zemského a na desaťročia by sa tam nedal obnoviť život pre rádioaktívne zamorenie. Rusko ráta s tým, že v arzenáli Belgorodu sa torpéda objavia okolo roku 2027.
Znepokojení Američania
Washington videl bezpečnostnú hrozbu v dokončovanej ruskej ponorke už roku 2020. Vtedajší poradca prezidenta USA Christopher A. Ford povedal, že poseidóny (názov torpéd) sú navrhnuté tak, aby zaplavili americké pobrežné mestá rádioaktívnymi cunami. „Tieto torpéda sú určené za odvetné zbrane s cieľom spätného úderu na nepriateľa po jadrovom útoku proti Rusku," napísal nedávno v analytickej správe výskumný ústav Kongresu USA.
Poseidón sa dá označiť za morskú príšeru. Konečná podoba torpéda by mala mať dĺžku dvadsať metrov (šírku dva metre). „Je to vôbec najväčšie torpédo vyvinuté v akomkoľvek štáte. Jeho rozmery sú tridsaťnásobne väčšie ako v prípade typických ťažkých torpéd," upozornil Sutton.
VIDEO: Alfa dravci sú tú. Americké Raptory ovládnu poľské nebo
Označenie príšera je priliehavé, pretože sila, ktorou by poseidón udrel, by bola zničujúca. Obidve atómové bomby, ktoré Američania v roku 1945 zhodili na Hirošimu a Nagasaki, mali explozívnu silu menšiu ako 20-tisíc kiloton a spustošili obe japonské mestá. Poseidón s hmotnosťou až sedem ton vystrelený z Belgorodu by rozdrvil všetko široko-ďaleko: jeho sila je približne päťtisícnásobne väčšia v porovnaní s bombami, ktoré spadli na Japonsko.
Strategickou výhodou torpéd je, že Belgorod sa nepotrebuje výrazne priblížiť k pobrežiu možného nepriateľa. Poseidón totiž dokáže prekonať vzdialenosť až niekoľko tisíc kilometrov. Ďalší význam spočíva v tom, že napadnutý štát by pravdepodobne nedokázal zabrániť podmorskému útoku, čo sa nedá povedať o raketách s jadrovými hlavicami, kde je značná šanca zlikvidovať ich systémom protivzdušnej obrany.
Názov torpéda je odvodený od starogréckeho boha Poseidóna. Podľa bájí používal trojzubec ako zbraň, ktorou vyvolával búrky a zemetrasenia, a pri delení sveta mu pripadla ríša morí.
Ponorku pomenovali po ruskom meste Belgorode (v preklade Biele mesto). Počas druhej svetovej vojny sa v Belgorodskej oblasti odohrala najväčšia tanková bitka v dejinách. Boje pri Kursku sa v auguste 1943 skončili víťazstvom sovietskej armády nad nacistickým vojskom.
Čo chystajú Američania?
USA počítajú so zlepšením svojej vojenskej flotily. Mocnosť s najlepšou armádou na svete má ambiciózny plán modernizácie svojich ozbrojených síl: Američania vyrobia dovedna dvanásť jadrových ponoriek triedy Columbia. Konštrukciu prvej z nich začali v lodeniciach v októbri 2020. Celkové náklady dosiahnu až okolo 110 miliárd dolárov (jedna ponorka vyjde na 9,15 miliardy dolárov).
Prvá z ponoriek by mala byť hotová v roku 2031. Každá bude mať dĺžku 171 metrov. Do ponorky sa zmestí 155 členov posádky. Columbia nahradí vo vojenskom námorníctve plavidlá triedy Ohio, ktorých Američania majú štrnásť kusov.
Nové ponorky sa budú vyznačovať výzbrojou tvorenou šestnástimi balistickými raketami a pokročilými reaktormi, ktoré počas 42-ročného palivového cyklu nepotrebujú výmenu paliva, čo prinesie výraznú úsporu prevádzkových nákladov.