Generálska rošáda. Čo ňou Putin sleduje?

Veliteľom ruských jednotiek nasadených na Ukrajine sa v stredu stal náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov. Na tomto poste nahradil Sergeja Surovikina, ktorý je odteraz len jedným z trojice Gerasimovových zástupcov. Posilnila sa aj pozícia bývalého veliteľa Centrálneho vojenského okruhu Alexandra Lapina. Generál, ktorého – podobne ako Gerasimova a ministra obrany Sergeja Šojgua – kritici obviňovali z najvážnejších zlyhaní bezmála jedenásť mesiacov trvajúcej invázie, postúpil na čelo hlavného štábu ruských pozemných síl.

Prečo sa šéf Kremľa rozhodol pre závažné zmeny v radoch generality, v tom má väčšina pozorovateľov viac či menej jasno: najvyšší veliteľ nie je spokojný s priebehom „špeciálnej vojenskej operácie“, ako svoju agresiu nazýva. „Je to prejav rastúcej vážnosti situácie, ktorej Rusko čelí, a jasné uznanie, že kampaň nepostupuje v súlade so strategickými cieľmi Ruska,“ usudzujú analytici britskej vojenskej rozviedky. Podľa nich kádrové presuny vyvolajú vážnu nespokojnosť v radoch jastrabov, ako sú zakladateľ súkromnej armády vagnerovcov Jevgenij Prigožin a čečenský autokrat Ramzan Kadyrov, ktorých jednotky bojujú na Ukrajine po boku regulárnej ruskej armády. Títo ultranacionalisti a médiá, ktoré majú pod palcom, obviňovali Gerasimova i Lapina z vojenských neúspechov, kým Surovikin sa tešil ich širokej podpore.

Čítajte viac Putin poslal proti Zelenskému surovca. Zachráni Rusov generál, ktorý zbombardoval Sýriu?

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo výbere nového veliteľa inváznych síl vidí aj ďalší možný motív: „Bezzubý a previnilý Gerasimov pravdepodobne nebude kritizovať maximalistické plány najvyššieho veliteľa.“ Ďalším zámerom je obnoviť rovnováhu medzi ministerstvom obrany a silovými štruktúrami, predstavovanými Prigožinom a donútiť ich koordinovať svoje aktivity na bojovom poli.

Trojmesačný Armagedon

Putinov kuchár, ako znie Prigožinova prezývka, verejne útočil na Šojgua a Gerasimova a vychvaľoval Surovikina. Kadyrov zase Lapina označil za „niktoša“, ktorému treba „strhnúť výložky a poslať ho do prvej línie, aby krvou zmyl vinu za svoje zlyhania“.

Lobovanie prigožinovcov a kadyrovovcov za generála Armagedona, ako médiá nazvali Surovikina na základe bezohľadného vedenia bojových operácií v Sýrii, dopomohlo v októbri k jeho vymenovaniu za šéfa inváznych jednotiek. Bol ním však napokon iba tri mesiace.

Odsun ruských jednotiek z Chersonu Surovikinovi málokto vyčítal. O tom, že sa invázne jednotky neudržia na pravom brehu Dnepra, sa rozhodlo ešte pred jeho príchodom na veliteľský post. Dôsledne plnil aj úlohu nemilosrdne ničiť energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Pravda, tieto masívne raketové útoky nenaplnili nádeje Moskvy, že Ukrajina sa uprostred zimy zosype.

Surovikin kdekoho sklamal aj tým, že front na Donbase sa pod jeho velením nijako podstatne nepohol z miesta. A po novoročnom šoku, keď pri raketovom útoku na Makijivku Rusko zaznamenalo najvyššie jednorazové straty od začiatku vojny, sa v súvislosti s hlúpymi chybami, ktoré ukrajinský útok umožnili, začalo hovoriť aj o zodpovednosti dovtedy „teflónového“ Surovikina.

Frčka do nosa

Surovikinova degradácia a povýšenie Gerasimova a Lapina nastali práve vo chvíli, keď sa Putinov kuchár dostal do novej slovnej prestrelky so Šojguovým rezortom. Prigožin sa posťažoval, že jeho žoldnieri len vlastnými silami bez pomoci armády dobyli Soledar, čo ministerstvo obrany poprelo.

Svojím nečakaným kádrovým rozhodnutím sa Putin podľa bývalého šéfredaktora rádia Echo Moskva Alexeja Venediktova i politológa Dmitrija Oreškina jednoznačne priklonil na stranu Šojgua. „Svedčí to o jeho želaní ukázať, kto je pánom domu a vykázať ,stranu vojny' do patričných medzí v zmysle: ,Tu ja rozhodujem, kto je pre mňa hrdina a kto hrdina nie je',“ usudzuje Venediktov na komunikačnej platforme Telegram.

„Je to bolestivá frčka do nosa pre Kadyrova i Prigožina,“ myslí si Oreškin. Podľa neho ide o vnútropoliticky dôležitý moment, lebo doteraz sa zdalo, že Kremeľ uprednostňuje silové štruktúry konkurujúce ministerstvu obrany, čo malo byť napomenutím pre Šojgua a Gerasimova za to, že nesplnili úlohy, aké im Putin stanovil: nedobyli Kyjev, nezvrhli tamojšiu vládu a nezničili ukrajinskú armádu. Ešte v polovici decembra sa na telegramových kanáloch šírili chýry, že Putin sa chystá z postov odvolať ministra obrany i šéfa generálneho štábu. Podľa Oreškina však šéf Kremľa nemôže Šojgua zosadiť, pretože by tým priznal porážku i vlastnú nekompetentnosť. „Putin, naopak, hovorí, že smerujeme k víťazstvu, všetko ide podľa plánu,“ pripomenul politológ pre televíziu Dožď.

Tatiana Stanovaja, politická analytička žijúca vo Francúzsku, si ale myslí, že víťazstvo oficiálneho ministerstva obrany pred neoficiálnym nemusí byť konečné. „Putin hľadá efektívnu taktiku v podmienkach plazivej porážky, skúša inak rozostaviť figúrky, dáva šancu tým, čo sa mu zdajú presvedčivejší. Dnes je to Gerasimov, zajtra to môže byť niekto iný. Jeho vzťah k podriadeným je taký, že všetci sú idioti, ale iných nemám. Taká je logika jeho rozhodnutia. V skutočnosti však problém nie je v ľuďoch, ale vo vytýčených úlohách,“ napísala Stanovaja na Telegrame.

Politický analytik Abbas Galliamov, bývalý pisateľ Putinových prejavov, ktorý žije v izraelskom exile, tiež vidí v kroku Kremľa silný politický podtext. „Putin demonštratívne ignoroval mienku nesystémových hráčov, ako sú Prigožin a Kadyrov, a postavil sa na oficiálnu stranu,“ napísal Galliamov na Telegrame a poznamenal, že na jeseň ešte šéf Kremľa postupoval opačne a nádeje vkladal skôr do Prigožinových žoldnierov a omilostených trestancov.

„Teraz je presvedčený, že armáda nie je taká zlá a Prigožin nie je až taký dobrý,“ dodal Galliamov.