359. deň: Kyjev žiadal kazetovú muníciu a fosforové zbrane, Stoltenberg to odmietol

22:10 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietol požiadavku Ukrajiny na dodávky kazetovej a fosforovej munície.

„NATO tento druh zbraní ani neodporúčalo, ani nedodávalo. Dodávame delostrelectvo a iné typy zbraní, ale nie kazetové bomby,“ povedal Stoltenberg podľa agentúry DPA v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v rozhovore pre televízne stanice RTL a n-tv.

Stoltenberg si napriek tomu nemyslí, že zvýšenie dodávok zbraní Ukrajine spôsobí eskaláciu vojny. Najväčšou hrozbou podľa neho je, ak Putin vyhrá vojnu na Ukrajine, pretože svet sa stane nebezpečnejším a Západ zraniteľnejším.

Na dodanie spomínaných druhov munície vyzval predtým na mníchovskej konferencii podpredseda vlády pre obnovu Ukrajiny Olexandr Kubrakov. Ich použitie je značne kontroverzné a kazetovú muníciu zakazuje medzinárodný dohovor, ktorý však Ukrajina ani Rusko nepodpísali.

Kubrakova sa na konferencii zastal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Keďže Ukrajina nie je signatárom tohto dohovoru, môže ju používať, armgumentoval. Zdôraznil však, že Kyjev by ju nasadil len proti ruskej armáde. Ukrajina má podľa neho dôkazy, že Rusko na území jeho krajiny kazetovú muníciu používa.

Kazetová munícia má podobu rakiet alebo bômb, ktoré nad cieľom uvoľnia množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa spôsobiť ťažké popáleniny a otravu.

22:00 Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) je naďalej odhodlaná zachovať aj zintenzívňovať sankcie voči Rusku s cieľom obmedziť tak jeho vojnové ťaženie na Ukrajine. Uviedli to ministri zahraničných vecí krajín G7 v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnili na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

V ostatnom čase zaznievajú obavy, že odhodlanie niektorých krajín pokračovať v sankcionovaní Ruska by už mohlo slabnúť. Podľa Sky News vyvoláva tieto obavy zdĺhavosť konfliktu, ako aj zvyšovanie životných nákladov občanov jednotlivých krajín.

Ministri zahraničných vecí krajín G7 však deklarovali odhodlanosť zotrvať v sankciách. Zároveň očakávajú, že sankcie nebudú obchádzať či podkopávať ani iné krajiny.

Ministri G7 tiež vystríhali tzv. tretie krajiny pred poskytovaním vojenskej pomoci Rusku. G7 je podľa ich vyhlásenia odhodlaná uvaliť sankcie na krajiny, ktoré poskytujú Moskve materiálnu podporu a umožňujú jej tak viesť vojnu na Ukrajine, ako aj na tie, ktoré obchádzajú sankcie voči Rusku. Ministri zahraničných vecí krajín G7 uviedli, že takéto krajiny čakajú značné postihy.

Skupina G7 pozostáva z Nemecka, Spojených štátov, Francúzska, Británie, Talianska, Kanady a Japonska.

21:45 Nemecko bude Ukrajine v jej boji proti agresii Ruska pomáhať tak dlho, ako to bude potrebné. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému to prisľúbil nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý to povedal v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Ukrajina musí vyhrať túto vojnu,“ uviedol Pistorius.

Rusko podľa neho nemôže „uspieť so svojím pohŕdaním medzinárodným právom“. Demonštráciu sily považuje správnu odpoveď.

„Rusko vedie proti Ukrajine brutálnu útočnú a dobyvačnú vojnu,“ konštatoval Pistorius. Dodal, že ak ruský prezident Vladimir Putin „dostane svoje“, bol by to „len začiatok“.

21:20 Sankčný úrad ministerstva financií USA vyšetruje rakúsku banku Raiffeisen v súvislosti s jej ruskými operáciami.

Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) amerického ministerstva financií spustil vyšetrovanie Raiffeisen Bank International (RBI) týkajúce sa operácií súvisiacimi s Ruskom. Rakúska banka zohráva kľúčovú úlohu v ruskej ekonomike.

Raiffeisen v odpovedi na otázky agentúry Reuters uviedla, že v januári od OFAC dostala žiadosť o objasnenie platobných operácií a súvisiacich procesov, ktoré RBI naďalej poskytuje vzhľadom na nedávny vývoj týkajúci sa Ruska a Ukrajiny.

OFAC požaduje od Raiffeisen podrobnosti o jej angažovanosti v Rusku, v čiastočne okupovanom Donbase, na Ukrajine a v Sýrii vrátane informácií o transakciách a aktivitách niektorých klientov, uviedol pre agentúru Reuters zdroj oboznámený so záležitosťou.

Americká agentúra požadovala odpoveď do februára, uviedol zdroj a dodal, že právnici Raiffeisen vyjednali predĺženie lehoty. Banka sa údajne zaviazala, že predloží odpovede na všetky otázky v troch balíkoch informácií, ktoré majú byť zaslané začiatkom apríla, mája a júna.

Raiffeisen je dôležitou súčasťou ruského finančného systému a je jednou z dvoch zahraničných bánk, ktoré sa nachádzajú na zozname 13 „systémovo dôležitých úverových inštitúcií“ ruskej centrálnej banky. To jasne ukazuje jej význam pre ruskú ekonomiku, ktorá sa musí vyrovnávať s rozsiahlymi západnými sankciami.

20:00 Holandská vláda v sobotu oznámila, že zatvorí svoj konzulát v Petrohrade a zároveň obmedzí počet ruských diplomatov na veľvyslanectve Moskvy v Haagu.

„Rusko sa stále pokúša tajne – pod rúškom diplomacie – dostať agentov (svojich) tajných služieb do Holandska. To nemôžeme dovoliť a ani nedovolíme,“ uviedol holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. „Rusko zároveň odmieta udeliť víza holandským diplomatom, ktorí by mali pracovať na (holandskom) konzuláte v Petrohrade či ambasáde v Moskve,“ dodal.

Holandská vláda v tejto súvislosti informovala, že sa rozhodla obmedziť počet diplomatov na ruskej ambasáde v Haagu tak, aby zodpovedal počtu diplomatov na holandskom veľvyslanectve v Moskve. „Istý počet (ruských) diplomatov bude preto musieť opustiť krajinu do dvoch týždňov,“ avizovalo holanské ministerstvo zahraničných vecí bez konkrétneho počtu.

Holanská vláda taktiež naradila do utorka zatvorenie ruského obchodného úradu v Amsterdame.

18:35 Pri rannom údere na mesto Chmeľnyckij na západe Ukrajiny bol zasiahnutý vojenský objekt a autobusová zastávka, oznámil šéf oblasti. Dvaja civilisti boli podľa neho pri ruských útokoch zranení. Ráno na Ukrajine sa podľa webu Ukrajiny pravda začalo rozsiahlym leteckým poplachom, ktorý trval zhruba hodinu.

„Žiaľ, bol zasiahnutý vojenský objekt a ďalší zásah nastal v blízkosti zastávky verejnej dopravy,“ napísal na Telegrame šéf Chmeľnyckej oblasti Serhij Hamalij. Tlaková vlna poškodila obytné domy, rozbila stovky okien a poškodila 11 automobilov. Dvoch civilistov previezli do nemocnice, uviedol Hamalij, ktorý dopoludnia informoval o dvoch explóziách.

Ruské sily ostreľovali tiež obce blízko Charkova, podľa šéfa rovnomennej oblasti Oleha Synehubova v meste Vovčansk zomrel muž. Ďalší dvaja civilisti boli zranení v dôsledku ruskej paľby na predmestí Kupjanska.

18:20 Vo vojne na Ukrajine podľa Spojených štátov padlo alebo utrpelo zranenia už 200 000 Rusov. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove to povedal americký minister zahraničia Antony Blinken. Viac ako milión Rusov podľa neho opustilo svoju krajinu, pretože nechce byť súčasťou vojny.

„Pozrite sa, čo (ruský prezident Vladimir) Putin urobil svojej krajine,“ uviedol podľa agentúry DPA Blinken v narážke na vojnové štatistiky. Patrí medzi ne aj to, že z Ruska v dôsledku invázie na Ukrajinu odišlo tisíc či ešte viac firiem, pretože sa obávali poškodenia svojej povesti.

O vysokom počte umierajúcich Rusov informoval v piatok aj server BBC. V posledných dvoch týždňoch podľa neho počty padlých ruských vojakov oproti obvyklým stratám za rovnaké obdobie niekoľkonásobne vzrástli, a to zo zhruba 550 až 600 na viac ako 1 670.

Podľa britskej vojenskej rozviedky predstavujú straty v ruských ozbrojených silách a v radoch ruských žoldnierov 175 000 až 200 000 ľudí, z čoho 40 000 až 60 000 tvoria padlí. Ruská žoldnierska Vagnerova skupina podľa niektorých informácií prišla až o 30 000 bojov­níkov, z ktorých 90 percent tvoria naverbovaní prepustení väzni.

17:15 Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba považuje za isté, že jeho krajina nakoniec od spojencov dostane stíhačky na obranu proti ruskej invázii. Povedal to na tlačovej konferencii v Mníchove. Vyzval tiež na dodávky kazetovej munície Ukrajine. Táto munícia je pritom v mnohých krajinách zakázaná.

„Dovolím si tvrdiť, že Ukrajina lietadlá dostane, je to otázka času a postupu,“ povedal Kuleba. Niektoré západné štáty už krajine prisľúbili tanky či strely dlhého doletu, s dodávkami stíhačiek však váhajú. Kyjev na dodávky týchto i ďalších zbraní opakovane apeluje aj z dôvodu očakávanej jarnej ofenzívy Ruska.

Kuleba tiež považuje za správne dodávky kazetovej munície. Uviedol, že Ukrajina nepodpísala dohodu o jej zákaze, a preto by všetko bolo právne v poriadku. Sľúbil tiež, že by ju jeho krajina nasadila len proti ruským silám, ktoré tak podľa neho robia opakovane.

Kazetová munícia označuje rakety a bomby, ktoré nad cieľ vynesú kontajner obsahujúci viacero menších bômb. Tie sa po otvorení kontajnera uvoľnia a dopadnú na pomerne veľký priestor na zemi. Často sa využívajú na likvidáciu živej sily nepriateľa.

V roku 2008 bol podpísaný Dohovor o zákaze kazetovej munície. Krajiny ako Rusko, USA alebo Čína ju vak nepodpísali.

16:50 Ukrajinská armáda chráni Moldavsko pred ruskou inváziou. Krajina však potrebuje podporu NATO, aby mohla lepšie čeliť prípadným vzdušným útokom či ruskej propagande. Uviedla to moldavská prezidentka Maia Sanduová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Vidíme hrozby prichádzajúce od rôznych predstaviteľov Ruska, posledné od ministra zahraničia (Sergeja Lavrova), ktorý naznačil, že Moldavsko môže byť ďalšie na rade,“ uviedla Sanduová. „Ale kým Ukrajina bude držať ruskú armádu ďaleko od našich hraníc, veríme, že Moldavsko nie je bezprostredne ohrozené. Ukrajina nás chráni,“ dodala.

Podľa Sanduovej však Rusko vedie proti jej krajine hybridnú vojnu, ktorá sa prejavuje napríklad v energetike či kybernetických útokoch. Zopakovala tiež tvrdenia zo začiatku týždňa, že sa Rusko za pomoci násilných nepokojov a ľudí dovezených zo zahraničia pokúsi zvrhnúť moldavskú prozápadnú garnitúru a dosadiť proruskú vládu, ktorú by Moskva mohla použiť proti Ukrajine.

Čítajte viac Moldavsko sa obáva „ruského“ prevratu. Moskva: Zaťahujete nás do konfliktu

16:30 Je zrejmé, že ruská armáda nie je v stave, aby mohla napadnúť Severoatlantickú alianciu a ešte dlho v takom stave nebude, vyhlásil v sobotu predseda maďarskej vlády a predseda vládnej strany Fidesz Viktor Orbán vo výročnom prejave o stave krajiny v budínskom multifunkčnom centre Várkert Bazár. Orbán v prejave vysielanom naživo na Facebooku zdôraznil, že odmieta prerušiť vzťahy s Ruskom, informuje spravodajca TASR.

Čítajte viac Orbán: Ruská armáda nie je v stave, aby mohla napadnúť NATO

16:20 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v sobotu povedal, že Západ by sa mal vyvarovať prílišnej opatrnosti pri dodávkach zbraní na Ukrajinu. Zároveň varoval pred hrozivými následkami, aké by podľa jeho slov malo víťazstvo Ruska v už takmer rok trvajúcej vojne na Ukrajine.

„Niektorí sa obávajú, že naša podpora Ukrajiny môže vyvolať eskaláciu,“ povedal Stoltenberg na panelovej diskusii, konajúcej sa v rámci trojdňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. „Najväčšou hrozbou by však bolo, ak by Putin zvíťazil,“ dodal s tým, že svet by sa v takom prípade stal nebezpečnejším a samotný Západ zraniteľnejším. „To by bolo pre neho (Putina) a ďalších autoritárskych lídrov posolstvom, že môžu použiť silu, aby dosiahli to, čo chcú,“ uviedol šéf NATO.

Spojenci Ukrajiny jej preto musia podľa jeho slov poskytnúť to, čo potrebuje, aby vo vojne zvíťazila a zotrvala suverénnym nezávislým európskym národom. Stoltenberg však zároveň v tomto smere aj zdôraznil, že „neexistujú nijaké bezrizikové možnosti“.

15:10 Viceprezidentka Spojených štátov Kamala Harrisová v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) obvinila Rusko z páchania zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. Dodala tiež, že že ruské jednotky uskutočňujú „rozsiahle a systematické útoky“ na ukrajinské civilné obyvateľstvo.

„Spojené štáty oficiálne uznávajú, že Rusko pácha zločiny proti ľudskosti,“ uviedla Harrisová v prejave na MSC. Tá sa koná len niekoľko dní pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala 24. februára 2022.

Spojené štáty tak prvýkrát oficiálne uznali ruskú agresiu na Ukrajine za zločiny proti ľudskosti. Harrisová uviedla, že Rusko „útočí na spoločné hodnoty a ľudskosť“ a dodala, že ruské jednotky uskutočňujú systematické útoky na civilné obyvateľstvo Ukrajiny. Vymenovala tiež zoznam násilností, ktorých sa na Ukrajine dopúšťa ruská armáda, vrátane vrážd, znásilnení či mučenia, a uviedla, že všetci, ktorí takto konajú, ponesú za svoje činy zodpovednosť.

15:00 Britský premiér Rishi Sunak ohlásil v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v jej boji proti Rusku.

„Teraz prišla chvíľa, aby sme našu vojenskú podporu zdvojnásobili,“ vyhlásil Sunak. „Spoločne musíme Ukrajine pomôcť chrániť jej mestá pred ruskými bombami a dronmi. A preto bude Británia prvou krajinou, ktorá dá Ukrajine k dispozícii zbrane s väčším dosahom,“ dodal bez uvedenia ďalších podrobností britský premiér.

Ako zároveň zdôraznil, Británia a jej spojenci chcú Ukrajine pomôcť získať „najvyspelejšie protilietadlové systémy“ a vybudovať tak moderné letectvo.

Jedinou cestou, ako ukončiť Ruskom spôsobené utrpenie, je víťazstvo Ukrajiny v tejto vojne, podotkol ďalej Sunak. Ukrajina má podľa neho plné právo brániť sa a k tomu potrebuje tanky, protivzdušnú obranu a delostrelectvo. Zbrane s väčším dosahom pomôžu pri protiofenzíve s cieľom opätovne získať obsadené územia, spresnil.

14:50 Rusko v sobotu uviedlo, že ovládlo malú dedinu v blízkosti kľúčového mesta Kupiansk v severovýchodnej časti ukrajinskej Charkovskej oblasti.

Podľa vyhlásenia ruského ministerstva obrany ide o obec Hrianykivka, ktorá mala pred začiatkom ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu približne 600 obyvateľov.

Ruskí vojaci v septembri minulého roka ustúpili z kľúčových miest Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny vrátane železničného uzla Kupiansk. Toto mesto sa nachádza na frontovej línii na východe Ukrajiny a miestni obyvatelia sa obávajú, že by ho ruské sily mohli opätovne obsadiť, píše AFP.

13:50 Riziko jadrovej katastrofy v niektorej atómovej elektrárni na Ukrajine v dôsledku bojov alebo odpojenia od vonkajších zdrojov energie je stále veľmi vysoké, i keď sa tejto téme už nevenuje tak veľa pozornosti. V sobotu to uviedla riaditeľka nemeckého Spolkového úradu pre ochranu pred žiarením (BfS) Inge Pauliniová.

Pauliniová vyhlásila, že pokiaľ bude vojna pokračovať, stále existuje riziko potenciálnej jadrovej katastrofy. Dodala, že najviac sa obáva toho, že by ukrajinské atómové elektrárne prišli o zdroj energie. Zlyhanie vonkajších napájacích a záložných zdrojov by totiž podľa nej mohlo mať hrozivé následky.

„Pre bezpečnú prevádzku atómových elektrárni je elektrická energia absolútne kľúčová,“ vysvetlila riaditeľka a dodala, že situáciu môžu zhoršiť prebiehajúce boje.

Situácia je napätá najmä v okolí Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), ktorú krátko o začiatku vojny na Ukrajine ovládli ruské jednotky. Vlani bola táto najväčšia atómová elektráreň v Európe viackrát terčom ostreľovania a vyskytli sa v nej aj výpadky elektrickej energie.

Pauliniová sa tiež domnieva, že najlepším krokom by v súčasnosti bolo vyhlásenie bezpečnostnej zóny v okolí ZAES, na čo vyzýva aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

13:30 K odstávkam elektriny a leteckým poplachom došlo v sobotu v dôsledku novej vlny ruských raketových útokov vo viacerých oblastiach Ukrajiny, uviedli tamojšie úrady. „Nepriateľ využíva taktické letectvo predovšetkým vo vzdušnom priestore obsadených území a odpaľuje rakety,“ povedal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v sobotu v hlavnom meste Kyjev.

Jermak súčasne apeloval na obyvateľov Ukrajiny, aby neignorovali letecký poplach.

Ukrajinské ozbrojené sily medzitým informovali o zostrelení dvoch ruských striel s plochou dráhou letu typu Kalibr, ktoré sú na Ukrajinu odpaľované z lodí ruskej čiernomorskej flotily.

13:20 Poľsko je pripravené Ukrajine poskytnúť na obranu proti ruskej invázii stíhačky Mig-29, ale len ak bude v tejto podpore súčasťou širšej koalície krajín v Severoatlantickej aliancii (NATO). Dnes to povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý tak zopakoval už známe poľské stanovisko, informovala agentúra Reuters.

12:45 Izolovanie ruského obyvateľstva od vojny na Ukrajine začína byť pre Kremeľ čoraz náročnejšie. Vo svojej sobotňajšej správe o vojne to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uvádza britské ministerstvo obrany. To poukázalo na decembrový prieskum, podľa ktorého malo 52 percent Rusov priateľa alebo príbuzného bojujúceho vo vojne. Informuje o tom spravodajský portál Sky News, ktorý pripomína, že ruská armáda podľa niektorých ruských médií povzbudzuje študentov, aby robili skúšky skôr, aby ich mohli do apríla prijať.

12:30 Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedla, že spojenci musia „zdvojnásobiť“ vojenskú podporu Ukrajine v jej boji proti ruským jednotkám.

„Musíme (ju) zdvojnásobiť a musíme pokračovať v skutočne masívnej podpore, ktorá je nevyhnutná na to, aby tieto imperialistické plány (ruského prezidenta Vladimira) Putina kompletne zlyhali,“ vyhlásila von der Leyenová v bavorskej metropole.

Na tohtoročnú 59. Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, ktorá je zameraná predovšetkým na Ukrajinu, neboli z dôvodu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pozvaní predstaviteli­a Ruska.

12:00 Britský rezort obrany uviedol, že ruský vodca Vladimir Putin dostal od šéfa parlamentnej skupiny zameranej na takzvanú „špeciálnu vojenskú operáciu“ Andreja Turčaka správu, ktorá sa pravdepodobne týka sociálnej podpory spojenej s vojnou.

Putin sa možno o sociálnej podpore pre vojakov a ich rodiny vyjadrí v nadchádzajúcom prejave v utorok. Sociálna podpora sa pravdepodobne stane dôležitejšou otázkou, ak nastane ďalšia mobilizácia, konštatuje ministerstvo.

11:50 Podľa informácií ukrajinského generálneho štábu, ktoré nie je možné nezávisle overiť, ruské straty v bojoch robia predovšetkým na východe Ukrajiny zhruba 1 000 ľudí za posledný deň. Moskva sa naďalej usiluje o územný postup v okolí Bachmutu a Adijivky na západe Doneckej oblasti; front pozdĺž rieky Dneper na juhovýchode Ukrajiny, ani severne od Donecka a pozdĺž rieky Oskol sa významnejšie neposunul, hoci ruské sily podľa Kyjeva útočia v smere na Kupjansk ležiaci na Oskolu.

11:20 Neďaleko mesta Chmeľnyckyj na západe Ukrajiny sa ozvala dvojica výbuchov, oznámil šéf Chmeľnyckej oblasti, ktorý zdieľal fotografiu zvyškov rakety na sieti Telegram. Ráno na Ukrajine sa podľa webu Ukrajinska pravda začalo rozsiahlym leteckým poplachom, ktorý trval zhruba hodinu. V Mykolajivskej oblasti bola podľa miestneho gubernátora Vitalija Kima aktivovaná protivzdušná obrana a v niektorých regiónoch vrátane Kyjeva úrady preventívne vypli prúd, aby v prípade zásahu nebola výrazne poškodená infraštruktúra.

11:10 Fínsko svoj postoj k vstupu do Severoatlantickej aliancie nezmenilo, naďalej sa chce k NATO pridať len spoločne so Švédskom. V bavorskej metropole na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to vyhlásila fínska premiérka Sanna Marinová. Tá debatovala spoločne so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, s ktorou sa zhodli, že napriek vojne na Ukrajine a energetickej kríze zostáva pre Európu dlhodobou prioritou ochrana klímy.

Švédsko s Fínskom v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že do NATO sa chcú pridať spoločne. Rozhodnutie teraz závisí len od Turecka a Maďarska, ktoré sa ratifikovať rozšírenie aliancie zatiaľ zdráhajú. Turecko má výhrady najmä voči Švédsku, ktorému vyčíta prílišnú podporu Kurdov a nedostatočný rešpekt voči islamu. Marinová v Mníchove rozhodnutie vstúpiť do NATO spoločne zopakovala.

„Keď Rusko napadlo Ukrajinu, hneď v ten deň bolo zrejmé, že Fínsko do NATO vstúpi. Keď náš sused Rusko zaútočil na iného suseda, tak to bolo očividné,“ povedala Marinová. Vyhlásila, že obe krajiny sa tiež dohodli, že chcú do aliancie vstúpiť spoločne nielen pre svoje blízke priateľstvo, ale tiež v záujme aliančného plánovania a kolektívnemu posilnenia obrany severu Európy. Tento svoj postoj obe krajiny podľa Marinovej jasne oznámili aj Turecku a Maďarsku. „Samozrejme nemôžem vedieť, ako sa nejaká krajina rozhodne pokračovať v ratifikácii,“ povedala fínska premiérka.

10:25 Ruský historik a religionista Andrej Zubov na svojom facebookovom profile označil krok ruského ministerstva spravodlivosti, ktoré ho zaradilo na zoznam zahraničných agentov, za „absurdné rozhodnutie zločineckých orgánov“. Zubov od októbra minulého roka pôsobí ako hosťujúci profesor na Masarykovej univerzite v Brne, proti kroku ruských orgánov sa mieni brániť na súde.

Čítajte viac Rusko zaradilo historika Zubova na zoznam agentov. Prednáša v Brne a chce sa brániť

9:55 Ruská súkromná vojenská spoločnosť Vagnerova skupina oznámila, že v piatok dobyla dedinu Paraskoviivka severne od ukrajinského mesta Bachmut, ktorá je dôležitá z taktického hľadiska.

Šéf skupiny Jevgenij Prigožin uviedol, že Paraskoviivka severne od Bachmutu je úplne pod kontrolou vagnerovcov. V okolí východoukrajinského Bachmutu prebiehajú neustále a ťažké boje už celé mesiace.

Dobytie dediny nebolo nezávisle potvrdené a vo večernej správe ukrajinského generálneho štábu sa toto tvrdenie vagnerovcov nespomínalo.

Ruskí blogeri venujúci sa armáde napísali, že Paraskoviivka je dôležitým priesečníkom v ukrajinských obranných líniách. Ak budú dobyté aj susedné dediny Verchivka, Berchivka a Jahidne, ukrajinské sily v Bachmute už nebude možné zásobovať zo severu.

Prigožin využil oznámenie na podpichnutie ruského ministerstva obrany, keď uviedol, že tento úspech na bojisku sa podaril napriek „blokovaniu munície“.

Boj bol podľa neho vyčerpávajúci a krvavý. Vagnerova skupina žoldnierov, ktorá využíva aj väzňov naverbovaných v ruských väzniciach, nedávno kritizovala fakt, že už od ruskej armády nedostáva dostatok munície.

9:20 Poľsko zvažuje, že by Ukrajine dodalo stíhačky Mig-29, povedal poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore s agentúrou Ukrinform. Zdôraznil, že Mig-29 môžu ukrajinskí letci využiť okamžite. Naproti tomu výcvik pilotov pre F-16 trvá dlhé mesiace.

Poľsko sa vraj „určite pripojí“ k prípadnej koalícii krajín, ktorá by spoločne dodala stroje F-16, dodal Duda. Zdôraznil však, že Poľsko má týchto stíhačiek málo, takže nemôže konať osamotené.

9:05 So sovietskymi tankmi a zákopmi niekedy vojna na Ukrajine vyzerá ako prežitok, pripomienka minulosti. Odborníci sa ale domnievajú, že ponúka ponaučenie pre všetky možné budúce konflikty, od Blízkeho východu až po Taiwan, píše agentúra AFP.

Čítajte viac Vojna na Ukrajine je školou pre budúce konflikty

8:15 Rusko, Čína a Juhoafrická republika (JAR) začali v piatok desaťdňové spoločné námorné manévre v Indickom oceáne pri východnom pobreží JAR, ktorých cieľom je posilniť vzájomné vzťahy.

Operácia Mosi, čo v miestnom jazyku tswana znamená „dym“, sa koná v čase, keď si svet pripomína prvé výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022.

Manévre sa uskutočnia pri pobreží mesta Durban a „posilnia už aj tak prekvitajúce vzťahy medzi Juhoafrickou republikou, Ruskom a Čínou“, oznámilo velenie armády JAR.

Juhoafrická republika, ktorá je spolu s Ruskom, Čínou, Indiou a Brazíliou členom skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, zatiaľ zaujíma k vojne na Ukrajine neutrálny postoj. JAR sa vlani v OSN zdržala hlasovania, ktoré odsúdilo tento konflikt.

Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS sa Rusko na manévroch zúčastňuje s fregatou Admirál Gorškov a námorným tankerom.

7:35 Americká armáda v piatok oznámila udelenie zákazky v hodnote takmer jednej miliardy dolárov na zvýšenie výroby delostreleckých nábojov kalibru 155 mm, ktoré vo veľkom množstve používa Ukrajina.

Zbrojárske spoločnosti General Dynamics a American Ordnance sa budú uchádzať o jednotlivé objednávky nábojov v rámci zmluvy v hodnote 993,7 milióna dolárov, uviedla armáda vo vyhlásení. Cieľom je vyrobiť 12 000 až 20 000 ďalších nábojov mesačne.

Oznámenie prišlo po tom, ako armáda udelila objednávky na rovnaké náboje v hodnote 522 miliónov dolárov ďalším dvom spoločnostiam v rámci dohody financovanej z iniciatívy Pentagónu na podporu bezpečnosti Ukrajiny.

7:25 Prvá skupina 635 ukrajinských vojakov ukončila v Nemecku päťtýždňový pokročilý výcvik v oblasti bojových zručností a obrnených vozidiel.

Čítajte viac Američania vycvičili v Nemecku prvú skupinu ukrajinských vojakov

6:44 Ruská žoldnierska Vagnerova skupina prišla od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred takmer rokom o viac ako 30 000 mužov. Zhruba 9 000 jej príslušníkov pritom padlo v akcii, uviedol v piatok podľa agentúry Reuters Biely dom.

Spojené štáty odhadujú, že 90 percent vagnerovcov zabitých na Ukrajine od decembra boli odsúdenci, povedal novinárom na pravidelnom brífingu bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby.

Polovica z celkového počtu padlých bola zabitá od polovice decembra, keď sa zintenzívnili boje o východoukrajinské mesto Bachmut, uviedol zástupca Národnej bezpečnostnej rady s odvolaním sa na novo odtajnené spravodajské informácie.

Kirby povedal, že vagnerovci v Bachmute a okolo neho v posledných dňoch zaznamenali postupné zisky, ale po mnohých mesiacoch a za „zničujúcu cenu, ktorá nie je udržateľná“. „Je možné, že nakoniec budú v Bachmute úspešní, ale nebude to pre nich mať žiadny skutočný význam, pretože to nemá žiadny skutočný strategický význam,“ povedal Kirby a dodal, že ukrajinské sily na Donbase udržiavajú silné obranné línie.

Kirby povedal, že Vagnerova skupina sa naďalej výrazne spolieha na väzňov, ktorí boli poslaní do vojny bez výcviku a vybavenia, hoci zakladateľ skupiny Jevgenij Prigožin nedávno tvrdil, že prestal do bojov na Ukrajine väzňov naberať.

6:00 Ukrajina požaduje od svojich západných podporovateľov kontroverznú kazetovú muníciu a fosforové zápalné zbrane na boj proti Rusku. Spojené štáty a niekoľko ďalších spojencov majú milióny týchto nábojov, povedal v piatok večer na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) zástupca šéfa ukrajinskej vlády Olexandr Kubrakov, informuje tlačová agentúra DPA.

„Rusko používa tento druh zbraní každý deň. Prečo by sme ich nemohli používať aj my? Je to naše národné územie,“ vyhlásil. Kubrakov dodal, že chápe ťažkosti pri získavaní týchto zbraní z dôvodu medzinárodných dohovorov, ale tento typ munície môže podľa neho pomôcť odolávať náporu útočníkov. Kubrakov narážal na skutočnosť, že používanie kazetovej munície je podľa medzinárodného práva zakázané.

Podľa Dohovoru o kazetovej munícii z roku 2008 je bez ohľadu na okolnosti zakázané používať, vyvíjať, vyrábať, získavať, skladovať či presúvať kazetovú muníciu. K dohovoru sa prihlásilo viac ako 100 krajín sveta, Ukrajina a Rusko k nim však nepatria, uviedla už na začiatku invázie organizácia Amnesty International.

Kazetovú muníciu predstavujú rakety a bomby, ktoré vybuchujú vo vzduchu nad cieľom, pričom uvoľňujú množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa u ľudí spôsobiť vážne popáleniny a otravu, vysvetľuje DPA.

Kubrakov sa na MSC opäť zasadzoval aj za dodávku stíhacích lietadiel. „Táto otázka je zložitá, ale prečo sa nezačne aspoň s výcvikovými programami pre ukrajinských pilotov?“ spýtal sa.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki dal jasne najavo, že jeho krajina je spolu s ďalšími spojencami pripravená dodať Ukrajine stíhacie lietadlá. Ako nevyhnutnú podmienku pre takýto krok však uviedol „rozhodnutie NATO“.

Bývalý vrchný veliteľ amerických síl v Európe Tod Wolters vlani v marci uviedol, že presun stíhačiek MiG-29 by mohol byť Moskvou zle pochopený a viesť k vyhroteniu jej vzťahov s NATO. Podľa neho ide o vysoko rizikový scenár.