Stredoeurópske Slovensko sa asi pochopiteľne príliš často nezaujíma o vývoj v Juhočínskom mori. Čo sa tam z hľadiska medzinárodného práva udialo najmä za posledné roky?
Juhočínske more je súčasťou indopacifického regiónu a zasahujú doň viaceré krajiny. Veľké, ako je Čína, ale aj malé, napríklad Brunej. Viaceré tieto štáty si robia nároky na časti Juhočínskeho mora, na niektoré, či dokonca všetky ostrovy. A napríklad Indonézia to síce nehovorí, ale argumentuje, že jej výlučná ekonomická zóna zasahuje do Juhočínskeho mora. Tieto rôznorodé záujmy prispievajú k dôležitosti konfliktu z hľadiska medzinárodného práva. Nie je to len spor dvoch krajín.
VIDEO: Rusko plus Čína. Vstupujeme do éry nových kríz?
Problémy v oblasti majú aj bezpečnostný charakter, však?
Niektoré krajiny pristúpili k jednostranným krokom. Napríklad Čína robí veci, ktoré majú vplyv na rybárov, ktorí sa nemôžu dostať k viacerým loviskám. Rozhodoval o tom aj Stály rozhodcovský súd v Haagu.
Mohol by sa pre územné spory medzi krajinami v Juhočínskom mori začať vojenský konflikt? Možno medzi Čínou a niektorou z ďalších krajín? A, samozrejme, cez Juhočínske more plávajú aj americké vojenské lode, keď Washington pripomína, že je proti obmedzeniam slobody plavby.
Spojené štáty sú asi najdôležitejším aktérom mimo oblasti, ktorý má vplyv na dianie v Juhočínskom mori, ale nie sú jediným. Konflikt v regióne by zasiahol všetkých. Na Slovensku som sa dozvedel zaujímavú informáciu o dôležitosti tejto oblasti pre vašu ekonomiku. (Cez Juhočínske more prechádza šesť percent slovenského zahraničného obchodu, je to údaj z roku 2016, pozn. red.). Takže aj vy závisíte od zachovania stability v regióne, čo môže byť pre mnohých ľudí prekvapujúce. Kroky Pekingu môžu tiež ovplyvniť situáciu vo Východočínskom mori vrátane Taiwanu či japonského súostrovia Senkaku, na ktoré si Čína robí nároky. Nemyslím si však, že by sa režim rozhodol pre nejakú veľkú vojenskú operáciu.
Čo by sa mohlo stať?
V Juhočínskom mori sme najprv videli, ako čínski rybári začali agresívnejšie využívať niektoré jeho časti. Potom vláda v Pekingu viaceré ostrovy dostala pod svoju kontrolu a vybudovala na nich vojenské objekty. Dá sa povedať, že je to znepokojivý vývoj. Obávam sa toho aj preto, že sme svedkami čínskych aktivít pri súostroví Senkaku. Malý incident môže prerásť do väčšieho konfliktu a medzinárodné spoločenstvo by sa tomu malo snažiť zabrániť.
Peking však v roku 2016 verejne úplne odmietol verdikt Medzinárodného rozhodcovského súdu, keď sa na neho pre situáciu v Juhočínskom mori obrátili Filipíny a rozsudok im dal v spore s Pekingom za pravdu.
Nebolo to prekvapujúce. Čína už pred verdiktom naznačovala, že ho nebude považovať za záväzný. Peking sa aspoň mohol zúčastniť procesu a argumentovať, že súd nemá jurisdikciu rozhodovať o predložených veciach.
VIDEO: Čína nasimulovala útok. Taiwan je pripravený na obranu
Dá sa aspoň vo všeobecnosti povedať, kto má pri predkladaných nárokoch v Juhočínskom mori pravdu? Všetci? Nikto?
Pri rokovaniach sa zúčastnené strany usilujú predkladať každé tvrdenie, ktoré majú k dispozícii. Myslím si, že všetky krajiny v regióne majú v niečom aj silné argumenty. Ale úprimne poviem, že vám nebudem vedieť povedať, ktorý štát má lepšie. Územné spory sa z hľadiska medzinárodného práva riešia tak, že musíte mať k dispozícii naozaj všetky informácie. Na každom detaile záleží. Ak medzinárodný tribunál posudzuje historické dokumenty, tie musia byť kompletné. Myslím si, že k riešeniu sporu v Juhočínskom mori by prispelo, keby všetci boli viac otvorení. Nemôžeme obviňovať len Čínu. Po roku 2016 určite v oblasti rozšírila svoje aktivity, ale ani iné štáty nezaháľali. Tieto kroky by mohli viesť až k vojnovému konfliktu, čomu by sme mali zabrániť.
Majú konflikt v Juhočínskom mori a ruská invázia na Ukrajinu z hľadiska medzinárodného práva niečo spoločné?
Sú to dve odlišné situácie. Ale nájde sa aj niečo, čo majú spoločné. Podobné na týchto dvoch veciach je, že Čína a Rusko sa snažia zmeniť existujúci stav. Moskva sa rozhodla prekresliť hranice a pritom jednoznačne porušila viaceré ustanovenia Charty OSN a najzákladnejšie princípy medzinárodného právneho systému. Čína sa tiež usiluje zmeniť veci v Juhočínskom mori aj inde. No na druhej strane sa to nedá porovnať s tým, čo sa deje na Ukrajine. Dúfam, že v Juhočínskom či vo Východočínskom mori sa také niečo nikdy nestane.
Čítajte viac Vzťahy Moskva - Peking: zaútočil by Si Ťin-pching na Ukrajinu, keby vládol Rusku?
Keby bolo Rusko na Ukrajine úspešné, povzbudilo by to Čínu, aby bola agresívnejšia?
Keby Moskve len tak prešlo, že porušila najzákladnejšie princípy medzinárodného práva, mohli by si aj iní povedať, že niečo také urobia tiež. Nebol by som preto prekvapený, že ak by bolo Rusko na Ukrajine úspešné, Čína by zvažovala, čo si môže dovoliť v Juhočínskom mori, vo Východočínskom mori či v prípade Taiwanu.
Ak hovoríme o porušení princípov medzinárodného práva, aký veľký problém preň v roku 2003 predstavovala americká vojna proti Iraku založená aj na politických klamstvách?
Invázia narušila systém medzinárodného práva, keďže ho nerešpektovala. V Iraku sa nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia, ale ich existencia mala byť pre Spojené štáty dôvodom na vojnu. Keď niečo urobia USA, často je to veľmi dôležité pre demokraciu. Amerika má však aj vlastnú zahraničnú politiku, s ktorou nemusia všetci súhlasiť. Je dôležité, aby sme sa pozreli na rôzne právne argumenty. No v každom prípade si myslím, že vojna v Iraku bola porušením Charty OSN.