206. deň: Rusko podľa Nemecka nie je zďaleka porazené. Putin prezradil, prečo sú Rusi na Ukrajine

21:49 Jedno zo štyroch hlavných elektrických vedení ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) je opravené a znova dodáva Ruskom kontrolovanému závodu elektrinu z ukrajinskej prenosovej sústavy. Dva týždne po jeho prerušení to v sobotu oznámila dozorná agentúra OSN.

Hoci šesť reaktorov tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe bolo odstavených, palivo v nich musí byť stále ochladzované. Znamená to, že závod potrebuje elektrinu na zabezpečenie obehu vody v jadrách reaktorov.

Zásobovanie ZAES elektrickou energiou je zdrojom obáv, odkedy vypadlo posledné hlavné vedenie a boli odpojené aj tri záložné vedenia, ktorými možno závod spojiť s neďalekou uhoľnou elektrárňou.

ZAES tak prešla to tzv. ostrovného režimu, pri ktorom elektrárni dodával elektrinu jej posledný reaktor v prevádzke. Tento režim však nie je dlhodobo udržateľný. Záložné vedenie obnovili pred týždňom, čo umožnilo odstaviť aj tento reaktor. „Po opätovnom zapojení hlavného vedenia včera popoludní sú tri záložné elektrické vedenia znova v zálohe,“ uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Tri ďalšie vonkajšie elektrické vedenia, poškodené počas konfliktu, sú naďalej nefunkčné.

Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z ostreľovania v oblasti Záporožskej jadrovej elektrárne, ktoré poškodilo aj jej budovy a spôsobilo prerušenie elektrických vedení. „Hoci sa stav napájania ZAES za posledný týždeň zlepšil… celková situácia tejto elektrárne, ktorá sa nachádza uprostred vojnovej zóny, je naďalej neistá,“ dodala MAAE vo vyhlásení. (tasr, reuters)

21:22 Česká republika, ktorá je v súčasnosti predsedníckou krajinou Rady Európskej únie, v sobotu vyzvala na vytvorenie medzinárodného tribunálu na vyšetrovanie vojnových zločinov po tom, čo sa na Ukrajine našli ďalšie masové hroby.

Česko tak urobilo v reakcii na nález približne 450 tiel v masovom pohrebisku v blízkosti ukrajinského mesta Izium, ktoré donedávna okupovali ruské jednotky. Väčšina exhumovaných tiel pritom vykazuje známky mučenia.

„V 21. storočí sú takéto útoky na civilné obyvateľstvo odporné a nemysliteľné,“ uviedol na Twitteri český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Dodal, že sa zasadzuje za potrestanie všetkých vojnových zločincov a vyzval na „urýchlené vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu“.

Vyšetrovatelia uviedli, že niektoré telá, ktoré sa našli v masovom hrobe v blízkosti Iziumu, mali ruky zviazané za chrbtom. V hrobe objavili aj telá detí. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že chce do Iziumu poslať monitorovací tím, aby tvrdenia o masových hroboch preveril. Nález masových hrobov vo svojich vyjadreniach odsúdilo už viacero západných krajín. (tasr, afp)

19:29 Mexiko budúci týždeň predloží Valnému zhromaždeniu OSN mierový plán pre Ukrajinu, vyhlásil mexický prezident Andrés Manuel López Obrador. Prvá reakcia Kyjeva je skeptická. Mexiko navrhuje vznik výboru pre dialóg a mier, ktorý by tvorili pápež František, generálny tajomník OSN António Guterres a indický premiér Naréndra Módí.

„Ide o naliehavé hľadanie dohody, ktorá by zastavila vojnu na Ukrajine,“ uviedol mexický prezident v piatkovom prejave pri príležitosti dňa nezávislosti svojej krajiny. „Mierotvorná misia“ by sa podľa neho mala okamžite snaziť o zastavenie bojov a priame rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

López Obrador, ktorého krajina je v súčasnosti nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, tiež kritizoval svetovú organizáciu za podľa jeho slov nečinnosť, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine. Dodal, že návrh na zasadnutí VZ OSN v New Yorku prednesie mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard.

Zelenského poradca Mychajlo Podoľak sa v sobotňajšom tvíte obrátil priamo na mexického lídra. „‚Mierotvorcovia‘, ktorí využívajú vojnu ako tému na vlastnú propagáciu, vyvolávajú len prekvapenie. López Obrador, je vaším plánom udržať milióny ľudí pod okupáciou, zvýšiť počet masových pohrebov a dať Rusku čas na obnovenie rezerv pred ďalšou ofenzívou? Potom je váš ‚plán‘ plánom,“ napísal Podoľak. (afp, tasr)

17:46 Paríž skráti čas osvetlenia múzea Louvre a zámku Versailles. Týmto symbolickým gestom chce verejnosť upozorniť na energetickú krízu, ktorá je dôsledkom vojny na Ukrajine. V sobotu to oznámila francúzska ministerka kultúry Rima Abdul-Malaková.

Parížsky magistrát už v utorok oznámil, že o hodinu skráti vonkajšie osvetlenie viacerých pamiatok vrátane Eiffelovej veže. Ide o ďalšie zo série opatrení, ktorým sa Francúzsko snaží zmierniť výdavky za energie.

„Symboly sú veľmi dôležité na zvyšovanie povedomia verejnosti (o energetickej kríze),“ uviedla Abdul-Malaková. Dodala však, že symbolické opatrenia nebudú na zníženie spotreby elektriny stačiť.

Abdul-Malaková zároveň vyzvala francúzske kultúrne inštitúcie, aby zaviedli opatrenia zamerané na šetrenie energie. Ako príklad uviedla parížske múzeum Orsay, ktoré „znížilo svoje energetické výdavky o tretinu len tým, že vymenilo klasické žiarovky za LED osvetlenie“. Podľa ministerky kultúry tiež prebiehajú rokovania s prevádzkovateľmi kín o výmene premietacích prístrojov za šetrnejšie laserové projektory.

Opatrenia na zníženie energetickej spotreby prijímajú jednotlivé samosprávy aj v iných častiach Francúzska. Jedno z najprísnejších schválili v meste Lille na severe krajiny, kde od začiatku septembra zhasli nočné osvetlenie verejných budov s výnimkou hlavného námestia a opery. Viacero miest obmedzilo aj vykurovanie v budovách.

Po výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o „energetickej triezvosti“ v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine sa zavedenie podobných opatrení očakáva v ďalších francúzskych mestách a obciach. (tasr, afp)

14:56 Telefonické rozhovory ruského prezidenta Vladimira Putina s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom prebiehajú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu „vždy v priateľskom duchu“. V sobotu to vyhlásil Scholz pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk.

Rozhovory boli podľa Scholza priateľské aj vtedy, keď mali obaja politici „skutočne veľmi odlišný a rozdielny názor na vec“. Na otázku, ako by telefonáty s Putinom zhrnul, kancelár odpovedal, že na strane šéfa Kremľa „jednoznačne došlo k pokroku“, ktorý však „k ničomu neviedol“.

Scholz naposledy telefonoval s Putinom v utorok po niekoľkomesačnej prestávke. Podľa nemeckej vlády trval telefonát 90 minút. Spolkový kancelár nástojil na vyriešení konfliktu na Ukrajine diplomatickou cestou, ktorá by mala zahŕňať zastavenie paľby, úplné stiahnutie sa ruských vojsk z ukrajinského územia a rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny.

Scholz tiež uviedol, že Nemecko sa snaží vyjednať podmienky dodávky zbraní na Ukrajinu, pričom práve výzbroj z Nemecka podľa neho „umožnila Ukrajine dosiahnuť súčasné úspechy“.

Ukrajina opakovane žiada krajiny Západu, aby jej dodali bojové tanky vyrobené na Západe. Zatiaľ tak neurobil ani jeden štát NATO. Scholzova Sociálnodemokra­tická strana Nemecka a jej koaliční partneri Zelení a Slobodná demokratická strana nedávno rozšírenie dodávok zbraní na Ukrajinu podporili. (dpa, tasr)

11:21 Západná vojenská pomoc Ukrajine je pre tento štát dôležitá v jej vojne proti invázii Ruska a preto politická vôľa v nej pokračovať nesmie ochabovať, tvrdí estónska premiérka Kaja Kallasová s odkazom na najnovšie frontové úspechy ukrajinskej armády.

„Prebiehajúca protiofenzíva dokazuje, že vojenská pomoc posúva Ukrajinu bližšie k víťazstvu a mieru. My musíme našu pomoc a dodávky zbraní zvyšovať, aby sa agresia Ruska skončila čo najrýchlejšie,“ povedala v sobotu predsedníčka estónskej vlády vo svojom príhovore na zasadaní Vojenského výboru NATO v Tallinne.

Ukrajinská armáda v rámci svojej protiofenzívy v poslednom čase znovudobyla územie na východe krajiny. „Nedávna bojová porážka Ruska (v Charkove)… ukazuje, že pomoc Západu je účinná,“ nechala sa počuť Kallasová.

V pokračovaní pomoci Ukrajine vyzval svojich kolegov z členských štátov NATO na tallinnskom vojenskom zasadaní aj náčelník generálneho štábu estónskych ozbrojených síl generálporučík Martin Herem. „Ak chceme zachovať svetový poriadok tak, ako ho poznáme, Ukrajina musí zvíťaziť… Všetci si musíme uvedomiť, že (pomoc Ukrajine) nie je šprint, ale maratón,“ povedal veliteľ armády Estónska, baltickej krajiny susediacej s Ruskom. (dpa, tasr)

11:09 Hraničnými priechodmi prešlo v piatok na Slovensko 3 238 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 165 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3 228 osôb, informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra.

„Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien,“ skonštatovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ministerstvo vnútra podľa nej na dennej báze sleduje udalosti týkajúce sa vojny a jej dosahu na Slovensko. Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 805 677. Dočasné útočisko udelili 94 018 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 574 357 ľudí. (tas­r)

10:59 Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už približne 6,34 milióna ľudí, oznámila v sobotu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu piatka približne 26 300 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v sobotu k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb okolo 8 300.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v piatok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 25 200 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 4,56 milióna jedincov.

V Poľsku je v súčasnosti legálne zamestnaných viac ako 400-tisíc ukrajinských utečencov, uviedol tento týždeň v rozhovore pre poľskú rozhlasovú stanicu Radio Koszalin štátny tajomník poľského ministerstva vnútra Pawel Szefernaker.

Uvedený politik hovoril aj o pripravovanej novele zákona o vojnových z utečencoch z Ukrajiny. Poľsko podľa jeho slov plánuje digitalizáciu určitých činností, ktorých zámerom je skrátiť rady na mnohých miestach, na ktorých sa pre ľudí utekajúcich pred vojnou vybavujú úradné veci.

Zákon o utečencoch bol už niekoľkokrát novelizovaný. Reguluje pravidlá pre ukrajinských vojnových utečencov v Poľsku vrátane legálnosti ich pobytu, práva na štúdium a prácu, ako aj prístupu k zdravotnej starostlivosti. Do platnosti vstúpil 12. marca a vzťahuje sa už aj na obdobie od 24. februára, teda začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. (pap, tasr)

10:48 Ukrajinská armáda pokračuje v protiofenzíve na severovýchode svojej krajiny, zatiaľ čo ruské sily vytvorili obrannú líniu medzi riekou Oskil a mestom Svatove. Potvrdilo to v sobotu britské ministerstvo obrany v pravidelnej správe, ktorá sa opiera o zistenie spravodajských služieb.

„Rusko pravdepodobne považuje udržanie kontroly nad touto zónou za dôležité, pretože ňou prechádza jedna z mála hlavných trás na dopĺňanie zásob, ktoré Rusko stále kontroluje zo svojej Belgorodskej oblasti,“ uviedlo britské ministerstvo na twitteri.

„Rusko sa pravdepodobne pokúsi v tejto oblasti tvrdošijne brániť, ale nie je jasné, či sily na ruskej frontovej línii majú dostatočné rezervy alebo zodpovedajúcu morálku, aby odolali ďalšiemu sústredenému ukrajinskému útoku,“ dodalo ministerstvo,

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) varuje, že ruské sily by mohli od soboty do utorka na dočasne okupovaných územiach vykonávať útoky pod falošnou vlajkou. ISW sa tiež vracia k objaveniu hrobov s viac ako 440 telami v oslobodenom meste Izjum v Charkovskej oblasti. Podľa ústavu to potvrdzuje jeho predchádzajúce predpoklady, že zverstvá v meste Buča neďaleko Kyjeva sú typické pre zločiny, ktoré sa dejú počas ruskej vojny v dočasne okupovaných oblastiach. (čtk, understandingwar­.org)

10:30 Brazílsky prezident Jair Bolsonaro žiadal v piatok ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine mierovou cestou. „Veríme v mier a Brazília urobí všetko, čo robí aj doteraz, s cieľom dosiahnuť mier,“ povedal Bolsonaro na volebnom zhromaždení v meste Prudentópolis na juhu Brazílie. Prezidentské voľby sa v amazonskej krajine konajú o niekoľko týždňov. Prvé kolo je na pláne 2. októbra a prípadné druhé kolo 30. októbra.

V Brazílii podľa odhadov žije približne 600-tisíc ukrajinských obyvateľov, najmä v štáte Paraná na juhu krajiny. Tam sa nachádza aj mesto Prudentópolis, ktoré prijíma utečencov z Ukrajiny. Tri štvrtiny z celkového počtu približne 53-tisíc obyvateľov Prudentópolisu majú ukrajinských predkov a v meste sa nachádzajú desiatky chrámov s vežami s cibuľovitými kupolami.

Bolsonaro krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil, že jeho krajina zostane v otázke vpádu ruskej armády „neutrálna“. Brazílsky prezident sa 16. februára, osem dní pred začiatkom invázie, stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Cieľom návštevy malo byť podľa Bolsonara zlepšenie obchodných vzťahov. Táto návšteva však v Brazílii vyvolala kritiku z dôvodu jej načasovania. (tasr, dpa)

10:10 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok slovne odsúdil „zverstvá“ vo východoukrajinskom meste Izium, kde úrady po odchode ruských vojsk hlásili objavenie stoviek masových hrobov.

„Tvrdo odsudzujem zverstvá spáchané v Iziume, na Ukrajine, počas ruskej okupácie,“ napísal Macron na sociálnej sieti. Voči osobám zodpovedným za tieto činy bude podľa Macronových slov vyvodená zodpovednosť. „Neexistuje mier bez spravodlivosti,“ napísal.

Ukrajinské úrady oznámili, že na masovom pohrebisku v Iziume našli celkovo 450 hrobov. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že chce do tohto mesta poslať monitorovací tím, aby tieto tvrdenia preveril. Nález masových hrobov vo svojich vyjadreniach odsúdilo už viacero západných krajín. (afp, tasr)

7:56 Moskva spustila „špeciálnu vojenskú operáciu“, aby zabránila vytvoreniu protiruskej enklávy na Ukrajine a zabránila odtiaľ rozkolísať Ruskú federáciu, uviedol podľa ruskej štátnej agentúry TASS ruský prezident Vladimir Putin, ktorý v piatok po návšteve Uzbekistanu odpovedal na otázky novinárov.

„Oni (západné krajiny – pozn. TASS) sa vždy usilovali o rozpad našej krajiny, to je isté. Ľutujeme len, že v istom momente vznikol nápad využiť Ukrajinu na dosiahnutie týchto cieľov,“ posťažoval sa ruský líder.

„Aby sme zabránili takémuto vývoju udalostí, spustili sme špeciálnu vojenskú operáciu. Práve preto … sa západné krajiny na čele so Spojenými štátmi usilujú a usilujú – o vytvorenie takejto protiruskej enklávy otriasť a ohroziť Rusko z tohto smeru,“ vysvetlil podľa TASS Putin a zdôraznil, že hlavným cieľom špeciálnej operácie je zabrániť takémuto vývoju udalostí. Rusko podľa Putina na ukrajinské údery na jeho civilné ciele zatiaľ reaguje zdržanlivo.

Čítajte viac Putin: Rusko pokračuje v ofenzíve na Donbase bez ohľadu na ukrajinský protiútok

6:45 Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v piatok zverejnenom rozhovore s agentúrou Reuters uviedla, že Rusko utrpelo na Ukrajine značné ľudské a materiálne straty. Ukrajinská protiofenzíva navyše podľa nej ukázala, že vojenské rezervy Ruska sú menšie, než sa predpokladalo.

„Predstava, že ruské sily majú doslova neobmedzené vojenské prostriedky, nezodpovedá realite,“ povedala. Zároveň varovala pred chybným hodnotením situácie. „Rusko nie je zďaleka porazené a stále má k dispozícii rôzne vojenské možnosti,“ dodala.

Lambrechtová rovnako ako nemecký premiér Olaf Scholz uistila, že Ukrajina môže počítať s ďalšou nemeckou pomocou, vrátane tej vojenskej. Vo štvrtok Lambrechtová oznámila, že Nemecko poskytne ukrajinskej armáde 50 obrnených vozidiel Dingo a dva salvové raketomety s muníciou.

Scholz v piatok v prejave na konferencii nemeckej armýdy uviedol, že Rusko sa snaží presadiť v Európe ako imperiálnu mocnosť, na čo musí Nemecko s európskymi krajinami reagovať. Zdôraznil, že Nemecko dostojí svojim záväzkom brániť východných členov Severoatlantickej aliancie a že do modernizácie svojej armády investuje ďalšie peniaze.

„Ruskú vojnu som označil za historický prelom, pretože to prekonáva všetko, čo sme nielen v Európe od konca studenej vojny zažili,“ povedal Scholz o ruskej invázii na Ukrajinu. "Ťažko vyzbrojená jadrová mocnosť sa snaží v Európe násilím zmeniť hranice. Ak by Rusko uspelo, mier v Európe by bol na dlhý čas minulosťou, "povedal.

Podľa kancelára už nie je možné zachovanie súčasného stavu a nestačí ani osobitný zbrojný fond, ktorý Nemecko pre svoju armádu po ruskej invázii pripravilo. Armáda tak získala prostriedky s objemom 100 miliárd eur na modernizáciu. Scholz povedal, že Nemecko investuje do armády ďalšie peniaze a že pripraviť sa musí celá Európa.

„NATO zostane garantom bezpečnosti na kontinente, ale európske krajiny musia prevziať väčšiu zodpovednosť,“ povedal Scholz. Nemecko je podľa neho pripravené na to, aby sa postavilo do čela bezpečnosti Európy. Zdôraznil tiež, že nemecká armáda bude brániť každý centimeter spojeneckého územia.

Čítajte viac Takmer 90 % Ukrajincov je podľa prieskumu proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku