392. deň: Rusi menia taktiku leteckých úderov. V ruskom Jaroslavli horela fabrika na raketové motory

Rusko sa podľa zástupcu šéfa ukrajinskej rozviedky bude snažiť zničiť tie prvky kritickej infraštruktúry, ktoré sú potrebné na vedenie bojových operácií. Počet obetí ruského útoku iránskymi dronmi na Kyjevskú oblasť z noci na stredu stúpol už na deväť.

23.03.2023 06:10 , aktualizované: 22:50
vojna na Ukrajine, múr, Kišida Foto: ,
Kvety položené japonským premiérom Fumiom Kišidom k pamätnému múru padlých obrancov Ukrajiny v rusko-ukrajinskej vojne s fotografiami zabitých vojakov v Kyjeve na Ukrajine v utorok 21. marca 2023.
debata (435)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 392. deň
  • Ukrajinci odrazili 83 ruských útokov na východe
  • Ruský útok iránskymi dronmi pri Kyjeve má už deväť obetí
  • Prvé štyri slovenské MiGy sú už na Ukrajine
  • Zelenskyj navštívil Chersonskú oblasť, prisľúbil úplnú obnovu
  • Rozviedka: Rusi sa už zameriavajú aj na vojenské ciele
  • ISW: Ruská ofenzíva na Bachmut sa spomaľuje
  • Vojna Ukrajine spôsobila škody za 143,8 miliardy dolárov

VIDEO: Slovenský štít. V Lešti cvičia vojaci siedmich krajín NATO.

Video
Mariupoľské divadlo rok po ruskom útoku

Vyše 600 ľudí zahynulo pri ruskom nálete na divadlo v ukrajinskom Mariupole, ku ktorému došlo 16. marca 2022.

Fotogaléria
Stavební robotníci upratujú zvyšnú časť...
Bager vykopáva dieru pre základy, zatiaľ čo...
+6Stavební robotníci upratujú zvyšnú časť divadla...

22:45 Ruské sily naďalej zostávajú v Novej Kachovke v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedol na sociálnych sieťach generálny štáb ukrajinskej armády. Doplnil, že jeho predchádzajúce vyhlásenie o stiahnutí ruskej armády z mesta bolo chybné. K omylu podľa neho došlo kvôli nesprávnej interpretácii dostupných údajov.

„Okupanti sú stále dočasne v Novej Kachovke,“ spresnil štáb. „Novú Kachovku však určite oslobodíme,“ dodal.

21:14 Účastníkom samitu lídrov EÚ sa prihovoril prostredníctvom videoprenosu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa poďakoval Slovensku a Poľsku za dodanie stíhačiek.

Zelenskyj v príhovore zopakoval, že potrebuje viac munície na obranu, a to čo najskôr. „Preto je potrebné, aby tie krajiny, ktoré majú potrebný druh munície a vedia ju poskytnúť, urobili tak čo najskôr. O rok už môže byť neskoro. Teraz (Ukrajina) čelí ofenzíve, preto musíme konať,“ povedal slovenský premiér. Vysvetlil, že na Ukrajinu denne dopadá 30 000 až 60 000 striel a rakiet z ruských zbraní, pričom Ukrajina kontruje niekoľkými tisíckami.

Charles Michel, António Guterres Čítajte viac Miliardy sú na stole. Je Európa pripravená na vojnovú výrobu?

20:26 V areáli továrne v ruskom meste Jaroslavľ, ktorá vyrába vybavenie pre ruskú armádu, vo štvrtok vypukol požiar. Podľa správ miestnych médií došlo pred požiarom k výbuchu, napísal na svojom webe spravodajský magazín Newsweek.

Z horiacej budovy hasiči zachránili sedem ľudí, ďalších 218 osôb bolo evakuovaných firemnými záchranármi. Požiar je v súčasnosti lokalizovaný, uviedlo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Hasiči stále pátrajú po zdroji požiaru v závode, ktorý sa na svojej webovej stránke označuje za jeden z najväčších ruských podnikov vyrábajúcich viacúčelové dieselové motory, spojky, prevodovky a náhradné diely.

Podľa jedného z ruských blogerov sa v závode vyrábajú aj motory pre odpaľovacie zariadenia rakiet Topoľ-M. Táto ruská medzikontinentálna balistická strela na pevné palivo má dolet 11.000 kilometrov.

Newsweek vo svojej správe konštatuje, že tento incident je najnovším zo série záhadných požiarov, ku ktorým v Rusku došlo od 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin vydal armáde rozkaz vpadnúť na Ukrajinu.

Požiar v závode v Jaroslavli bude pravdepodobne úderom pre Putina, ktorý tento rok nalieha na zvýšenie výroby rakiet. Ruské ministerstvo obrany v utorok vo vyhlásení uviedlo, že minister obrany Sergej Šojgu nariadil zdvojnásobenie výroby presne navádzaných striel.

19:41 Ruské okupačné orgány v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti vo štvrtok popreli tvrdenia ukrajinského generálneho štábu, že ruská armáda sa stiahla z mesta Nova Kachovka, informuje agentúra AFP.

„Oficiálne vyhlasujem, že všetky ruské jednotky v Novej Kachovke a rovnako aj na ďalších miestach dislokácie na ľavom brehu Dnepra ostávajú na svojich miestach,“ napísal na sociálnej sieti Telegram Moskvou dosadený gubernátor Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo.

Ukrajinský generálny štáb predtým vyhlásil, že všetky ruské jednotky odišli z Novej Kachovky k 22. marcu. Údajne pri odchode okradli miestnych obyvateľov o spotrebiče, oblečenie, cennosti či mobilné telefóny.

19:05 Ruské sily sa úplne stiahli z obce Nova Kachovka v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedol vo svojom pravidelnom večernom hlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Rusi podľa štábu pred odchodom rabovali v domoch miestnych obyvateľov. Pri meste leží priehrada Kachovskej vodnej elektrárne, na ktorú by podľa skoršieho varovania Kyjeva mohla ruská armáda chystať útok.

„Všetky jednotky okupačnej armády, ktoré boli rozmiestnené v obci Nova Kachovka v Chersonskej oblasti, k 22. marcu 2023 mesto opustili,“ píše sa v hlásení štábu. „Okupanti vo veľkom od civilných obyvateľoch takzvane konfiškovali domáce spotrebiče, elektroniku, cennosti, oblečenie a mobilné telefóny,“ doplnil štáb.

Nova Kachovka leží na južnom brehu rieky Dnepr, teda ako mesto Cherson, ktoré ruská armáda opustila už v novembri. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri uviedol, že Rusko chystá na Kachovskej priehrade útok, ktorý by mohol viesť k zatopeniu Chersonu a desiatok ďalších obcí. Ruská okupačná správa vyhlasovala, že útok na priehradu, naopak, chystá Ukrajina.

Spravodajský portál Meduza podotkol, že iné zdroje ako generálny štáb ukrajinskej armády zatiaľ stiahnutie Rusov z Novej Kachovky nepotvrdzujú.

18:19 Premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie na summite v Bruseli privítali novú dohodu, ktorej cieľom je dodať v nasledujúcich 12 mesiacoch Ukrajine milión kusov delostreleckej munície. V prijatých záveroch tiež potvrdili odhodlanie podporovať krajinu napadnutú Ruskom, kým to bude potrebné. Ďalej napríklad vyzvali na vystupňovanie boja proti obchádzaniu protiruských sankcií a privítali „reformné úsilie“ Kyjeva, k ďalšiemu vývoju cesty Ukrajiny do EÚ sa však v spoločnom vyhlásení nevyjadrili.

Prelomovú dohodu o spoločných nákupoch a financovaní munície pre Ukrajinu dotiahli členské krajiny EÚ do konca v pondelok, pričom na tento účel vyčlenili dve miliardy eur zo spoločných fondov. Únia tým reagovala na opakované požiadavky Kyjeva o vystupňovaní vojenskej pomoci a tiež na problémy ukrajinskej armády s nedostatkom delostreleckej munície.

Podľa záverov summitu bude iniciatíva okrem delostreleckej munície pokrývať aj dodávky ďalších striel krajiny-krajiny a tiež rakiet, ak príde z ukrajinskej strany takáto požiadavka. EÚ bude „ďalej poskytovať silnú politickú, ekonomickú, vojenskú, finančnú a humanitárnu podporu Ukrajine a jej ľuďom tak dlho, ako bude treba“, píše sa v texte.

17:53 Ruský súd v neuznávanej Doneckej ľudovej republike (DNR) na východe Ukrajiny odsúdil na 25 rokov väzenia dvoch ukrajinských vojakov, ktorí podľa verdiktu zastrelili v obliehanom Mariupole dvoch civilistov. Oznámili to ruské médiá s odvolaním sa na kriminálnu ústredňu. O obhajobe ukrajinských vojakov sa vôbec nezmienila. Obaja odsúdení podľa ruských médií patrili k pluku Azov, ktorý ruská propaganda vykresľuje v najhorších farbách.

Vlani v septembri ruský prezident Vladimir Putin zaradil DNR medzi štvoricu ukrajinských regiónov, ktoré sa pokúsil pripojiť k Rusku. Väčšina sveta túto anexiu ukrajinského územia neuznáva. Ukrajina sa už viac ako rok bráni ruskej ozbrojenej agresii, časti jej územia ale proruskí separatisti s podporou Moskvy ovládajú už od roku 2014, keď Rusko tiež nelegálne anektovalo polostrov Krym.

„Na základe dôkazov zhromaždených vojenskými vyšetrovateľmi najvyšší súd Doneckej ľudovej republiky vyniesol rozsudky nad ukrajinskými občanmi Andrijom Najďonom a Danilom Kolenovom. Boli uznaní vinnými z krutého zaobchádzania s civilným obyvateľstvom a použitia zakázaných metód v ozbrojenom konflikte a tiež z vraždy dvoch osôb,“ uviedla kriminálna ústredňa v komuniké, z ktorého citovala agentúra TASS a ďalšie ruské médiá.

16:00 Britský princ William sa počas návštevy Poľska streto s tamojším prezidentom Andrzejom Dudom. Ako referuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie princa z Walesu, obaja vo Varšave diskutovali o trvajúcej vojne na Ukrajine a jej vplyve na poľskú spoločnosť. Pred stretnutím s prezidentom princ William vo Varšave prejavil položením venca na hrob neznámeho vojaka úctu Poliakom, ktorí prišli o život vo vojnách.

princ William Čítajte viac Princ William sa stretol s poľským prezidentom, hovorili o Ukrajine

15:45 Slovensko by mohlo vyslať do veliteľských štruktúr vojenskej asistenčnej misie pre Ukrajinu (EUMAM UA) do šiestich príslušníkov Ozbrojených síl SR. Pôsobiť by mali na území členských štátov Európskej únie. Slovenskí vojaci a príslušníci Vojenskej polície by zároveň mohli na území SR poskytovať výcvik príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny. Vyplýva to z návrhu, ktorý ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Materiál musí odobriť vláda i parlament.

VIDEO: Má Slovensko ďalšiu vojenskú techniku pre Ukrajinu?
Video

„Účasť Slovenskej republiky v rámci EUMAM UA umožní rozšíriť a zosúladiť existujúce výcvikové iniciatívy členských štátov EÚ. Ozbrojené sily SR tak budú poskytovať výcvik ukrajinským ozbrojeným silám na území Slovenskej republiky v rámci misie EUMAM UA i za možnej účasti zahraničných partnerov. Súčasne sa príslušníci Ozbrojených síl SR zapoja do príslušných vojenských štruktúr na podporu EUMAM UA,“ načrtol rezort v materiáli. Cvičenia na Slovensku by sa mohli konať za prítomnosti vojakov z členských krajín EÚ, USA a Veľkej Británie.

Zapojenie Slovenskej republiky do výcviku príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl je podľa ministerstva nielen jasnou podporou legitímne sa brániacej Ukrajiny, prejavom súdržnosti na úrovni EÚ, ale i investíciou do obnovy bezpečného prostredia na našej východnej hranici v budúcnosti.

15:22 Belgicko vyzvalo Juhoafrickú republiku (JAR), aby využila vzťahy s Ruskom a pomohla ukončiť vojnu na Ukrajine. Belgický kráľ Filip s manželkou Matildou pricestovali v stredu na svoju prvú návštevu tejto krajiny.

„Vzhľadom na vaše pevné historické spojenie s Ruskom by sme boli potešení, ak by ste zvážili využitie svojich komunikačných kanálov na presadenie cesty k mieru,“ uviedla belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová, ktorá kráľa sprevádza.

„Juhoafrickú republiku sme si vždy ctili ako kľúčového partnera pre mier a ochranu ľudských práv,“ povedala Lahbibová. Prezident Cyril Ramaphosa uviedol, že Pretória bude aj naďalej využívať svoje komunikačné kanály s Ruskom na rokovania o možnom ukončení konfliktu.

JAR odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu, tvrdí, že chce zostať neutrálna a na ukončenie vojny uprednostňuje dialóg.

V auguste usporiada summit skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, kam patrí aj Brazília, Čína, India a Rusko. Juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová uviedla, že na summit bol pozvaný aj ruský prezident Vladimir Putin.

Putin Čítajte viac Môžu Putina zatknúť? Vo viac ako 120 krajinách áno

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu 17. marca vydal na Putina zatykač za údajné zločiny proti ľudskosti. JAR je členskou krajinou tohto súdu a očakáva, že zatykač uplatní v prípade príchodu Putina na svojej územie. Pandorová uviedla, že vláda absolvuje stretnutie s cieľom rozhodnúť sa, ako reagovať.

15:03 Do nemocníc po celej Európe k dnešnému dňu prostredníctvom Mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie (EÚ) evakuovali viac ako dvetisíc ukrajinských pacientov. Únia koordinuje pravidelné lekárske evakuácie už viac ako rok s cieľom odbremeniť ukrajinské nemocnice. Do zahraničia vďaka nim putujú chronicky chorí ukrajinskí pacienti i zranení vo vojne. Európska komisia o tom informuje prostredníctvom svojej webstránky.

vojna na Ukrajine, Charkov Čítajte viac Výcvik ukrajinských vojakov na Slovensku bude pokračovať aj tento rok

Pacientov previezli na ošetrenie do nemocníc v 20 európskych krajinách – Rakúsku, Belgicku, Českej republike, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Írsku, Taliansku, Litve, Luxembursku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, Španielsku a Švédsku.

Evakuácie podporuje aj Medevac Hub v Rzeszówe, kde pacientom poskytujú nepretržitú starostlivosť. Stredisko slúži ako tranzitné centrum pre pacientov, ktorých doviezli z Ukrajiny do Poľska po zemi a čaká ich letecký transport do nemocníc v celej Európe.

14:44 Jevgenij Prigožin prehráva rovnako na skutočnom fronte na Ukrajine, ako aj na tom byrokratickom v Rusku. Šéf súkromnej armády vagnerovcov preto mieni čiastočne obmedziť svoje aktivity na bojiskách.

putin, prigožin Čítajte viac Prigožin sklamal Putina. Po fiasku na Ukrajine ho čaká návrat do Afriky

14:35 Fínsky prezident Sauli Niinistö schválil 14. balík obrannej pomoci Ukrajine, ktorého súčasťou sú aj ďalšie tri tanky Leopard.** Na tlačovej konferencii to dnes podľa agentúry Reuters uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen. K ukrajinskej žiadosti o dodanie stíhačiek Hornet sa ale minister stavia negatívne.

Balík novej fínskej pomoci v hodnote približne 161 miliónov eur zahŕňa aj ďalšie ťažké zbrane a muníciu, napísala fínska tlač. Celková hodnota obrannej pomoci Fínska Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej invázii, sa teraz blíži miliarde eur, uviedol denník Iltalehti.

VIDEO: Fínsko posiela na Ukrajinu tanky, delá aj premiérku Marinovú
Video

Fínsko vo februári oznámilo, že dodá Ukrajine tri moderné tanky Leopard 2 vhodné na odmínovanie a ukrajinským vojakom poskytne výcvik na ich používanie. Podľa dnešného oznámenia k nim pribudnú ďalšie tri.

Fínski predstavitelia opakovane uviedli, že fínsky príspevok do tankovej koalície nemôže byť veľký, aby nebola oslabená bezpečnosť samotného Fínska. Severská krajina s Ruskom zdieľa zhruba 1300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. Fínsky minister obrany Kaikkonen dnes tiež povedal, že Ukrajina požiadala jeho krajinu o dodanie stíhacích lietadiel Hornet, on sám ale takú dodávku nepodporuje. Podľa Kaikkonena Fínsko bude aj v ďalších rokoch stíhačky Hornet potrebovať na zabezpečenie obrany krajiny.

VIDEO: Pustia Fíni na Rusov sršňov? Pozrite si stíhačku F/A-18 Hornet
Video

Fínsko chce starnúce hornety nahradiť bojovými lietadlami F-35, ktoré si objednalo v roku 2021. Na dodávku prvých strojov si ale bude musieť ešte dva alebo tri roky počkať, napísala agentúra Reuters.

14:15 Prvé štyri slovenské stíhacie lietadlá MiG-29 sú už na Ukrajine. Ďalšie Slovensko odovzdá Ukrajine v priebehu nasledujúcich týždňov.

Sliač, letecký deň Čítajte viac Prvé štyri slovenské stíhačky MiG-29 sú už na Ukrajine. Matovič to komentuje ironicky

14:09 Maďarsko by nezadržalo ruského prezidenta Vladimíra Putina, ak by vstúpil na jeho územie. Vyhlásil to podľa agentúry Reuters šéf Orbánovej kancelárie Gergely Gulyás. Ako dodal, neexistuje na to právny dôvod. Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal minulý týždeň na šéfa Kremľa zatykač kvôli únosom ukrajinských detí z okupovaných ukrajinských území do Ruska. Maďarsko pritom podpísalo a ratifikovalo Rímsky štatút, na základe ktorého ICC vznikol.

Na otázku ohľadom Putinovho zadržania, Gulyás na brífingu uviedol, že Rímsky štatút nebol začlenený do maďarského právneho systému.

VIDEO: Na Putina je zatykač. Zadržali by ho na Slovensku?
Video

„Môžeme sa odkazovať na maďarské zákony a podľa nich nemôžeme zadržať ruského prezidenta… pretože štatút ICC nebol v Maďarsku verejne vyhlásený,“ povedal šéf kancelárie maďarského premiéra. Ako dodal, pokiaľ ide o zatykač na Putina, vláda k nemu zatiaľ „nezaujala stanovisko“. „Takéto rozhodnutia nie sú tými najšťastnejšími, pretože vedú len k ďalšej eskalácii a nie k mieru. To je môj osobný subjektívny názor,“ doplnil Gulyás.

Putin je iba tretím úradujúcim prezidentom, na ktorého ICC vydal zatykač, vo väzení ale pravdepodobne čoskoro neskončí. Zatykač však znamená, že by mohol byť zadržaný a poslaný do Haagu v prípade, že navštívi akúkoľvek z členských štátov Medzinárodného trestného súdu. Tých je teraz 123, okrem Ruska medzi nimi ale nie je napríklad ani Čína alebo Spojené štáty.

13:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil juhovýchodnú Chersonskú oblasť, ktorú sčasti v minulom roku ukrajinskí obrancovia oslobodili od ruských inváznych vojsk. Prezident na telegrame zverejnil zábery zo svojej cesty do boja zničenej obce Posad-Pokrovske, kde prisľúbil obnovu tohto miesta aj všetkých Rusmi zničených miest a obcí. Zelenskyj o deň skôr navštívil vojakov na prednej bojovej línii blízko ukrajinského Bachmutu.

„Pracovná cesta do Chersonskej oblasti. Dedina Posad-Pokrovske, kde bolo v dôsledku masívnej ruskej agresie poškodených mnoho budov a objektov sociálnej infraštruktúry. Teraz sa tu obnovujú dodávky elektriny a vody, opravuje sa lekárska ambulancia a ľudia sa vracajú späť,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti.

„Hovoril som s miestnymi obyvateľmi o ich aktuálnych problémoch a potrebách. Všetko obnovíme a znovu postavíme. Rovnako ako každé mesto a dedinu, ktoré prišli k ujme kvôli ruským okupantom,“ dodal prezident. Obec Posad-Pokrovske sa nachádza západne od Chersonu, zhruba na polceste do Mykolajivu.

13:24 Estónska premiérka Kaja Kallasová sa v Bruseli vyjadrila proti zmierneniu sankcií voči Rusku. Moskva ich žiada v rámci dohody o vývoze ukrajinských obilnín cez Čierne more. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian s odvolaním sa na tlačovú agentúru Reuters.

Kallasová pricestovala do Bruselu na rozhovory s lídrami 27 členských krajín Európskej únie. Skupinu vyspelých štátov G7 vyzvala, aby sprísnili zastropovanie cien ruskej ropy a tak ešte viac obmedzili zahraničné príjmy Moskvy. Podľa Reutersu vyhlásila: „Vieme, že Rusko už zarába na rope menej. Vidíme, že ekonomické sankcie, vrátane zastropovania cien jeho ropy, majú účinok na ekonomiku Ruska a jeho schopnosť poháňať vojnovú mašinériu.“

„Mali by sme v tom pokračovať,“ dodala. Estónsko bude preto súhlasiť s ďalším zastropovaním cien ropy v prípade ich rastu. Vyhlásila, že je proti zmierneniu sankcií uvalených na Rusko, o čo Moskva žiada v rozhovoroch o obilninovej dohode. „Nemali by sme sankcie zoslabovať,“ povedala Kalasová.

Vladimir Putin Čítajte viac Ruská ekonomika krváca. Pomaly, ale isto. Pozrite si, ako sa jej darí

13:05 Ruský minister obrany Sergej Šojgu odmietol počas televízneho rozhovoru odpovedať na otázku, kedy sa skončí vojna na Ukrajine, informuje televízia Sky News.

Šojgu poskytol vyjadrenie pre štátnu stanicu ruského ministerstva obrany TV Zvezda. Na otázku, ako sa skončí vojna, odpovedal: „Každá vojna sa končí mierom.“

Keď sa ho však moderátor spýtal, kedy tento mier na Ukrajine očakáva, Šojgu neodpovedal a odišiel. Sky News sa domnieva, že šéf ruského rezortu obrany tak mohol naznačiť, čo si v skutočnosti o priebehu vojny na Ukrajine myslí Kremeľ.

TV Zvedzda pôvodne odvysiela aj zábery, ako Šojgu neodpovedá na otázku a odchádza, no neskôr ich vystrihla.

V posledných mesiacoch sa pritom podľa Sky News zdá, že Rusko pripravuje svojich obyvateľov na zdĺhavú vojnu. Podľa západných analytikov ruský prezident Vladimir Putin zrejme plánuje čo možno najviac predlžovať vojnu na Ukrajine v nádeji, že podpora Ukrajiny zo Západu zoslabne.

12:43 „S mimoriadnou pozornosťou je sledované to, čo nový český prezident povedal. Petr Pavel uviedol, že Ukrajina má pre očakávanú jarnú ofenzívu len jednu šancu,“ dodal pre Welt moskovský spravodajca tejto stanice.

pavel, scholz Čítajte viac Pre vyjadrenia k Ukrajine je Petr Pavel v „starostlivom“ hľadáčiku Moskvy

12:18 Rusko chce tento rok vyrobiť 1500 tankov, ktoré chce použiť v bojoch na Ukrajine. V rozhovore zverejnenom to povedal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

„Vojensko-priemyselný komplex beží na plné obrátky,“ povedal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Medvedev. Väčšina zbrojárskych závodov podľa neho pracuje na tri smeny.

Západ sa podľa jeho slov pokúša Rusko odrezať od dôležitých súčiastok na produkciu zbraní, aby Moskva vyčerpala svoje zásoby delostreleckých granátov, tankov a rakiet. „A pritom len tento rok vyrobíme 1500 tankov,“ poznamenal.

Medvedev je v Rade bezpečnosti Ruskej federácie zodpovedný aj za oblasť zbrojárskeho priemyslu. Vo februári počas návštevy jednej z fabrík hovoril o výrobe a modernizácii tisícok tankov. Odborníci však spochybňujú, že by Rusko dokázalo vyprodukovať také množstvo ťažkých zbraní.

Dmitrij Medvedev Čítajte viac Po zatykači na Putina hrozí Medvedev Haagu zničením hypersonickou raketou

Medvedev však v rozhovore zverejnenom aj na platforme Telegram uviedol, že Rusko vyrába vlastné drony. Čoskoro začne jeho krajina aj s vlastnou produkciou veľkých bojových dronov. Povedal tiež, že Moskva má údajne rovnocennú, ak nie lepšiu výzbroj ako Západ. Dodal, že Rusku zaisťujú ochranu predovšetkým jadrové zbrane.

11:43 Vláda Juhoafrickej republiky sa bude musieť zaoberať zatykačom, ktorý na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydal minulý týždeň Medzinárodný trestný súd (ICC). Ruský prezident by sa totiž mal v auguste v JAR, ktorá spadá pod jurisdikciu ICC, zúčastniť samitu hospodárskeho zoskupenia BRICS. S odkazom na juhoafrickú ministerku zahraničia Naledi Pandorovú o tom informovala britská stanica BBC. Podľa Pandorovej bude treba o veci po prerokovaní na vláde hovoriť aj s Ruskom. Ruský exprezident Dmitrij Medvedev uviedol, že akýkoľvek pokus o Putinovo zatknutie by sa rovnal vyhláseniu vojny Moskve.

Juhoafrická republika je jedným zo 120 štátov sveta, ktoré majú povinnosť zadržať po vstupe na svoje územie každého, na koho bol vydaný zatykač ICC. Minulý týždeň ho haagsky súd vydal na Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Máriu Ľvovovú-Belovovú, a to v súvislosti s únosmi ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.

Putin Čítajte viac Môžu Putina zatknúť? Vo viac ako 120 krajinách áno

„Juhoafrická republika sa bude musieť pozrieť na terajšie ustanovenia našich právnych predpisov. Budeme tiež musieť (situáciu) prerokovať ako vláda a aj s našimi kolegami v Rusku a potom určiť ďalší postup,“ uviedla juhoafrická ministerka Pandorová v rozhovore so štátnou televíziou SABC. K ruskej invázii na Ukrajinu zaujala JAR neutrálne stanovisko a odmietla výzvy Západu, aby odsúdila kroky Moskvy, s ktorou udržuje blízke vzťahy.

Putin sa v JAR má v auguste zúčastniť na summite BRICS, ktorého ďalšími členmi sú okrem JAR a Ruska aj Čína, India a Brazília. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári navštívil ruský prezident len osem krajín, pričom žiadna z nich nepatrí pod jurisdikciu ICC.

11:14 Ukrajinská armáda čoskoro spustí protiofenzívu v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny, uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl generál Olexandr Syrskyj.

„Agresor sa nevzdal nádeje na dobytie Bachmutu za každú cenu napriek stratám. Hlavnou bojovou sila Ruska na tomto fronte sú žoldnieri Vagnerovej skupiny,“ povedal Syrskyj.

VIDEO: Ukrajinci vyhodili do povetria most v Bachmute
Video

„Ničím sa nešetria, strácajú značnú silu a vyčerpávajú sa. Už čoskoro využijeme túto príležitosť, ako sme to urobili pri Kyjeve, Charkove, Balakliji a Kupjansku,“ dodal s odkazom na úspešné ukrajinské protiofenzívy.

Boje o Bachmut v Doneckej oblasti sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. Podľa analytikov však mesto nemá výraznejší strategický význam a jeho možné znovuobsadenie by nemalo priniesť veľký obrat. Bachmut však nadobudol veľkú politickú hodnotu, pričom obe strany už do bojov investovali množstvo síl.

Šéf ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenij Prigožin tvrdí, že jeho sily majú v súčasnosti pod kontrolou približne 70 percent Bachmutu.

10:46 Podľa aktuálnej zvodky britského ministerstva obrany Rusko čiastočne znovu získalo kontrolu nad prístupovými cestami do mesta Kreminna v Luhanskej oblasti a pravdepodobne sa bude usilovať o znovudobytie logisticky významného mesta Kupjansk v Charkovskej oblasti.

Z operačného hľadiska sú podľa britského rezortu obrany ruské ciele na severovýchode Ukrajiny pravdepodobne obranné. Ruskí velitelia sa zrejme obávajú, že ide o jeden zo sektorov, kde by sa Ukrajina mohla pokúsiť o veľké ofenzívne operácie.

10:01 Ukrajinské ozbrojené sily v uplynulom dni odrazili 83 ruských útokov na východe krajiny, uviedol vo svojej pravidelnej operačnej správe ukrajinský generálny štáb.

Podľa Kyjeva sa ruské invázne sily naďalej sústredia na ofenzívy v smeroch na mestá Lyman, Bachmut, Avdijivka, Marijinka a Šachtarské v Doneckej oblasti. Na ďalších miestach sú nepriateľské sily v defenzíve, tvrdí ukrajinské vojenské velenie. Podobné informácie jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinskí obrancovia podľa štábu odrážajú okrem iného množstvo ruských útokov pri meste Bachmut a neďalekých obcí Bohdanivka a Predtečyne, pričom vraj pôsobia Rusom významné straty. Neúspešne sa invázne sily pokúšali aj o útoky pri mestách Avdijivka alebo Marjinka, tvrdí ďalej ukrajinský generálny štáb. Ten tiež informoval o úderoch proti ruským základniam, ktoré podniklo ukrajinské letectvo.

9:37 Ruský útok iránskymi dronmi na Kyjevskú oblasť z noci na stredu má už najmenej deväť obetí. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na štvrtkové vyhlásenie ukrajinskej štátnej záchrannej služby.

Útok dronmi Šáhid zasiahol obytnú budovu v meste Ržyščiv, asi 80 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta.

Záchranári informovali, že z trosiek zničenej budovy vytiahli deväť tiel a ukončili záchrannú a pátraciu akciu.

Krátko pred polnocou z utorka na stredu podľa ukrajinských vzdušných síl zo severu na krajinu vyslali celkovo 21 dronov, z ktorých 16 sa podarilo zostreliť.

9:00 Ruská ofenzíva na východoukrajinské mesto Bachmut sa podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) spomaľuje a ruské sily sa možno pokúšajú útočiť v iných smeroch.

ISW vo svojej najnovšej správe o vojne na Ukrajine poukazuje na to, že ruská armáda zvyšuje tempo svojich ofenzívnych operácií v okolí mesta Avdijivka. To zrejme robí na úkor operácií okolo Bachmutu a stagnujúcej ofenzívy pri Vuhledare.

V podobnom duchu sa v stredu vyjadrilo aj britské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruská ofenzíva pri Bachmute slabne, no pre obrancov mesta je situácia naďalej zložitá.

Aj generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl konštatoval, že útočný potenciál Ruska v Bachmute klesá.

Bachmut sa stal kľúčovým cieľom Moskvy, ktorá toto mesto považuje za odrazový mostík k dokončeniu dobytia regiónu Donbas.

8:55 Minister obrany Jaroslav Naď rokoval s komisárom pre vnútorný trh EÚ Thierrym Bretonom o možnostiach zvýšenia výroby munície pre Ukrajinu. Eurokomisára privítal spolu s vedením spoločnosti v priestoroch zbrojárskeho podniku ZVS Holding v Dubnici nad Váhom. Bretona oboznámili so stavom výrobných kapacít slovenského obranného priemyslu a potrebami pre jeho ďalšie rozšírenie.

Ako uviedol šéf rezortu obrany, Slovensko plne podporuje európsku iniciatívu na urýchlené dodanie a spoločné obstarávanie munície pre Ukrajinu, ktorej nevyhnutnou súčasťou sú aj opatrenia na zvýšenie výrobných kapacít európskeho obranného priemyslu. „Náš obranný priemysel je pripravený prispieť k tomuto úsiliu a naopak, EÚ má nástroje, ako motivovať priemysel výrobu navýšiť. Hovoríme pritom o potrebe značnej investície,“ uviedol Naď s tým, že týmto krokom by zároveň mohli vzniknúť desiatky nových pracovných miest.

MO SR informovalo, že z prieskumu kapacít obranného priemyslu v EÚ z dielne Európskej obrannej agentúry vyplynulo, že v súčasnosti pôsobí v EÚ 15 firiem v 11 členských štátoch, ktoré vyrábajú delostreleckú muníciu kalibru 155 mm vrátane Slovenska. Zámerom Európskej komisie je počet týchto krajín navýšiť. „Aj to svedčí o kvalite slovenského obranného priemyslu a jeho podnikov, ktoré majú na mape Európy svoje stabilné miesto,“ uzavrel Naď.

8:50 V 53 z 85 ruských regiónov meškali či vôbec nevyplatili sľúbené výplaty vojakom bojujúcim na Ukrajine, tvrdí server Vjorstka. Vojaci s profesionálnym kontraktom s armádou, vojaci zmobilizovaní do armády zo zálohy, dobrovoľníci a ich príbuzní sa sťažujú, že namiesto sľubovaných 195 000 rubľov (2 300 eur) mesačne dostali na bankové účty oveľa menšie sumy. Server nespresnil, koľkých vojakov sa problém týka, ale tvrdí, že ide už o „hromadný problém“.

Vojna na Ukrajine Čítajte viac Ruskí vojaci z päťdesiatky regiónov nedostali sľúbené výplaty

8:20 Situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) je aj naďalej nebezpečná. Upozornil na to v stredu generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi po tom, čo bola elektráreň tento mesiac opäť dočasne odpojená od siete v dôsledku raketového útoku.

„Jadrová bezpečnosť v ZAES je stále vo veľmi riskantnom stave… Znovu vyzývam, aby sa všetky strany zaviazali, že v elektrárni zaistia jadrovú bezpečnosť a bezpečnú ochranu,“ uviedol Grossi.

ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Potrebuje spoľahlivé dodávky elektrickej energie, aby mohli fungovať pumpy v chladiacich okruhoch pre reaktory a bazény s jadrovým palivom. Od raketového útoku Ruska z 9. marca je elektráreň podľa Grossiho závislá na jedinom elektrickom vedení, ktoré ostáva odpojené a v oprave.

7:35 Ruskom vyvolaná vojna už Ukrajine spôsobila škody vo výške 143,8 miliardy dolárov, odhaduje Kyjevská ekonomická škola. Zničených či poškodených podľa nej bolo vyše 150 000 obytných domov. O analýze kyjevských ekonómov informuje server The Kyiv Independent.

Len škody na obytných budovách odhaduje analýza na 53,6 miliardy dolárov, škody na infraštruktúre na 36,2 miliardy dolárov.

Odhad po prvý raz obsahuje aj výšku škôd na ukrajinských lesoch, ktoré ekonómovia vyčíslili na 4,5 miliardy dolárov.

Aktuálny údaj je o takmer šesť miliárd dolárov vyšší ako ten januárový, keď Kyjevská ekonomická škola hovorila o škodách v celkovej výške 138 miliárd dolárov.

6:50 Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala v stredu obyvateľov svojej krajiny, aby skoncovali s úzkymi väzbami na Rusko. Zároveň kritizovala bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka za podporu ruskej agresie voči Ukrajine.

„Je načase postaviť sa voči tomu, že sa Rusko mieša do vnútorných záležitostí Bieloruska,“ vyhlásila Cichanovská na tlačovej konferencii v Kapitole vo Washingtone. Dodala, že Rusko „podporuje nelegitímny (Lukašenkov) režim a podniká kolonialistické kroky namierené voči našej (bieloruskej) suverenite a národnej identite“.

„Armáda agresora (Ruska) slobodne využíva naše územie, vzdušný priestor a infraštruktúru na útoky voči Ukrajine a jej ohrozovanie. Ruská armáda by sa mala úplne stiahnuť z Bieloruska a naša krajina sa musí prestať podieľať na vojne,“ vyzvala.

Na Bielorusov apelovala, aby prelomili „úzke vzťahy s agresorom“ (Ruskom). Zároveň predpovedala, že jej krajina jedného dňa ukončí vojenské spojenectvo s Moskvou a odstúpi od dohody z roku 1999, ktorá vytvára rámec pre hlbšiu integráciu Ruska a Bieloruska.

6:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu – okrem fronty pri Bachmute – navštívil aj mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. Ocenil pritom hrdinstvo, s ktorým Charkovčania vzdorujú ruským útokom, informovala agentúra DPA.

Zelenskyj odovzdal charkovskému primátorovi Ihorovi Terechovovi ocenenie „Mesto-hrdina Ukrajiny“. Udelil tiež vyznamenania viacerým vojakom, ktorí sa zaslúžili o to, že toho druhé najväčšie mesto Ukrajiny po vlaňajšej ruskej invázii nepadlo do rúk agresora.

„Charkov je ozajstným mestom-hrdinom. Vďaka svojim občanom toto prekrásne mesto, po boku s ďalšími (ukrajinskými) mestami, bráni našu nezávislosť,“ citovali prezidentove slová ukrajinské médiá.

Zelenskyj len niekoľko hodín predtým navštívil pozície ukrajinskej armády blízko mesta Bachmut, ktoré sa nachádza na frontovej línii v Doneckej oblasti a viac než pol roka sa oň vedú jedny z najťažších bojov od začiatku invázie.

Prezident tam odovzdal vyznamenania vojakom a poďakoval sa im za ochranu ukrajinskej suverenity. Vypočul si tiež správy o aktuálnej operačnej situácii a priebehu nepriateľských akcií na fronte. Pamiatku padlých ukrajinských obrancov si uctil minútou ticha.

6:20 Podpora zelenej ekonomiky a konkurencieschop­nosti európskeho priemyslu, ktorý čelí americkým a čínskym podnikom podporovaným štátnymi dotáciami, bude témou rokovania prezidentov a premiérov krajín Európskej únie. Počas prvého dňa dvojdňového bruselského summitu budú hovoriť aj o ďalšej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine alebo o aktuálnych otázkach spojených s migráciou.

6:10 Ruská armáda čiastočne zmenila stratégiu vzdušných úderov, ktoré od vlaňajšej jesene cielia na Ukrajinu, povedal serveru RBK-Ukrajina zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky GUR Vadym Skibickyj. Rusko síce podľa neho aj naďalej útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, nové ciele ale budú vojenské.

„Vezmite si posledné zásahy bezpilotných lietadiel v noci zo 17. na 18. marca a v noci z 21. na 22. marca. V Novomoskovsku a Žytomyre boli zasiahnuté základne s pohonnými hmotami a mazivami a zásahy boli tiež v okrese Javorivskyj. Aké boli hlavné ciele? Logistické systémy našich vojsk a koncentrácie nášho vybavenia,“ povedal Skibickyj.

V rozhovore Skibickyj zdôraznil, že pomaly sa končí zima a s ňou chladné počasie, na ktoré Rusko pri útokoch na energetickú infraštruktúru stavilo. „Preto Rusi ľahko preorientujú smery útokov,“ uviedol. Rusko sa teraz bude snažiť zničiť tie prvky kritickej infraštruktúry, ktoré sú potrebné na vedenie bojových operácií. Energetika ale medzi cieľmi zostane aj naďalej, upozornil.

„Zostanú tiež (údery) na objekty kritickej infraštruktúry, predovšetkým tie ekonomické, ktoré majú dopad na rozvoj našej krajiny. Ide o ropné rafinérie, podniky obranného priemyslu a tak ďalej,“ uviedol Skibickyj.

Rusko začalo inváziu na Ukrajine vlani 24. februára. Od vlaňajšieho októbra začalo pravidelne pomocou striel, rakiet aj dronov útočiť na energetickú infraštruktúru a ukrajinské mestá. Kvôli vzdušným útokom sa Ukrajinci cez zimu potýkali s výpadkami a odstávkami tepla, elektriny či vody.

Rusko v noci na stredu vyslalo nad ukrajinské územie drony, uviedol ukrajinský generálny štáb. V Kyjevskej oblasti pri úderoch zahynulo sedem ľudí. Predchádzajúcemu útoku Ukrajina čelila v noci z minulého piatka na sobotu, keď drony zasiahli zariadenia vo Dnepropetrovskej oblasti.

435 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine