Celé prvé tohtoročné vydanie časopisu je venované najvyššie postavenému iránskemu duchovnému ajatolláhovi Alímu Chameneímu. Charlie Hebdo minulý mesiac vypísal súťaž, v ktorej dal karikaturistom úlohu nakresliť ho ako „symbol zaostalej, úzkoprsej, netolerantnej náboženskej moci".
Bola to reakcia časopisu na brutálne potlačovanie protestov v Iráne po smrti 22-ročnej Mahsy Amíniovej. Zomrela v Teheráne na jeseň 2022 v policajnej cele po zatknutí mravnostnou políciou. Previniť sa mala tým, že porušila prísne zásady obliekania. Úrady tvrdili, že zomrela prirodzenou smrťou, ale ľudskoprávni aktivisti povedali, že príčinou úmrtia boli vážne zranenia. Uviedli, že policajti ju pri zadržaní buchli obuškom do hlavy.
„Sloboda, po ktorej túži každá ľudská bytosť, je nezlučiteľná s archaizmom náboženského myslenia a s podriadením sa každej údajne duchovnej autorite, ktorej je Alí Chameneí tým najžalostnejším príkladom," napísal Charlie Hebdo pri vypísaní súťaže. (Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že v Iráne od polovice septembra, keď vypukli demonštrácie, bolo zabitých už viac ako 500 civilistov.)
Foto: SITA/AP
Autori z mnohých krajín poslali do Charlie Hebdo dokopy viac ako tristo karikatúr. Redakcia publikovala viac ako 35 z nich. „Karikaturisti majú povinnosť pomáhať podporovať Iráncov v ich boji, keď bojujú za svoju slobodu, zosmiešnením tohto náboženského vodcu, ktorý reprezentuje minulosť, a vyhodením ho do koša dejín na odpad," uviedol Charlie Hebdo. Jedna z karikatúr vystihla poslednú časť vety: Amíniová splachuje do záchoda hlavu Chameneího s poznámkou, že je to historický odpad.
Na inej karikatúre mladé ženy a muži vytrhávajú ajatolláhovi zuby, na ktorých mu visia slučky používané na šibenici. Ďalšia satirická kresba zobrazuje Chameneího ako herečku Marilyn Monroe, ktorej šaty dvíha vietor šatiek, z ktorých sa iránske ženy oslobodili. Je to narážka na Amíniovú, ktorá nemala zahalenú hlavu, preto ju zatkla mravnostná polícia.
Charlie Hebdo publikoval karikatúry pri príležitosti ôsmeho výročia atentátu, ktorý 7. januára 2015 v parížskej redakcie časopisu spáchali dvaja islamistickí teroristi. Zavraždili dvanásť ľudí. Bola to krvavá pomsta za to, že týždenník zverejnil karikatúry proroka Mohameda.
Foto: SITA/AP, Bilal Hussein
Reakcia Teheránu na zosmiešnenie Chameneího je rýchla a ostrá. Nezostalo len pri predvolaní francúzskeho veľvyslanca, ktorému na pôde ministerstva zahraničných vecí tlmočili dôrazný protest. „Urážajúci a neslušný čin publikovaním karikatúr proti náboženskej a politickej autorite sa nezaobíde bez účinnej a tvrdej reakcie. Nedovolíme francúzskej vláde prekračovať hranice," napísal na Twitteri iránsky minister zahraničných vecí Husajn Abdollahián. Následne oznámil, že sa rozhodol zatvoriť Francúzsky výskumný inštitút v Iráne (IFRI je jeho skratka vo francúzštine).
IFRI sa venuje archeológii. Začal fungovať v roku 1983 po zlúčení Delegácie francúzskej archeológie v Iráne a Inštitútu francúzskej iránológie v Teheráne. Delegácia pôsobila od roku 1897, inštitút existoval od roku 1947. V IFRI sa nachádza napríklad bohatá knižnica, ktorú využívali iránski študenti.
Irán varoval, že zatvorenie IFRI je len prvý krok pri odplate za karikatúry. Paríž označil toto rozhodnutie za poľutovaniahodné. „Pripomeňme si, že vo Francúzsku existuje sloboda tlače v rozpore s tým, čo sa deje v Iráne, a že na túto slobodu dohliadajú sudcovia v rámci nezávislého súdnictva, čo sa o Iráne nepochybne nedá povedať," povedala francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová pre televíznu stanicu LCI.
Čítajte aj V Iráne v súvislosti s protivládnymi protestami popravili ďalších dvoch mužov