Hoaxy o bombových hrozbách označili tamojší predstavitelia za akt terorizmu a naznačili, že môžu súvisieť s proukrajinským postojom tejto členskej krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO).
Severomacedónska polícia len v priebehu utorka evakuovala viac než 30 lokalít v hlavnom meste Skopje i v meste Prilep na juhu krajiny vrátane rezidencie prezidenta, nákupných centier, škôl, hotelov, múzeí a športových zariadení. Predchádzali tomu správy o údajných bombách, ktoré sa ukázali ako falošné.
VIDEO: Putin obvinil Západ z eskalácie napätiaIde o najnovšie v sérii podobných incidentov v krajine. Už viac než štyri mesiace vedú bombové hrozby odosielané e-mailom takmer na dennej báze k prehľadávaniu škôl, verejných inštitúcií a nákupných stredísk protiteroristickými oddielmi tamojšej polície.
Prvýkrát aj prezidentovi
Hovorca polície Toni Angelovski pre AP spresnil, že protiteroristické tímy polície v reakcii na hrozby od polovice októbra do 15. februára prehľadali dovedna 469 lokalít – predovšetkým škôl. Nikde sa nijaké výbušné predmety nenašli.
V utorok prišla e-mailom odoslaná bombová hrozba prvýkrát aj do rezidencie prezidenta Steva Pendarovského, ako aj do nákupných centier, múzeí, športových stredísk a škôl v Skopje a Prilepe. Miestne médiá priniesli informácie, podľa ktorých boli e-maily odoslané hoaxerom, čo sám seba identifikoval ako „Graham Klein“. Predchádzajúce hrozby pochádzali od ďalších fiktívnych jedincov, dodali.
Čítajte viac Stoltenberg: NATO je bezpečnosť Európy. Putin neplánuje mier, na Ukrajine nesmie vyhrať
Najnovšie bombové hrozby boli sprevádzané textami obviňujúcimi Macedóncov zo „spoluviny na zničení mojej krajiny“ – avšak bez uvedenia jej názvu – a zahŕňali požiadavku na zrušenie nešpecifikovaných sankcií.
Minister vnútra Oliver Spasovski minulý týždeň označil hrozby za „hybridné teroristické útoky“ pochádzajúce zo zahraničia a uviedol, že ich cieľom je spôsobiť rozsiahly rozvrat a zastrašiť verejnosť. Polícia má podľa neho silné indície, odkiaľ tieto hrozby pochádzajú, a bez uvedenia ďalších podrobností dodal, že jeho ministerstvo „pracuje s maximálnym nasadením, s pomocou našich partnerov (v NATO)“.
Severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski už skôr naznačil, že hrozby súvisia s postojom krajiny k vojne na Ukrajine po tom, čo sa pridala k sankciám proti Rusku. Severné Macedónsko vstúpilo do NATO v roku 2020, pripomína AP.
Putin anuloval dekrét
Ruský prezident Vladimir Putin zase v utorok popoludní anuloval dekrét z roku 2012 týkajúci sa zmrazeného konfliktu v Podnestersku. Ako napísala agentúra APA, tento dôležitý dekrét určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky „zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky“.
Moldavské médiá v utorok večer zhodne uviedli, že šéf Kremľa zrušením prezidentského dekrétu zo 7. mája 2012, de facto ukázal, že už nemieni uznávať suverenitu, územnú celistvosť ani neutralitu Moldavska.
Čítajte viac Má Rusko šancu, aby v Moldavsku pripravilo puč? Odpovedá expert
APA konštatuje, že k tomuto kroku prichádza v čase, keď Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z „protiruskej hystérie“. Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko a stiahnutie ruských síl, ktoré sa tam nachádzajú.
Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, vyhlásilo v roku 1992 nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári varovali, že Kremeľ sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike.