Lubomír Kopeček, Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne a Národný inštitút SYRI.
Expremiér Andrej Babiš počas kampane veľmi kriticky vystupoval proti vláde. Dá sa očakávať, že cez parlament budú tohto roku prechádzať zákony, ktoré sú pomerne sporné, ako sú reforma verejných financií či dôchodkov a niektoré ďalšie. Môžeme predpokladať, že Babiš by ich kritizoval a použil by právo veta. Asi by to bola podobná situácia ako v posledných mesiacoch, keď súčasný prezident Miloš Zeman v rýchlom slede vetoval tri zákony. Jeden sa týkal aj zmeny rozpočtu na rok 2022. Babiš je šéfom opozičnej strany ANO a nič nesvedčí o tom, že by vychádzal vláde v ústrety.
Čítajte viac Veľký obrat a mohutný finiš generála Pavla: V prvom kole porazil Babiša o 22-tisíc hlasov
Vo vnútornej politike by asi kabinet mohol mať problém s výmenou niektorých ministrov. Nemyslím si, že Babiš by zašiel tak ďaleko ako Zeman, ktorý dlhodobo blokoval vymenovanie šéfov niektorých rezortov. Predpokladám, že Babiš by nechcel riskovať kompetenčnú žalobu na Ústavný súd zo strany vlády. Ale je potrebné počítať s tým, že pri menovaní ministrov by bol akýmsi polovičným Zemanom. Kádroval by jednotlivých kandidátov a pravdepodobne by pri niektorých nešetril kritickými slovami, prípadne by sa s ich vymenovaním neponáhľal.
Čo sa týka zahraničnej politiky, Babiš dosť lavíroval pri svojom postoji k Ukrajine. Je to najdôležitejšia téma, ktorej sa česká zahraničná politika momentálne venuje. Nie je vyslovene proti pomoci Kyjevu, ale interpretuje to tak, že vláda robí príliš málo pre Čechov a priveľa pre Ukrajincov. Keď som sledoval jeho predvolebné stretnutia, pomerne často o tom hovoril.
Myslím si, že v prezidentskom úrade by tento postoj kopíroval. Núti ho do toho rétorika, ktorú používal v kampani, a to, že je šéfom najsilnejšej opozičnej strany, ktorá s tým pracuje v komunikácii. Mohlo by to viesť k istej takpovediac dvojhlasnosti českej zahraničnej politiky. Vláda bude naďalej jednoznačne proukrajinská vrátane dodávok zbraní a pomoci utečencom. Ale prezident by v tom bol v podaní Babiša oveľa zdržanlivejší a občas aj kritický.
V Česku sa už viac ráz pri rôznych krízach stalo, že kabinet a hlava štátu hovorili rôznymi hlasmi. Ak k tomu opäť dôjde, malo by to však skôr efekt navonok, čo sa týka vnímania českej zahraničnej politiky ako menej jednoznačnej. Babiš totiž nemôže zabrzdiť vládnu pomoc Ukrajine. A nemyslím si ani, že by chcel niečo zásadné meniť na zakotvení Česka v Európskej únii a NATO. Jeho podnikateľské záujmy sú s EÚ spojené, hoci je k nej občas kritický. Babiš s obľubou lavíruje podľa toho, čo si myslí, že mu u voličom práve zaistí body.
V prípade Petra Pavla, a to by sa týkalo aj Danuše Nerudovej, je to možné hodnotenie svojím spôsobom jednoduchšie, ale zároveň zložitejšie. Prečo? Lebo na rozdiel od Babiša v minulosti vo verejnom priestore nič reálne nepresadzovali a neboli v politike. Pokiaľ sa Pavel bude držať toho, čo hovoril v kampani, tak občas povie niečo kritické na adresu vlády, ale nedá sa očakávať, že by bol opozičným prezidentom ako Babiš. Môže sa stať, že niečo bude vetovať a skritizuje, ale určite nebude brzdiť nejakú širšiu vládnu agendu. Pavel vystupuje konzistentne, ale niektoré veci ho nezaujímajú, hoci sa k nim vyjadruje. Je to trochu špekulácia, ale myslím si, že z hľadiska aktivity v domácej politike bude asi ešte menej viditeľný, ako by bola Nerudová, ktorá v minulosti stála na čele komisie pre dôchodky a má tendenciu vyjadrovať sa k rôznym témam.
VIDEO: Pavel: Pred druhým kolom sa nebudem meniť, budem sám sebou
Pokiaľ bude v niektorej oblasti Pavel aktívnejší, bude to zahraničná a bezpečnostná politika. K nej smeruje celá jeho minulá kariéra. Ale jeho aktivita by nemala byť pre súčasný český kabinet problémom, lebo s ním do veľkej miery súhlasí. Dokonca by som povedal, že napríklad v postoji k NATO je ešte pozitívnejší ako niektoré vládne strany, napríklad ako Piráti, medzi ktorými sa nájdu skeptici voči tejto vojenskej organizácii.
Pavel Šaradín, Katedra politologických a európskych štúdií, Palackého univerzita v Olomouci.
Predpokladám, že Babiš by bol vo vnútornej politike aktívnym prezidentom v tom zmysle, že expremiér funguje ako mikromanažér. Teda by ani tak neriešil veci, ktoré sa týkajú Česka ako celku, ale skôr by sa staral o svoj drobný politický marketing. Napríklad, keby sa objavil nejaký problém povedzme v Hodoníne či Ostrave, Babiš by bol schopný tam ísť a riešiť to na mieste. S týmto prístupom mu však unikajú mnohé dôležité veci. Bývalý premiér nie je schopný robiť koncepčnú politickú prácu a doťahovať do konca svoje vízie, ak nejaké má. Babiš by bol výrazným kritikom vlády, ale ako sme videli, na politike dokázal zbohatnúť, a to by robil aj v prezidentskej funkcii.
Čítajte viac Čo prezradili o českých prezidentských kandidátoch sociálne siete?
V prípade Babišovej zahraničnopolitickej orientácie platí, že pozitívne vníma NATO a EÚ. Je pravdou, že kritiku únie využíva v rámci domácej kampane. No v EÚ Babiš ako premiér vystupoval úplne inak. Momentálne veľmi kritizuje Európsku zelenú dohodu, ale bol to on, kto podpísal základné veci, ktoré s ňou súvisia.
Čo sa týka jeho postoja k Ukrajine, Babiš patril k tým, ktorí vlani začali s pomocou pre ňu. Ale jeho voliči upriamujú pozornosť na takzvané české národné záujmy. Babiš preto teraz kritizuje pomoc vlády Kyjevu a tvrdí, že peniaze by si zaslúžili Česi a podporu pre Ukrajinu by mal kabinet obmedziť. Ale keby sme ho teraz poslali do Kyjeva, sám by sa tam predstavoval ako najväčší záchranca Ukrajiny.
Očakávam, že Pavel bude pomerne úzko spolupracovať s vládou. Nemyslím si, že by tu došlo k nejakým konfliktom. A preto si nie som istý, či by dokázal byť dôrazným oponentom niektorých politík vlády, ktoré by si to aj vyžadovali, pretože nesmerujú pomoc k tým, ktorí ju najviac potrebujú. Kabinet namiesto toho, aby zdvihol výšku daní najbohatším, radšej zvýši daň z pridanej hodnoty. Bolo by dobré, keby hlava štátu dokázala byť oponentom vlády v ekonomickej oblasti. Ako som však povedal, nie som si istý, že by sa Pavel do toho chcel pustiť.
Pre Pavla, ale rovnako by to bolo v prípade Nerudovej, sú EÚ a NATO dva základné piliere zahraničnej politiky. Myslím si, že väčší dôraz by mohol klásť na ochranu ľudských práv. Česká diplomacia sa na tejto téme dlhé roky profilovala. U Pavla budú určite prevládať bezpečnostné aspekty prezidentskej funkcie, pretože ich veľmi dobre pozná. Vyzerá to tak, že v nasledujúcej dekáde budú bezpečnostné otázky veľmi dôležité. V predchádzajúcom období sme ich trochu zanedbávali. Od brannej výchovy až po investície do armády. Pavel by sa tým mohol zaoberať a prepojiť to aj s výskumom či naštartovaním obranného priemyslu.