Navrhovatelia zverejnili napríklad kandidatúru ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana či ruského opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného. Podľa odborníkov je však nepravdepodobné, že by Nobelov výbor znovu vybral meno odkazujúce na konflikt na Ukrajine či stav ľudských práv v Rusku.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier výbor prijíma do dnešného dňa. Zoznam kandidátov Nobelov výbor zverejňuje až po 50 rokoch. Navrhovatelia však túto lehotu dodržiavať nemusia a svojimi favoritmi sa často radi pochvália.
Nomináciu od jedného nórskeho poslanca dostal ukrajinský prezident Zelenskyj. Od toho istého zákonodarcu dostal nomináciu aj Jens Stoltenberg za „príkladnú prácu“ vo funkcii generálneho tajomníka NATO.
Šéf pakistanského senátu potom navrhol tureckého prezidenta Erdogana za jeho úsilie o mier počas konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Na Nobelovu cenu za mier je navrhnutý aj ruský opozičný politik Navaľnyj či publicista Vladimir Kara-Murza.
Po dvoch rokoch, keď cenu dostali aktivisti z Bieloruska, Ukrajiny a Ruska a pred nimi ruský novinár Dmitrij Muratov, je však málo pravdepodobné, že by Nobelov výbor znova vybral laureáta z tohto regiónu, domnieva sa nórsky analytik Henrik Urdal. „Je nevyhnutné zamerať reflektory aj na ďalšie medzinárodné problémy v iných častiach sveta,“ hovorí Urdal.
Tohtoročného laureáta oznámi Nobelov výbor na začiatku októbra. Každoročne osobnosť či organizáciu vyberá z niekoľkých stoviek nominácií.
Čítajte viac Z Nobelovky je Putinova anticena. Získali ju aktivisti z Bieloruska, Ruska a Ukrajiny
