Pôvodným menom Joseph Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927, takže keď v januári 1933 Adolf Hitler prišiel k moci, mal necelých šesť rokov. Keď oslávil 14. narodeniny, vznikla mu povinnosť stať sa členom Hitlerjugendu (Hitlerovej mládeže). V jej radoch museli byť všetci nemeckí mladíci vo veku od 14 do 18 rokov.
VIDEO: Pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI.
Hitlerjugend bola mládežnícka organizácia, ktorá slúžila hlavne na vymývanie mozgov: inštruktori utvrdzovali chlapcov v nadradenosti árijskej rasy a pestovali v nich silnú nenávisť voči Židom. Zároveň ich viedli k fyzickej zdatnosti a učili ich narábať so zbraňami, pretože jedným z výchovných cieľov bola príprava na vstup do armády. Rovesníčkam bola určená organizácia Liga nemeckých dievčat (Bund Deutscher Mädel).
Tento mládežnícky systém zodpovedal predstavám Hitlera, ktoré zhrnul vo svojej smutne známej knihe Mein Kampf: „Výchova a vzdelávanie majú byť prípravou na neskoršiu vojenskú službu. Štát musí zamerať celú vzdelávaciu mašinériu nie to, aby do detí napumpovala čo najviac vedomostí, ale aby produkovala stopercentne zdravé telá."
Počúvali rozhlasové vysielanie zo zahraničia
Tínedžer Joseph sa stal členom Hitlerjugendu, ale to je asi tak všetko, čo sa dá povedať o jeho spojení s touto organizáciou. Prečo?
Existovali dva hlavné dôvody: slušné rodinné zázemie a jeho charakter. Ratzingerov otec neznášal hitlerovcov, čo im dal aj viackrát dôrazne najavo zoči-voči, keď za také prejavy ešte nehrozilo väzenie, a mal predplatené protinacistické noviny Der Gerade Weg (Priama cesta), ktoré po nástupe Hitlera k moci úrady zakázali vydávať.
Otec nechcel počúvať propagandu Tretej ríše, ale dozvedať sa informácie z britského rozhlasového vysielania. Ratzingerovci doma počúvali rádio so stíšeným zvukom pri zatvorenom okne so zatiahnutými záclonami. „Bolo to prísne zakázané. Kohokoľvek by pristihli, poslali by ho do koncentračného tábora. Nemecké správy neboli pravdivé, otec chcel počuť zo zahraničného vysielania, čo sa skutočne deje," povedal pre agentúru Associated Press (AP) Benediktov kňaz Georg Ratzinger v apríli 2005 po zvolení svojho brata za pápeža. Poslucháčom zakázaného rozhlasu bol aj mladík Joseph.
Čítajte viac Maliarka pápežov pre Pravdu. Benedikt sa pred smrťou dočkal vytúženého obrazu
Čo sa týka jeho charakteru, názor na Hitlera mal rovnaký ako otec. Preto ho činnosť Hitlerjugendu absolútne nezaujímala. Joseph sa síce stal členom tejto organizácie, ale prihlášku nepodpísal. Do Hitlerjugendu ho prihlásila katolícka stredná škola určená pre budúcich kňazov, ktorú navštevoval.
„Keď zaviedli povinné členstvo v Hitlerjugende, môj brat sa musel pripojiť. Bol som ešte mladý, ale neskôr ma registrovali tiež do Hitlerjugendu," povedal kardinál Joseph Ratzinger v rozhovore pre knihu s názvom Soľ Zeme, ktorá vyšla v roku 1997.
Mal chápavého učiteľa
Existuje fotografia, na ktorej mal oblečenú uniformu nacistickej mládežníckej organizácie, ale tam sa súvislosť medzi ňou a ním aj končí. Stredoškolák Joseph sa totiž nijako nezapájal do aktivít Hitlerjugendu, dokonca odmietol vyzdvihnúť si legitimáciu. „Chvalabohu, mal som veľmi chápavého učiteľa matematiky. On sám bol nacista, ale čestný človek, ktorý mi povedal: ‚Len raz choď a získaj dokument, aby sme ho mali…‘ Keď videl, že jednoducho nechcem, povedal: ‚Chápem. Postarám sa o to,' a tak som sa toho mohol zbaviť," zdôraznil v rozhovore pre autora knihy.
Čo by sa stalo, keby odmietol dať sa odfotiť v uniforme Hitlerjugendu, čím by fakticky vyjadril nesúhlas s členstvom? Trest by ho nepochybne neminul. „Nesúhlas by znamenal, že človeka by poslali do prevýchovného tábora, čiže vlastne do koncentračného tábora," citovala AP Volkera Dahma, riaditeľa mníchovského Ústavu novodobých dejín, ktorý sa zaoberá obdobím nacizmu.
Vyskytli sa odvážlivci, ktorí po čase znechutení odišli z Hitlerjugendu, ale napokon sa do jeho radov vrátili. Dôvod? Keď si hľadali svoje prvé zamestnanie už ako tínedžeri, nedostali prácu, lebo sa nepreukázali členstvom v nacistickej mládežníckej organizácii…
Mimochodom, maximálny odstup mladého Josepha od Hitlerovej ideológie potvrdili aj bývalí rovesníci Benedikta XVI. „Určite nebol za Hitlera. Absolútne nie," povedala v roku 2005 pre AP Renate Augererová, ktorá v čase robenia reportáže mala 75 rokov a v detstve ho dobre poznala. Podobne sa vyjadrili aj ďalší oslovení, čo si ho pamätali z mladosti.
Keď dovŕšil 16. rok svojho života, musel si obliecť vojenskú uniformu. Dostal povolávací rozkaz, zaradili ho k protivzdušnej obrane. Do armády zobrali celú triedu mladých seminaristov z jeho ročníku. Najprv slúžil u pozemného vojska, ktoré ochraňovalo továreň BMW a potom ho presunuli chrániť vzdušný priestor nad zbrojárskou fabrikou, ktorá vyrábala stíhačky. Benedikt XVI. ubezpečoval, že ani jedenkrát nevystrelil.
Na jar 1945, keď sa nezadržateľne blížil západný front, dezertoval. Z armády utiekol do rodnej obce Marktl v Bavorsku. Keď do nej vstúpili americkí vojaci, boli presvedčení, že slúžil vo wehrmachte. „Identifikovali ma ako vojaka, musel som si obliecť uniformu, ktorú som už na sebe nenosil, musel som zdvihnúť ruky a pridať sa k neustále rastúcemu počtu vojnových zajatcov, ktorých zoraďovali na lúke," povedal v rozhovoru pre zmieňovanú knihu. Z Američanmi spravovaného zajateckého tábora bol prepustený 19. júna 1945.
Do Auschwitzu sa prišiel modliť trikrát
Keď sa kardinál Joseph Ratzinger stal pápežom, niektorí Židia vnímali túto voľbu s nevôľou. „Biely dym, čierna minulosť," napríklad napísal izraelský denník Jediot Achronot. (Keď z komína Sixtínskej kaplnky začne stúpať biely dym, znamená to, že kardináli zvolili novú hlavu katolíckej cirkvi a čoskoro oznámia meno.)
Stredisko Simona Wiesenthala, ktoré v roku 1977 vzniklo v záujme pátrať po nacistických vojnových zločincoch a venuje sa i ďalším témam súvisiacim s druhou svetovou vojnou, informovalo, že existuje pramálo toho, za čo by sa mohol Benedikt XVI. hanbiť zo svojej mladosti. „Vyrastal v protinacistickej rodine a do Hitlerjugendu bol nútený vstúpiť," podčiarkol po jeho smrti pre noviny Washington Post rabín Marvin Hier, ktorý založil toto stredisko.
Svoj jednoznačný odpor k holokaustu dal Benedikt XVI. najavo opakovane, pričom rovnako sa správal predtým ako kardinál. Bývalý nacistický koncentračný tábor v Auschwitzi navštívil dovedna tri razy: dvakrát ako kardinál a jedenkrát ako pápež, aby sa tam modlil za obete holokaustu.
Zrušenie exkomunikácie popierača holokaustu
V roku 2009 však nastala chvíľa, keď Benedikt XVI. nepochybne nehneval všetkých Židov na svete. Zrušil totiž exkomunikáciu biskupa, ktorý popieral holokaust. So znepokojením reagovala aj vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová. O koho išlo?
Benedikt XVI. zrušil vylúčenie britského biskupa Richarda Williamsona z radov katolíckej cirkvi. Exkomunikoval ho v roku 1988 Benediktov predchodca na svätopeterskom stolci Ján Pavol II. Potrestal ho za pôsobenie v Kňazskom bratstve svätého Pia X., v spolku, ktorý odmieta uznať výsledky Druhého vatikánskeho koncilu zo šesťdesiatych rokov 20. storočia (táto organizácia katolíckych tradicionalistov vznikla na protest v roku 1970). Koncil znamenal pre katolícku cirkev výrazné zmeny: počnúc reformou liturgie a končiac upraveným postojom k iným cirkvám a náboženstvám. (Pius X. bol na svätopeterskom stolci v rokoch 1903 – 1914 a historici ho hodnotia ako jedného z najväčších pápežov v dejinách.) Zrušenie exkomunikácie Williamsona malo byť zjavne ústretovým gestom Benedikta XVI. smerom dovnútra katolíckej cirkvi. „Veľa vatikánskych analytikov naznačuje, že sa to stalo v snahe odstrániť trhlinu s ultrakonzervatívnymi členmi cirkvi," poznamenala v roku 2009 televízna stanica CNN.
Benedikt XVI. zrušil exkomunikáciu britského biskupa napriek tomu, že bol smutne známy popierač holokaustu. Už dávnejšie tvrdil, že Židia sú nepriatelia Krista a požadoval, aby konvertovali na katolícku vieru. Dokonca ich obviňoval z toho, že sa usilujú o svetovú nadvládu.
Rozhodnutie o návrate Williamsona do náruče cirkvi pritom prišlo v najhoršom čase. Niekoľko dní predtým totiž v rozhovore pre jednu švédsku televíznu stanicu zdôraznil, že podľa neho nacistické plynové komory neexistovali: „Domnievam sa, že historické dôkazy sú silne proti tomu, že šesť miliónov Židov malo byť zámerne zavraždených v plynových komorách v rámci politiky Adolfa Hitlera." Dodal, že odhaduje, že v koncentračných táboroch zomrelo 200-tisíc až 300-tisíc Židov, ale plynom ich podľa neho nacisti nezabili.
Židia reagovali pobúrene. „Privítaním otvoreného popierača holokaustu v katolíckej cirkvi sa Vatikán vysmial Jánovi Pavlovi II., ktorý sa rozhodol dôrazne odsudzovať holokaust," reagoval vtedy rabín David Rosen z Amerického židovského výboru, čo je jedna z najvplyvnejších organizácií v USA. „Spätné prijatie biskupa popierajúceho holokaust vyvoláva otázku, či sa Vatikán pod vedením Benedikta XVI. poučil z holokaustu," pridal sa ku kritike Amos Hermon zo Židovskej agentúry pre Izrael, čo je organizácia, ktorá vznikla už v roku 1929 pre potreby židovského obyvateľstva na britskom mandátnom území v Palestíne.
Hovorca Vatikánu Federico Lombardi označil obsah rozhovoru biskupa pre švédsku televíziu za absolútne neobhájiteľný. Ubezpečil, že zrušenie exkomunikácie Williamsona súvisí jedine so snahou normalizovať vzťahy Svätej stolice s ultrakonzervatívym krídlom v cirkvi.
Zrušenie exkomunikácie popierača holokaustu uškodilo vzťahu Benedikta XVI. so Židmi. Čo sa však týka jeho mladosti počas éry nacistického Nemecka, žiada sa oceniť, že nič nezahmlieval. O tejto kapitole svojho života rozprával otvorene a rovesníci z tých časov potvrdili pravdivosť jeho slov. K vlastnej minulosti sa postavil čelom už ako kardinál, takže neskôr na ňom ako na pápežovi nemohol byť ani najmenší tieň nejakého podozrenia, že by kedysi niekomu skrivil čo i len vlas na hlave.