NATO sa rozšíri v Arktíde. Jeho šéf tam vidí Rusko a Čínu

Severoatlantická aliancia sa pozerá na sever. Nepotrvá to už asi dlho a NATO sa rozšíri o Fínsko a Švédsko. S nimi bude mať aliancia už sedem členov, ktorých územie zasahuje do Arktídy. Ďalšími sú Dánsko, Island, Kanada, Nórsko a USA. Ôsmou arktickou krajinou je Rusko.

, 31.08.2022 05:50
NATO, Nórsko Foto: ,
Príslušník americkej námornej pechoty počas vojenské cvičenie Cold Response 22 (Chladná reakcia 22) v Nórsku.
debata (44)

Arktická aliancia

Minulý týždeň generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg navštívil Kanadu. Ako vôbec prvý šéf aliancie sa pozrel aj do arktickej časti tohto štátu. Bývalý nórsky premiér to zdôraznil.

VIDEO: NATO cvičí v Arktíde

Pozrite si na videu NATO cvičenie Cold Response 22 (Chladná odozva 22), počas ktorého vojaci z rôznych krajín transatlantickej organizácie pred niekoľkými mesiacmi čelili drsným zimným podmienkam v Nórsku.

"NATO je arktická aliancia. A, samozrejme, prítomnosť Kanady v kanadskej Arktíde je dôležitá pre celú alianciu,“ vyhlásil Stoltenberg na tlačovej konferencii s kanadským premiérom Justinom Trudeauom.

Generálny tajomník o tom hovoril aj v interview pre nemecký nedeľník Welt am Sonntag. "NATO musí zvýšiť svoju prítomnosť v Arktíde,“ pripomenul Stoltenberg s tým, že Rusko, ktoré 24. februára začalo brutálnu vojnu proti Ukrajine, na severe opätovne otvára vojenské základne z čias ZSSR a rozmiestňuje tu moderné zbraňové systémy vrátane nadzvukových rakiet.

Podľa šéfa NATO sa o Arktídu intenzívne zaujíma aj Čína. Klimatické zmeny spôsobili roztápanie ľadu v regióne, čo vedia k otváraniu obchodných ciest a ľahšiemu prístupu k nerastnému bohatstvu.

Slovenská analytička z European Leadership Network Katarína Kertýsová pripomína, že správanie Moskvy je zásadným faktorom, ktorý núti alianciu zvažovať, ako sa postaviť k dianiu v severských oblastiach.

"Za posledných 14 rokov Rusko postupne modernizovalo svoje základne, letiská a vojenskú techniku v Arktíde. Od roku 2008 tu zvýšilo počet, rozsah a frekvenciu vojenských cvičení. Len pred mesiacom Rusko prijalo novú námornú doktrínu, v ktorej sa zaväzuje chrániť vody Arktídy všetkými dostupnými prostriedkami a vybaviť Severnú flotilu hypersonickými raketami Zirkón. Moskva tiež pracuje na vývoji jadrových ponoriek novej generácie, ktoré budú prispôsobené na operácie v arktických podmienkach,“ uviedla pre Pravdu Kertýsová.

Expertka, ktorá spolupracuje aj s Wilsonovým centrom vo Washingtone, tvrdí, že tieto a ďalšie plánované kroky Ruska môžu ovplyvniť schopnosť aliancie brániť sa, odstrašovať a využívať vody Arktídy na presuny či posilnenie spojencov. "Súostrovie Špicbergy v Barentsovom mori by spadalo pod článok 5 NATO o kolektívnej obrane rovnako ako útok na územie Slovenska či na Pobaltie,“ zdôraznila Kertýsová.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltelbnerg... Foto: SITA/AP, JASON FRANSON
Stoltenberg, Trudeau Generálny tajomník NATO Jens Stoltelbnerg (vľavo) a kanadský premiér Justin Trudeau.

Dominancia Ruska

"NATO už nejaký čas zvyšuje svoju prítomnosť v Arktíde. Po anexii Krymu v roku 2014 boli vzťahy medzi Ruskom a západnými štátmi stále zložitejšie. Ešte pred útokom na Ukrajinu k tomu prispeli ďalšie udalosti ako vojna v Sýrii, demonštrácie v Bielorusku, prípad Alexeja Navaľného a podobne. Prejavilo sa to aj v Arktíde. Rusko tu má veľa zbraňových systémov vrátane mnohých jadrových zbraní a má aj možnosti, ako ich odpáliť z ponoriek. V posledných rokoch sme boli svedkami zhoršujúcej sa situácie v súvislosti s ruskou vojenskou prítomnosťou v Barentsovom a Nórskom mori, ale aj ďalej, čo si, samozrejme, vyžiadalo určitú reakciu zo strany NATO. Je dobré si pamätať, že jediný priamy prístup Ruska k Atlantickému oceánu je cez Severnú flotilu a Barentsovo more,“ reagoval pre Pravdu Timo Koivurova z Arktického centra na Laplandskej univerzite.

Odborník upriamil pozornosť na fakt, že aliancia na summite v Madride koncom júna prijala novú strategickú koncepciu, v ktorej sa hovorí o Arktíde. „Prečo by tu NATO malo zvyšovať svoju prítomnosť? Aby vytvorilo protiváhu Rusku, ktoré jasne vojensky dominuje v regióne. Moskva otvorene povedala, že už neverí v európsku bezpečnostnú architektúru, potrebuje mať sféry vplyvu vo svojom susedstve a zaútočila na iný nezávislý štát bez akéhokoľvek prijateľného právneho zdôvodnenia. Jeho západným susedom nezostáva nič iné, len ukázať silu pri obrane vlastných území,“ vysvetlil Koivurova.

Sever nepotrebuje len vojakov

Samozrejme, fakt, že dve arktické krajiny Fínsko a Švédsko smerujú do NATO, najzásadnejšie posilní transatlantickú organizáciu na severe. Hoci sa Helsinki a Štokholm neviazali na vojenské bloky, do aliancie sa rozhodli vstúpiť po ruskej invázii proti Ukrajine.

Volydymyr Zelenskyj Čítajte viac Ruská agresia: experti hodnotia, kto po pol roku vyhráva vojnu

"Ak do NATO zahrnieme Švédsko a Fínsko, tak s Nórskom sa európska Arktída stáva takpovediac severskou pevnosťou,“ uviedla pre Pravdu Gunhild Hoogensenová Gjørvová, profesorka bezpečnostných štúdií na Arktickej univerzite v nórskom Tromsø.

Odborníčka však zároveň tvrdí, že krajiny, ktoré majú v Arktíde obranné sily, musia uvažovať nad tým, aký zvolia k Moskve prístup.

"Vzťahy s Ruskom nemôžu byť založené len na súťaži, ktorá sa bude týkať zvyšovania vojenskej prítomnosti. Platí to o to viac pre narastajúce vplyvy klimatických zmien. Pátracie a záchranné činnosti, spoločné využívanie údajov o klimatických zmenách a monitorovanie rizík v regióne si z nevyhnutnosti vyžiadajú spoluprácu s Ruskom. Zdá sa, že vojna na Ukrajine sa tak skoro neskončí, a napäté vzťahy s Ruskom budú v dohľadnej budúcnosti normou. No povaha Arktídy a tamojšie rôzne problematické miesta a riziká v regióne si budú vyžadovať komplexný prístup k bezpečnosti. Ten musí zahŕňať prípravu na mnohé hrozby mimo vojenskej sféry. Či je to klíma, alebo zdravotnícka oblasť. Úsilie čeliť ruskej hrozbe v Arktíde nemožno zredukovať na vojenskú prítomnosť. Investície do severských komunít, lepšia infraštruktúra, zapojenie obyvateľstva do rozhodovania a ich spoločenská pripravenosť budú tiež kľúčové pre zníženie hrozieb na severe,“ objasnila Hoogensenová Gjørvová.

Podľa Kertýsovej sa Arktída mení a to bude mať vplyv aj na alianciu. "Schopnosť viesť operácie v ťažkých podmienkach nie je potrebná len kvôli zvýšenému záujmu a aktivitám zo strany Ruska a Číny. S ubúdaním ľadu sa otvárajú nové obchodné cesty a prepravné koridory a rozvíja sa infraštruktúra. Očakávame zvýšenie aktivít spojených s ťažbou nerastných surovín, vyšší počet prepravných lodí, zvýšenie rybolovu či turizmu. S pribúdajúcou ľudskou aktivitou narastá riziko námorných nehôd a incidentov. Zásahy v núdzových situáciách či pátracie a záchranné činnosti budú patriť medzi vojenské akcie, ktorých bude pribúdať. Aj preto je potrebné posilňovať interoperabilitu a spôsobilosti viesť operácie v Arktíde,“ dodala expertka.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #arktída #Rusko #NATO #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna #ruská vojna proti Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy