283. deň: Bulharsko má pre Ukrajinu len ľahké zbrane, tanky nepošle

Bulharsko bolo spolu s Maďarskom a Rakúskom poslednou krajinou v Európskej únii, ktorá Ukrajine oficiálne nedodávala zbrane. Poskytne mu len ľahké zbrane a muníciu, nie tanky. Na Ukrajinu ale prúdi veľa bulharských zbraní, nie však oficiálnou cestou.

, , , 03.12.2022 07:40, aktualizované: 23:15
Ukrajina, Rusko, vojna Foto: ,
Autá jazdia okolo protitankových ježkov, efektívnej protitankovej prekážke, na hlavnom námestí v Kyjeve vo štvrtok 1. decembra 2022.
debata (313)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 283. deň
  • Ruská armáda sa ďalej snaží o ovládnutie Bachmutu, tvrdí britská rozviedka
  • V Chersonskej oblasti vyhlásili trojdňovú evakuáciu z ľavého brehu Dnepra
  • Skupina G7 sa pripojila k Únii v zastropovaní ruskej ropy
  • Ruskí okupanti postavili v Mariupole veľkú vojenskú základňu

VIDEO: Ukrajinci si v boji s Rusmi pochvaľujú ‚boha vojny‘ z Nemecka.

Čiastočne strhnutý ruský propagandistický...
Požiarnik odstraňuje ruský propagandistický...
+7Strhnuté ruské propagandistické plagáty v...

23:13 Ukrajinské úrady uvalili sankcie na desať vysokopostavených duchovných napojených na ukrajinskú pravoslávnu cirkev moskovského patriarchátu. Tí podľa nich súhlasili so spoluprácou s ruskými okupačnými orgánmi alebo ospravedlňovali inváziu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské bezpečnostné služby.

Toto oznámenie je posledným z radu krokov proti ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu, ktorá po začatí invázie vyhlásila od ruskej pravoslávnej cirkvi nezávislosť. Nesúhlasila s počínaním moskovského patriarchu Kirilla, ktorý aktívne podporuje prezidenta Vladimira Putina a jeho vojnu proti Ukrajine. Mnoho Ukrajincov sa však obáva, že by cirkev mohla byť zdrojom ruského vplyvu v krajine. Bezpečnostná služba vo svojom vyhlásení uviedla, že desať duchovných rôznym spôsobom súhlasilo so spoluprácou s okupačnými orgánmi, propagovalo proruské naratívy a ospravedlňovalo ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine.

Väčšina duchovných – všetci sú buď členmi cirkvi, alebo sú s ňou úzko spojení – žije na územiach kontrolovaných Ruskom alebo sa nachádza v zahraničí, uviedla služba. Sankcie, ktoré potrvajú päť rokov, zmrazia majetok osôb uvedených na zozname, zablokujú im vývoz kapitálu z Ukrajiny a znemožnia im vlastniť pôdu. Bezpečnostná služba tiež vykonala niekoľko razií vo farnostiach a budovách spojených s cirkvou, ktorá tvrdí, že vždy dodržiavala ukrajinské zákony.

Pravoslávni kresťania tvoria väčšinu zo 43 miliónov obyvateľov Ukrajiny. Od pádu sovietskej nadvlády medzi cirkvou napojenou na Moskvu a nezávislou ukrajinskou cirkvou vyhlásenou krátko po získaní nezávislosti panuje tvrdá konkurencia, píše Reuters.

22:01 Cenový strop na ruskú ropu 60 amerických dolárov za barel, na ktorom sa dohodli Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália, nie je „seriózny“, pretože je pre Moskvu „celkom pohodlný“. V sobotu večer v pravidelnom príhovore to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

zelenskyj Čítajte viac Zelenský kritizuje cenový strop pre ruskú ropu. Chce nižší, nech to Rusov zabolí

19:55 Ruské jednotky na Ukrajine zámerne útočia na múzeá, knižnice a iné kultúrne inštitúcie. Vyplýva to zo správy, ktorú spoločne vypracovali americká a ukrajinská pobočka Medzinárodného PEN klubu, celosvetového združenia spisovateľov. TASR správu prevzala v piatok z denníka The Guardian.

Správa zdôrazňuje, že kultúrne zariadenia na Ukrajine nie sú len obeťou tzv. kolaterálnych, nezámerných vojnových škôd. Sú naopak terčom úmyselných útokov, ktorých cieľom je zničiť kultúru Ukrajincov.

Šéf Kremľa Vladimir „Putin opakovane deklaroval, že ukrajinská kultúra a jazyk jednoducho neexistujú. Tento svoj postoj sa pokúša pretaviť do reality útokmi na umelecké múzeá, koncertné siene, knižnice, divadlá a historické pamiatky,“ píše sa v správe PEN klubu.

Autori správy však pripúšťajú, že v jednotlivých prípadoch sa nedá vždy jednoznačne stanoviť, či išlo o zámerný útok, alebo o dôsledok ostreľovania, ktoré nerozlišovalo civilné a vojenské ciele.

Podľa štatistík ukrajinského ministerstva kultúry bolo od začiatku vojny zničených alebo poškodených už 529 kultúrnych inštitúcií a objektov kultúrneho dedičstva, čo zahŕňa objekty miestneho aj celonárodného významu. Na zozname zničených objektov figuruje aj divadlo v juhoukrajinskom Mariupole, kde v dôsledku marcového ruského útoku zahynulo približne 600 ľudí.

Správa PEN klubu upozorňuje aj na to, že na okupovaných územiach Ukrajiny Rusi vyraďujú z verejných knižníc a likvidujú diela ukrajinskej literatúry a knihy v ukrajinskom jazyku.

PEN klub celkovo zdokumentoval 31 prípadov spisovateľov, umelcov a ďalších kultúrnych pracovníkov z radov civilistov, ktorí v priebehu tohto roka zahynuli pri ruských útokoch. Ďalšie osobnosti kultúrneho života zahynuli, keď bojovali v radoch ukrajinskej armády.

„Iróniou je, že Putinova snaha o vymazanie ukrajinskej kultúry a kultúrneho dedičstva len prispela k obohateniu kultúry Ukrajincov a spôsobila to, že svet… sa začal oveľa viac zaujímať o ukrajinských autorov a tradície,“ uviedol pri predstavovaní správy PEN klubu americký spisovateľ Dave Eggers.

19:16 Západ by mal zvážiť, ako riešiť žiadosť Ruska o bezpečnostné záruky, ak by ruský prezident súhlasil s rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedol to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu.

Macron povedal, že Európa musí pripraviť svoju budúcu bezpečnostnú architektúru. „To znamená, že jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin – je strach (Moskvy), že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko,“ uviedol francúzsky prezident v rozhovore, ktorý bol natočený počas jeho tohtotýždňovej návštevy v Spojených štátoch.

„Táto téma bude súčasťou rokovaní o mieri, takže sa musíme pripraviť na to, čo sme pripravení urobiť, ako ochránime našich spojencov a členské štáty a ako poskytnúť Rusku záruky v deň, keď sa vráti k rokovaciemu stolu,“ dodal.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok povedal, že je pripravený rokovať s Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Kremeľ takúto podmienku v piatok odmietol a dodal, že špeciálna vojenská operácia na Ukrajine bude pokračovať.

Ukrajinskí predstavitelia viackrát uviedli, že s Moskvou budú rokovať o mieri iba vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne vojská z ukrajinského územia.

Macronove vyjadrenia naznačili, že sympatizuje so žiadosťou Moskvy o bezpečnostné záruky – požiadavkou, ktorá bola stredobodom intenzívnej, ale neúspešnej diplomacie v období pred vypuknutím vojny na Ukrajine. (tasr/reuters)

18:23 Ruský minister obrany Sergej Šojgu v bieloruskej metropole Minsk rokoval so svojím bieloruským kolegom Viktarom Chreninom. V sobotu to uviedla bieloruská štátna agentúra Belta, informuje agentúry Reuters. Obaja ministri diskutovali o bilaterálnej vojenskej spolupráci a doplnili dohodu o „spoločnom zabezpečení regionálnej bezpečnosti“, napísala Belta. Ďalšie detaily o stretnutí však nepriniesla.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Minsk zároveň v októbri obvinil Kyjev z pripravovaného útoku a ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na západných hraniciach Bieloruska.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v októbri povedal, že jeho krajina sa neplánuje zapojiť do konfliktu na Ukrajine, keďže Bielorusko podľa neho žiadnu vojnu nepotrebuje. (tasr)

17:42 Ak bude Rusko s vojnou na Ukrajine pokračovať aj v budúcom roku, jeho celkový rozpočet na vojnu a okupáciu ukrajinských území za roky 2022 a 2023 môže dosiahnuť úroveň sedem až osem biliónov rubľov (odhadom 111,5 až 127,5 miliardy eur). Vyplýva to z výpočtov exilového média Novaja Gazeta Europe.

V prípade, že by ruské straty zostali na súčasnej úrovni, krajina nebude mať čoskoro zdroje na to, aby vyplatila kompenzácie zraneným vojakom a rodinám zabitých bojovníkov. Ekonómovia predpokladajú, že úrady budú v snahe získať peniaze nútené znížiť výdavky na sociálny systém, tlačiť viac peňazí a prudko zvýšiť ruský štátny dlh. (sita)

17:20 Britské úrady zatkli bohatého ruského podnikateľa na základe podozrení z prania špinavých peňazí. Ide o súčasť úsilia Británie narušiť zločinecké aktivity oligarchov a ďalších osôb prepojených s Putinom.

Britská Národná kriminálna agentúra (NCA) podnikateľa (58) zatkla ešte vo štvrtok 1. decembra. Jeho meno však neuviedla. Zadržaný bol na základe podozrení z prania špinavých peňazí, sprisahania s cieľom dopustiť sa krivej výpovede a sprisahania dopustiť sa podvodného konania voči britskému ministerstvu vnútra, píše AP.

NCA uviedla, že viac než 50 príslušníkov špeciálnej jednotky sa vo štvrtok zúčastnilo na razii v dome tohto podnikateľa v Londýne, ktorý má hodnotu niekoľko miliónov libier. Úrady na mieste zhabali viacero digitálnych zariadení a „značné“ množstvo finančných prostriedkov v hotovosti.

Úrady zatkli aj ďalšieho muža, ktorého spozorovali v priestoroch podnikateľovho domu s taškou, v ktorej boli tisíce libier v hotovosti. Na inom mieste v Londýne bol zadržaný aj tretí muž, píše AP. Všetkých troch však neskôr prepustili na kauciu, píše na svojej webovej stránke stanica BBC. (tasr/ap)

16:40 Skupina ekonomicky vyspelých krajín G7 a Austrália sa dohodli na zavedení maximálnej ceny za ruskú ropu prepravovanú po mori vo výške 60 dolárov za barel, teda na úrovni, na ktorej sa zhodla tiež Európska únia. Hovorca Kremľa uviedol, že Rusko strop neprijme a po analýze oznámi, ako bude reagovať.

irán, tanker Čítajte viac Skupina G7 zaviedla cenový strop na ruskú ropu. Kremeľ uviedol, že ho neprijme

16:20 Putin navštívi Ruskom anektovaný región Donbas na východe Ukrajiny, keď nadíde správny čas. V sobotu to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruské médiá. „V pravý čas sa to samozrejme stane. Je to región Ruskej federácie,“ uviedol Peskov. Bližšie však nešpecifikoval, kedy by ruský prezident mohol takúto návštevu absolvovať.

Putin začiatkom októbra podpísal zákony o prijatí Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ako aj Záporožskej a Chersonskej oblasti do Ruskej federácie. Rusko ich anektovalo na základe sporných referend a v rozpore s medzinárodným právom.

Hovorca Peskov navštívil Donbas v novembri. Zavítal do mesta Luhansk na východe Ukrajiny a stretol sa tam s miestnymi novinármi a predstaviteľmi proruských úradov. Agentúra DPA vtedy s odvolaním na ruské médiá napísala, že Peskov – jeden z najbližších Putinových spolupracovníkov – viedol v Luhansku „školenie pre novinárov a tlačové služby“ samozvaných republík vyhlásených proruskými silami v Donbase.

14:53 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že listové bomby alebo krvavé balíky obsahujúce oči zvierat dostalo v uplynulých dňoch 17 ukrajinských veľvyslanectiev a konzulátov. Šéf ukrajinskej diplomacie to povedal v sobotu v rozhovore pre americkú televíziu CNN.

„Začalo to s výbuchom na ukrajinskom veľvyslanectve v Španielsku. Ale to, čo nasledovalo po tomto výbuchu, bolo divnejšie a dokonca by som povedal, že to bolo choré,“ uviedol Kuleba.

Stredajší výbuch listovej bomby na ukrajinskom veľvyslanectve v španielskej metropole Madrid ľahko zranil pracovníka strážnej služby pred budovou veľvyslanectva. List bol určený ukrajinskému veľvyslancovi Serhijovi Pohoreľcevovi.

Okrem ukrajinskej ambasády doručili listové bomby v uplynulých dňoch aj na americké veľvyslanectvo v Madride, na španielske ministerstvo obrany, do zbrojárskej firmy v meste Zaragoza na severe Španielska a tiež na leteckú základňu Torrejón de Ardoz, odkiaľ sa odosielajú zbrane pre ukrajinskú armádu. Minulý týždeň dostal takúto zásielku aj španielsky premiér Pedro Sánchez.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko uviedol, že podozrivé balíky dostali aj ukrajinské veľvyslanectvá v Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Chorvátsku a Taliansku. Obdobnú zásielku potvrdila aj ukrajinská ambasáda v Prahe.

K zaslaniu listových bômb sa zatiaľ nikto neprihlásil a španielske úrady nezverejnili informácie o potenciálnych podozrivých. „Cítim pokušenie rovno pomenovať Rusko, pretože v prvom rade si musíte odpovedať na otázku, komu to prospieva?“ reagoval šéf ukrajinskej diplomacie na otázku, kto podľa neho za zásielkami stojí.

„Možno je táto teroristická odpoveď ruskou reakciou na diplomatickú hrôzu, ktorú sme vytvorili pre Rusko na medzinárodnej scéne a takto sa snažia brániť, zatiaľ čo prehrávajú skutočné diplomatické bitky,“ dodal Kuleba. Moskva poprela akúkoľvek zodpovednosť v spojitosti s rozoslaním podozrivých balíkov v Španielsku. (tasr/the guardian)

14:24 Minister zahraničia Rastislav Káčer sa stretol s partnermi z Česka a Rakúska, Jánom Lipavským Alexandrom Schallenbergom. Hovoril aj o podpore Ukrajiny a českom predsedníctve v Rade Európskej únie.

Stretnutie v takzvanom slavkovskom formáte sa uskutočnila na okraj konferencie organizovanej v zámku Belá na južnom Slovensku. Vrcholní politici Česka, Rakúska a Slovenska sa v rámci bližšej spolupráce krajín strednej Európy takto stretávajú od roku 2015.

„Otvorene sme diskutovali o situácii na Ukrajine, budúcnosti západného Balkánu a EÚ, vláde práva a regionálnej spolupráci. Zhodli sme sa, že treba ďalej silne podporovať rozšírenie EÚ a naše základné hodnoty,“ uviedol na Twitteri Káčer.

13:20 Estónsko v rámci posilňovania svojich obranných schopností kupuje americký raketový delostrelecký systém. Akvizícia salvového raketometu HIMARS za viac ako 200 miliónov dolárov je vôbec najväčší projekt obstarávania zbraní v tejto pobaltskej krajine. Zahŕňa aj vybavenie ako muníciu a rakety a tiež výcvik. Spoločnosť Lockheed Martin by mala uskutočniť prvé dodávky v roku 2024.

„Salvové raketomety HIMARS sú novým dôležitým krokom vo vývoji obranných spôsobilostí Estónska,“ vyjadril sa vedúci oddelenia rozvoja spôsobilostí estónskych obranných síl Kaarel Mäesalu. „To umožňuje rozhodne ovplyvniť nepriateľa ešte predtým, ako príde do kontaktu s našimi pechotnými jednotkami,“ dodal.

Aj pobaltskí susedia Estónska Litva a Lotyšsko sú v procese obstarávania systémov HIMARS.

Zmienené salvové raketomety HIMARS poskytol Washington Ukrajine na obranu proti ruskej invázii. Estónske ministerstvo obrany poukázalo, že systémy „pomohli zničiť sklady ruskej vojenskej munície, dopravné uzly a veliteľské a riadiace centrá s dokonalou presnosťou mimo dosahu húfnic, ktoré Ukrajina používa“. (sita)

13:09 V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny našli a zneškodnili celkovo 7042 výbušných zariadení, odkedy sa z jej časti stiahli ruskí vojaci. Vyplýva to z údajov ukrajinskej Štátnej pohotovostnej služby, informoval v sobotu denník The Guardian, od ktorého TASR správu prevzala.

Práce na vyhľadaní a odstránení mín a ďalších nastražených náloží v oblasti prebiehajú od októbrového odchodu ruských jednotiek z mesta Cherson a jeho okolia.

Ukrajinskí pracovníci podľa pohotovostnej služby dosiaľ preskúmali takmer 700 hektárov otvoreného územia, 60 kilometrov železničných tratí a 326 domácností.

Úrady vyzývajú všetkých obyvateľov, ktorí sa vrátia do Chersonu alebo okolitej oblasti, na mimoriadnu ostražitosť. Podľa nedávnej správy The Guardian by zbavenie Chersonu mín mohlo trvať celé roky.

12:15 V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vyhlásili trojdňovú evakuáciu obyvateľov z ľavého, Rusmi okupovaného brehu rieky Dneper na breh pravý, ktorý majú pod kontrolou Ukrajinci. Podľa šéfa oblastnej správy Jaroslava Januševyča je evakuácia potrebná vzhľadom na očakávané zintenzívnenie bojov, informoval dnes web denníka Ukrajinská pravda.

Ukrajinci, ktorí zostávajú v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na ľavom brehu Dnepra, budú môcť rieku prekročiť až do pondelka. „Evakuácia je potrebná vzhľadom na možné zintenzívnenie nepriateľských akcií v tejto oblasti,“ uviedol Januševyč na telegrame. Úrady preto podľa neho dočasne pozastavili platnosť zákazu prekračovať rieku. Počas troch dní bude možné sa do pravobrežnej časti Chersonskej oblasti dostať na jednom určenom mieste.

Ruská okupačná správa, ktorá má pod kontrolou južnú časť Chersonskej oblasti, v piatok podľa agentúry TASS uviedla, že dnes pristúpi k prevozu obyvateľov s obmedzenou mobilitou z Kachovky, ktorá leží v nimi kontrolovanej časti Chersonskej oblasti. Spresnila, že má na mysli ľudí, ktorí sú pripútaní na lôžko, ale aj ďalších. Presunúť sa ich chystá do penziónu v Heničesku, ktorý leží asi 150 kilometrov od Kachovky a bližšie k polostrovu Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo už v roku 2014. Krok vysvetlila okupačná správa tým, že Kachovka rovnako ako ďalšie mestá pozdĺž ľavého brehu Dnepra sú terčom ukrajinského ostreľovania a nie je tam pre civilistov bezpečné. (čtk)

**11:26 Ruský prezident Putin by prípadné mierové rozhovory s Ukrajinou mohol využiť na doplnenie výzbroje svojej armády pred tým, ako by spustil nový útok. Uviedol to v sobotu britský minister zahraničných vecí James Cleverly.

Putin Čítajte viac Putin by mohol využiť mierové rozhovory na prezbrojenie armády, myslí si šéf britskej diplomacie

11:00 Skupina ekonomicky vyspelých krajín G7 a Austrália sa dohodli na zavedení maximálnej ceny za ruskú ropu prepravovanú po mori vo výške 60 dolárov za barel, teda na úrovni, na ktorej sa zhodla tiež Európska únia.

irán, tanker Čítajte viac Skupina G7 zaviedla cenový strop na ruskú ropu. Kremeľ uviedol, že ho neprijme

10:44 Podľa správy analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) si Rusko snaží pripraviť podmienky na vyjednávanie o možnej demilitarizácii Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú jeho jednotky okupujú. Podľa ISW chce Moskva rokovania podmieniť tým, že Kyjev poskytne záruky nerušenej prepravy ropy ropovodom Družba do Európy. „Rusko by však pravdepodobne takúto dohodu porušilo a z jej nedodržania by obvinilo Ukrajinu,“ tvrdia americkí analytici. (čtk)

10:17 Ruská armáda teraz na východe Ukrajiny sústreďuje svoje sily na zhruba 15 kilometrov dlhý úsek frontu pri meste Bachmut v Doneckej oblasti, ktoré sa snaží dobyť. Podľa dnešnej správy britskej rozviedky o situácii na bojisku ruské jednotky v posledných dňoch zaznamenali čiastkové úspechy južne od mesta pri riečke Bachmutka. Podľa Britov by ale aj prípadné dobytie Bachmutu malo skôr symbolickú hodnotu, pretože strategicky by Rusom v postupe príliš nepomohlo.

„Existuje tu reálna možnosť, že dobytie Bachmutu sa stalo pre Rusko primárne symbolickým, politickým cieľom,“ uvádza sa v hodnotení britskej tajnej služby. Podľa nich by síce mohli Rusi z Bachmutu útočiť na oblasti okolo miest Kramatorsk a Slovjansk, ich ofenzíva je ale „neúmerne nákladná vzhľadom na možné zisky“.

„Za posledný deň ozbrojené sily Ukrajiny odrazili ruské útoky blízko obcí Červonopopivka v Luhanskej oblasti a Soledar, Opytne, Nevelske, Krasnohorivka a Marjinka v Doneckej oblasti,“ uvádza vo svojej rannej zvodke ukrajinský generálny štáb. Podľa neho ruské jednotky ďalej ostreľujú civilnú infraštruktúru a sústredia sa na ofenzívu smerom na mestá Bachmut a Avdijivka. (čtk)

9:50 Verejnosť v piatok po prvý raz uvidela nový americký „neviditeľný“ bombardér B-21 Raider. O projekte sa vedelo, ale podrobne sa o ňom nehovorilo. A, samozrejme, viaceré technológie lietadla zostanú aj naďalej utajené.

B-21 bombardér Čítajte viac USA predstavili nový neviditeľný bombardér. Nasadia ho proti Číne či Rusku?

8:47 Z ruského zajatia bolo počas vojny na Ukrajine doposiaľ oslobodených 1331 jej občanov, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedla to stanica Sky News.

Ukrajinský líder vo večernom vyjadrení zverejnenom na sociálnej sieti súčasne zdôraznil, že jeho krajina musí zabezpečiť návrat všetkých svojich občanov, ktorí sa dostali do zajatia ruských síl.

Rusko a Ukrajina sa počas vojny, ktorú Moskva rozpútala napadnutím susednej krajiny vo februári tohto roka, opakovane dohodli na výmenách zajatcov. Najnovšiu výmenu zorganizovali tento piatok a obe krajiny pri nej prepustili po 50 príslušníkov ozbrojených síl.

8:20 Ešte nedávno sa zdalo, že patrí už len do šrotu. Veď Nemci vyvinuli samohybný protilietadlový systém Gepard už koncom 70. rokov minulého storočia. Ukázalo sa však, že našiel uplatnenie aj v modernom konflikte.

Gepard, vojna na Ukrajine Čítajte viac Nemecké gepardy si na Ukrajine našli korisť. Ruské drony

7:40 Bulharsko v rámci skôr ohlásenej vojenskej pomoci poskytne Ruskom napadnutej Ukrajine ľahké strelné zbrane a muníciu, nie však tanky. Podľa agentúry BGNES to v piatok uviedol bulharský minister priemyslu Nikola Stojanov.

Bulharsko bolo spolu s Maďarskom a Rakúskom poslednou krajinou v Európskej únii, ktorá Ukrajine oficiálne nedodávala zbrane. Vojenskú pomoc nakoniec začiatkom novembra po dlhotrvajúcich politických diskusiách odsúhlasil bulharský parlament. Poslanci vtedy nariadili vláde, aby do štyroch týždňov prišla s návrhom, aké zbrane môže Bulharsko Kyjevu dodať.

„Na základe prijatého rozhodnutia parlamentu poskytneme Ukrajine pomoc. Nie tanky…, ide o ľahké strelné zbrane a nejakú muníciu, "uviedol Stojanov. "Pomáhame presne tým, čím si v súčasnosti môžeme dovoliť pomôcť, aby sa bulharskí občania nemuseli obávať,“ dodal.

Plný zoznam zbraní oficiálne určených pre Ukrajinu podľa denníka Dnevnik podlieha utajeniu.

Bulharsko je krajina so silným vojenským priemyslom. Až doteraz Kyjevu oficiálne žiadnu výzbroj neposkytovalo, podľa médií napriek tomu patrí k najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu. Deje sa tak údajne cez sprostredkovateľov a s tichým povolením bulharských úradov.

313 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy