214. deň: USA varovali Rusko pred katastrofou, ak na Ukrajine použije jadrové zbrane

Spojené štáty budú reagovať „rázne“ na akékoľvek použitie jadrových zbraní na Ukrajine zo strany Ruska, vyhlásil poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

25.09.2022 07:20 , aktualizované: 22:05
vojna na Ukrajine, výcvik Foto: ,
Civilista sa zúčastňuje vojenského výcviku Pravého sektora, 24. septembra 2022.
debata (1342)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 214. deň
  • Na okupovaných ukrajinských územiach pokračujú ruské ‚pseudoreferendá‘
  • Ruský parlament by mohol o anexii okupovaných častí UA rokovať už vo štvrtok
  • Ukrajina a Rusko sa navzájom obvinili z raketových útokov a ostreľovania
  • Slovensko nebude udeľovať humanitárne víza občanom Ruska
  • Zelenskyj sa už druhý raz prihovoril ruským občanom v ruštine
  • Z Ukrajiny vyplávalo ďalších 7 lodí s exportom poľnohospodárskych tovarov

VIDEO: No davaj! Ukrajinci ničia Rusom drony z Iránu.

Video
Príslušníci záchranných zložiek exhumujú telo...
Pohľad na neidentifikované hroby civilistov a...
+6Expert skúma telo civilistu počas exhumácie v...

22:05 Rusom, ktorí v uplynulých dňoch húfne utekajú zo svojej domoviny pred mobilizáciou, by podľa českého prezidenta Miloša Zemana mala Česká republika vydávať víza. Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský však už skôr uviedol, že Česko by ruských utečencov prijímať nemalo.

zeman Čítajte viac Česko by malo podľa Zemana prijať Rusov, ktorí utekajú pred mobilizáciou

21:00 Ruské úrady prisľúbili v nedeľu, že odstránia chyby, ku ktorým došlo pri mobilizácii po tom, čo boli do armády omylom povolaní aj študenti či postarší a chorí ľudia.

Rusko Vojna Mobilizácia Branci Čítajte viac Do armády povolali aj chorých či postarších. Ruské úrady po kritike sľubujú nápravu

20:30 Spojené štáty budú reagovať „rázne“ na akékoľvek použitie jadrových zbraní na Ukrajine zo strany Ruska. Vyhlásil to v nedeľu poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre otázky národnej bezpečnosti Jake Sullivan, ktorý varoval Moskvu pred „katastrofálnymi následkami“ v prípade takéhoto konania.

„Ak Rusko prekročí medze, bude to pre neho mať katastrofálne následky. Spojené štáty odpovedia rázne,“ uviedol Sullivan pre televíziu NBC.

Sullivan pre NBC presne nešpecifikoval, ako plánujú Spojené štáty reagovať, no uviedol, že Washington Moskve súkromne „ozrejmil“, čo by takáto reakcia znamenala. Podľa poradcu amerického prezidenta sú totiž Spojené štáty často v priamom kontakte s Ruskom a v posledných dňoch s ním hovorili aj o situácii na Ukrajine a krokoch a vyhrážkach ruského prezidenta Vladimira Putina.

Toto Sullivanove vyhlásenie je najnovšou reakciou USA na Putinov stredajší prejav, v ktorom vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v Moskvou ovládaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny o pripojení k Rusku. Šéf Kremľa tiež avizoval, že Rusko — ktoré je jadrovou veľmocou — je na ochranu svojho územia odhodlané použiť „všetky dostupné prostriedky“. (tasr/reuters)

19:55 Ruská polícia vystrelila v nedeľu niekoľko varovných striel, aby rozohnala protesty proti čiastočnej mobilizácii, ktoré vypukli v ruskej autonómnej republike Dagestan, uviedli miestni aktivisti.

V rámci reakcie na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie, ktorú tento týždeň nariadil ruský prezident Vladimir Putin, zablokovali obyvatelia obce Endirej v Dagestane cesty, aby do oblasti sťažili prístup ruským

Videá zverejnené na sociálnych sieťach okrem toho zachytávajú, ako polícia strieľa do vzduchu a potýčky medzi jej príslušníkmi a demonštrantmi. (tasr/dpa)

18:40 Srbský minister zahraničných vecí sa snažil bagatelizovať dôležitosť dohody s Ruskom, ktorú podpísal v piatok. Označil ju za „technickú“ a údajne sa netýka bezpečnostných otázok. Konzultačný plán, na ktorý sa vzťahuje dohoda s Ruskom potrvá dva roky.

vučič lavrov Čítajte viac Srbský minister obhajuje dohodu s Ruskom, europoslanci to považujú za škandál

17:24 Fínska pohraničná stráž hlási aj v nedeľu zhustenú premávku na fínsko-ruských hraniciach po tom, čo ruský prezident počas týždňa nariadil prvú mobilizáciu od druhej svetovej vojny. Na najvyťaženejšom hraničnom priechode Vaalimaa sa začali v nedeľu na ruskej strane tvoriť kolóny okolo 8.00 h miestneho času (7.00 SELČ), uviedol vedúci oddelenia medzinárodných záležitostí Fínskej pohraničnej stráže Matti Pitkäniitty na Twitteri.

V sobotu prekročilo pozemné hranice z Ruska do Fínska 8572 ľudí, čo je viac ako pred týždňom, keď hranice prekročilo v sobotu 5286 ľudí, uviedol Pitkäniitty. Opačným smerom – z Fínska do Ruska – odišlo približne 4199 Rusov. „Malý počet prípadov falšovania dokumentov a (nulové) nelegálne prechádzanie cez zelené hranice (zalesnené oblasti) svedčí o tom, že legálne cesty sú v súčasnosti dostačujúce… To sa však môže zmeniť,“ napísal Pitkäniitty ešte v sobotu na Twitteri. (tasr/dpa)

15:22 Ďalších sedem lodí s exportom poľnohospodárskych tovarov v nedeľu vyplávalo z ukrajinských prístavov. „Sedem lodí s nákladom 146 200 ton poľnohospodárskych produktov pre Afriku, Áziu a Európu vyplávalo z prístavov Odesa, Čornomorsk a Pivdennyj," oznámil ukrajinský rezort poľnohospodárstva na Facebooku.

Ministerstvo konštatovalo, že od augustovej dohody o bezpečnom koridore v Čiernom mori, ktorú sprostredkovala OSN, z ukrajinských prístavov už vyplávalo 218 lodí s celkovým nákladom 4,85 milióna ton. Pred vojnou Ukrajina cez Čierne more exportovala do 6 miliónov ton obilia mesačne. Informuje o tom web The Guardian. (sita)

14:47 Jegor Komarov je brutálny zločinec, ktorého v Rusku odsúdili za kanibalizmus na doživotie. Je však celkom možné, že vo väzení už nesedí.

Russia Ukraine Čítajte viac Putin možno nasadil proti Zelenskému už aj ľudožrúta

13:51 Srbsko podpísalo s Ruskom dohodu o vzájomných „konzultáciách" o otázkach zahraničnej politiky, uviedli v sobotu srbské médiá. Minister zahraničných vecí Srbska Nikola Selakovič dohodu podpísal v piatok so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom počas zasadania Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, kde sa väčšina západných delegácií Lavrovovi vyhýbala pre inváziu jeho krajiny na Ukrajinu.

Dohoda o pláne konzultácií by mala trvať dva roky, uviedlo srbské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Srbsko je oficiálne kandidátskou krajinou na členstvo v Európskej únii, ale srbská vláda udržiava vzťahy s Ruskom. Hoci Srbsko uviedlo, že podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, jeho vláda sa opakovane odmietla pripojiť k západným sankciám voči Moskve.

Predstavitelia srbskej prozápadnej opozície vyhlásili, že najnovšia dohoda s Ruskom je znakom toho, že srbský prezident Aleksandar Vučič sa vzdal členstva svojej krajiny v Európskej únii a vedie ju bližie k Moskve. (sita)

12:30 Európska únia musí brať vážne hrozby ruského prezidenta Putina, že v rámci konfliktu na Ukrajine môže použiť i jadrové zbrane. Vyhlásil to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Podľa jeho slov táto vojna dosiahla „nebezpečný moment“.

borrell Čítajte viac Putin v súvislosti s možným použitím jadrových zbraní nezavádza, tvrdí Borrell

11:42 V dôsledku ukrajinského raketového útoku v Chersone na juhu Ukrajiny zomreli dvaja ľudia, jedným z nich je bývalý ukrajinský poslanec Oleksij Žuravko. S odvolaním sa na miestne proruské úrady o tom informujú ruské tlačové agentúry, Kyjev sa k tejto informácii zatiaľ nevyjadril.

„Podľa predbežných údajov bol zaznamenaný jeden zásah zo systému HIMARS na hotel v centre Chersonu, kde žili obyčajní civilisti. 2000. Dvaja mŕtvi vrátane Oleksija Žuravka,“ povedal podľa agentúry Interfax zástupca záchrannej služby. „Áno, Žuravko, žiaľ, zomrel,“ povedal agentúre TASS zástupca šéfa Ruskom dosadenej správy Kirill Stremousov.

Žuravko je podľa médií bývalý ukrajinský poslanec a člen Strany regiónov bývalého proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorého Ukrajinci pri protestoch v roku 2014 zvrhli.

V roku 2015 Žuravko odišiel do Ruska a ukrajinské bezpečnostné služby ho v neprítomnosti vyšetrovali, píše bez ďalších podrobností stanica BBC. Do Chersonu sa Žuravko vrátil po tom, ako mesto obsadili ruskí vojaci. (čtk)

11:09 Slovensko nebude udeľovať, po vzore niektorých štátov EÚ, humanitárne víza občanom Ruska utekajúcich pred čiastočnou vojenskou mobilizáciou, či iným prenasledovaním režimom Vladimira Putina. Uviedol to hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) Juraj Tomaga.

„Kategória humanitárnych víz nie je presná definícia. Existuje totiž len udeľovanie víz v humanitárnom záujme, pričom v súčasnosti platí všade vo svete, že Slovensko posudzuje každý prípad osobitne. V prípade tejto kategórie víz nie je MZVaEZ SR jediným rozhodovacím orgánom,“ povedal Tomaga.

Česká republika oznámila, že neudelí humanitárne víza Rusom, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred čiastočnou mobilizáciou. Rovnaký krok oznámili v stredu 21. septembra aj pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko. (sita)

10:53 Ruský parlament by mohol o návrhu zákona potrebnom na anexiu Ruskom okupovaných území na Ukrajine rokovať už vo štvrtok 29. septembra. V noci na nedeľu o tom informovala agentúra Reuters a denník The Guardian, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá.

Poslanci dolnej komory ruského parlamentu (Štátna duma) budú podľa agentúry TASS o právnom rámci pripojenia anektovaných území k Rusku rokovať vo štvrtok – len dva dni po skončení hlasovania v referendách, ktoré je naplánované na 27. septembra. Agentúra Interfax predpokladá, že o návrhu zákona by mohla vo štvrtok rokovať aj horná komora parlamentu.

Referendá začali v piatok v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku. (tasr)

10:29 – Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v sobotu 3 780 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 12 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v piatok 3 495 ľudí. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine prekročilo 829 509 osôb, udelených bolo 94 861 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 599 116 osôb.

10:00 Ukrajina a Rusko sa v nedeľu navzájom obvinili z raketových útokov a ostreľovania v rôznych oblastiach na juhu a východe Ukrajiny, informuje agentúra Reuters. Ukrajinská armáda skoro ráno uviedla, že ruské jednotky podnikli za posledných 24 hodín desiatky raketových útokov a náletov na vojenské a civilné ciele vrátane 35 „osád“.

Rusko tiež podľa ukrajinskej armády zaútočilo pomocou dronov na centrum mesta Odesa. Obete na životoch či zranených dosiaľ nehlásili. Rusko popiera, že by jeho jednotky zámerne útočili na civilistov. Ruská tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na neznáme zdroje už skôr uviedla, že ukrajinské sily ostreľovali sýpku a sklady hnojív.

RIA Novosti takisto informovala, že ukrajinské sily bombardovali hotel v meste Cherson, pričom zabili dvoch ľudí. Ruské sily okupujú toto mesto na juhu Ukrajiny od prvých dní invázie, píše Reuters. Ukrajina na tieto tvrdenia bezprostredne nereagovala. (tasr)

9:38 Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó sa ako jediný politik z krajín Európskej únie zišiel vo štvrtok v OSN s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom.

Péter Szijjártó Čítajte viac Szijjártó sa stretol s Lavrovom: Ak sa nezačnú rokovania o mieri, bude to ešte hroznejšie

9:16 Rusi v nedeľu skoro ráno opäť zaútočili pomocou samovražedných bezpilotných lietadiel na prístavné mesto Odesa. Administratívna budova v centre mesta bola zasiahnutá trikrát, uviedol s odvolaním sa na hovorcu správy Odeskej oblasti Serhija Bratčuka ukrajinský server Kyiv Independent. Na mieste pokračujú záchranné operácie a zasahujú hasiči. Správy o prípadných obetiach zatiaľ nie sú.

Za samovražedné bezpilotné lietadlo sa označuje dron, ktorý je zvyčajne od začiatku skonštruovaný tak, aby sám poslúžil na priamy útok na cieľ. Môže byť zostrojený aj ako takzvaná vyčkávacia munícia, ktorá je vypustená do vzduchu s cieľom čakať, kým nastane vhodný moment na útok. Ukrajinci tvrdia, že bezpilotné lietadlá využívané ruskou armádou pochádzajú z Iránu, Teherán to ale popiera. (čtk)

8:40 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v prejave pred Valným zhromaždením OSN obvinil Západ, že sa snaží zničiť a rozdeliť Rusko.

Sergej Lavrov, OSN Čítajte viac Lavrov v OSN: Rusofóbia nabrala groteskné rozmery

7:37 Estónsko upozornilo ruských občanov s trvalým pobytom v tejto pobaltskej krajine, že ak sa pridajú k ruskej armáde, budú mať zakázaný vstup do Európskej únie. V nedeľu to vyhlásil estónsky politik a diplomat Eerik-Niiles Kross. TASR správu prevzala zo stanice Sky News. V Estónsku žije približne 20 000 obyvateľov s ruským občianstvom, ktorí by mohli byť v Rusku povolaní do vojenskej služby.

„Nikomu nebudeme brániť v tom, aby nariadenie (o mobilizácii) poslúchol, no účasť na zločine proti mieru je v estónskom právnom systéme trestným činom,“ uviedol Kross. Dodal, že každý obyvateľ Estónska, ktorý vstúpi do ruskej armády vo vojne proti Ukrajine, „príde o povolenie na pobyt a rovnako bude mať zakázaný vstup do EÚ… Pre tých, čo sa rozhodnú odísť, už niet cesty späť“. „Všetci ruskí občania s platným povolením na pobyt v Estónsku majú nárok na ústavnú ochranu a rovnaké práva, ako všetci ostatní obyvatelia,“ uviedol Kross.

Estónsko a ďalšie pobaltské štáty Litva a Lotyšsko už avizovali, že nebudú poskytovať azyl ruským občanom, ktorí odchádzajú do zahraničia po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Vstup ruských občanov na svoje územie výrazne obmedzí aj Fínsko. Európska únia ako celok sa zatiaľ na spoločnom prístupe k utekajúcim Rusom nezhodla. V pondelok (26.9.) budú o tom na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli rokovať veľvyslanci 27 členských krajín EÚ.

EÚ zdôraznila, že žiadosti Rusov o udelenie azylu by sa mali posudzovať individuálne. Mali by sa pri tom brať do úvahy nielen základné práva a zákony týkajúce sa azylového procesu, ale aj geopolitické faktory a bezpečnostné riziká, píše agentúra DPA.

7:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil nariadenie Kremľa o čiastočnej mobilizácii ruského obyvateľstva vo vojne proti Ukrajine za „zločin“. Ruských vojakov zároveň vyzval, aby zložili zbrane. Uviedol to v noci na nedeľu vo videopríhovore v ruskom jazyku. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

„Je lepšie odmietnuť povolanie do vojenskej služby, než zomrieť na cudzom území ako vojnový zločinec,“ vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že ak sa ruské jednotky vzdajú, Ukrajina s nimi bude zaobchádzať „civilizovaným spôsobom, pričom sa nikto nedozvie, za akých okolností sa vzdali“.

Ide o už o druhý príhovor v ruštine, ktorý v priebehu tohto týždňa ukrajinský prezident adresoval obyvateľom Ruska. Na svojom Facebooku ho zverejnil len niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmeny v trestnom zákonníku, ktoré sprísňujú postih za dobrovoľnú kapituláciu, dezerciu a odmietnutie bojovať.

Zelenskyj Rusov tiež upozornil, že Putin ich „vedome posiela na smrť“. Dodal, že je lepšie „vyhnúť sa zločinnej mobilizácii, než sa nechať zmrzačiť a následne sa ešte aj zodpovedať za svoju účasť vo vojne pred súdom“.

Ruské ministerstvo obrany chce do aktívnej služby povolať približne 300 000 ľudí, ale povolaní môžu byť aj ďalší. Väčšina ruských mužov vo veku 18–65 rokov sa automaticky počíta za záložníkov, pripomína AFP.

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine