„Nemohol som len stáť a pozerať sa, ako náš starý nepriateľ bezohľadne ničí, čo mu príde do cesty. Úplne špinavým spôsobom vraždí vojakov i civilistov a pácha vojnové zločiny,“ vysvetľuje svoje dôvody, prečo sa vydal bojovať proti ruským invazným silám muž, ktorý podľa svojich slov v minulosti slúžil desať rokov v českej armáde. Zároveň mal pocit, že svet – najmä na začiatku ruskej invázie – nerobil dosť, aby Kyjevu pomohol. „Navyše je tu podobnosť s našimi rokmi 1938 a 1968,“ povedal. Ukrajincom chcel ponúknuť svoju vojenskú skúsenosť, už vtedy mal medzi nimi tiež priateľov. „Sám mám trochu ukrajinskej krvi,“ dodáva.
Upozornenie: Zábery nie sú vhodné pre maloletých a citlivé povahy.
Odišiel začiatkom apríla. Ako hovorí, musel najskôr dokúpiť výstroj, čas zaberali naťahujúce sa úradné záležitosti. Na Ukrajine sa potom pripojil k jednotke teritoriálnej obrany ukrajinských ozbrojených síl, ktorá prijímala cudzincov. „Všetci sme prešli urýchleným kolieskom byrokracie, lekárskou prehliadkou a prísahou, po ktorej sme dostali vojenské preukazy ako každý iný ukrajinský vojak. Dostali sme najnižšiu hodnosť – vojak,“ spomína a dodáva, že časom sa stal zástupcom veliteľa družstva.
Na fronte sa ocitol v lete. Úlohou jeho jednotky bolo pôvodne zabezpečenie bezpečnosti za prvými líniami. „Poslali nás však do Lysyčanska v čase, keď sa ukrajinské jednotky sťahovali zo Severodonecka. Kvôli ruskému postupu z juhu hrozilo obkľúčenie, navyše prebiehali intenzívne delostrelecké aj letecké útoky, niektoré jednotky sa začali sťahovať aj z perimetra. Tým sa naša jednotka ocitla v prvej línii,“ rozpráva český bojovník.
VIDEO: Ako sa české vampíry na Ukrajine zahryzli do RusovSpoločne s ďalšími vojakmi zaujal obrannú pozíciu. „Zakopali sme sa a kryli pred dronmi, vrtuľníkmi, mínometmi, granátmi, raketami, bielym fosforom a všetkým, čo po nás mohlo strieľať (a bolo) mimo nášho dostrelu,“ spomína a dodáva, že sa rýchlo naučil podľa zvuku rozoznať, či strela letí na neho, alebo inam. „Čakal som, že nebudem mať strach, ale nie že budem až taký pokojný. S jedným skúseným kolegom sme sa o tom bavili, mal to rovnako. Hovoril, že nevie, či je to dobre. A nebolo. O tri týždne neskôr ho zabil delostrelecký útok,“ opisuje.
Pri ústupe z Lysyčanska zažil jednu z najťažších chvíľ svojej služby v ukrajinskej armáde. Rozpráva, ako prichádzali správy o veľkom ruskom prelome na juhu a schyľovalo sa k tomu, že invázne sily odrežú jeho čate jedinú ústupovú cestu. „Už tak sme boli takmer obkľúčení. Naša čata mala rozkaz brániť križovatku. Veliteľ sa rozhodol nás poslať preč s tým, že on zostane a bude plniť úlohu osobne, s niekoľkými dobrovoľníkmi,“ rozpráva muž a dodáva, že sa aj s ďalšími Čechmi prihlásil, že zostanú. Predbehli ich však okrem iného ukrajinskí kolegovia. „To bolo veľmi ťažké. Tá rozlúčka,“ dodal.
VIDEO: Dážď smrti. USA dodali Ukrajincom novú zbraňNajťažšie pre neho bolo, keď o tri týždne neskôr – pri druhom pobyte na fronte – padli pri Hryhorivke naraz štyria jeho priatelia. „Traja boli z našej čaty, mal som ich ako veliteľ na starosti spoločne s ostatnými cudzincami z čaty. Doviezol som ich na front, ale keďže som si už predtým podal žiadosť o prevelenie k inej jednotke, odišiel som preč, než sa to stalo. Dodnes si vyčítam, že som tomu nejako nezabránil,“ hovorí.
V tom, aby sa vyrovnal so smrťou priateľov, mu podľa jeho slov pomáha najmä čas. „Rozptýliť sa, niečo robiť. Aj keď poznám detaily toho, čo sa stalo, nebol som pri tom a nemám to pred očami. Ťažšie to mal mladý kolega, ktorý pri tom bol, sám bol ranený a videl, ako výbuch roztrhol jeho kamaráta, navyše z rovnakej krajiny. Ten je na tom veľmi zle a rieši to množstvom alkoholu,“ opisuje český bojovník.
Čítajte viac Zistenia Reuters a ISW potvrdzujú správy o zlom stave ruskej armády
Atmosféra a morálka je v ukrajinskej armáde podľa neho trochu kolísavá. „Konštantné je odhodlanie zvíťaziť. Nikto o víťazstve nepochybuje. Ale nikto nechce zomrieť zbytočne. A veľa úmrtí vnímame ako zbytočné. Veľmi to kazí radosť z úspechov. Niektorí velitelia sú ešte odkojení sovietskou doktrínou a robia hlúpe chyby. Kvalita jednotiek je teda veľmi rôzna,“ tvrdí český bojovník. „Všetci si veľmi vážia (náčelníka generálneho štábu Valerija) Zalužného, zároveň vnímajú neschopných veliteľov, ktorí sa do armády vrátili s mobilizáciou. Všeobecne je snaha sa ich zbaviť. Po vyšetrovaní odveliť napríklad niekam do tyla,“ opisuje.
Ďalšie problémy podľa neho pôsobil nedostatok výstroja a výcviku. „Ukrajinská armáda má stále rovnaké potreby. Primárny výcvik a ťažké zbrane vrátane munície,“ vysvetľuje muž, ktorý v súčasnosti nie je na fronte. Vzal si voľno a potreboval sa vyliečiť z ochorenia. „Teraz čakám na vstup do novej jednotky,“ hovorí z Kyjeva a dodáva, že by chcel pomáhať Ukrajine až do momentu jej víťazstva.
„Podľa mňa ho možno dosiahnuť niekedy v budúcom roku,“ hovorí. Rusko je podľa jeho slov čím ďalej slabšie, Ukrajina naopak silnejšia. „Vojna je pokračovaním politiky a súčasťou tej je ekonomika,“ hovorí. Podľa neho je ekonomika Západu mnohonásobne silnejšia ako tá ruská. „Takže ak podpora Ukrajiny vydrží, bude oslobodzovanie ukrajinského územia pokračovať až do úplného víťazstva,“ dodáva.