Arménske ministerstvo obrany tvrdí, že azerbajdžanskí vojaci zahájili okolo 16:00 miestneho času (14:00 SELČ) paľbu na arménskych vojakov, ktorí vykonávali ženijné práce blízko dediny Tegh v arménskej provincii Sjunik. Arménska armáda podľa neho reagovala „protiopatreniami“, ktoré však úrad bližšie nešpecifikoval. Azerbajdžanské ministerstvo obrany naopak uviedlo, že jeho jednotky sa dostali pod „intenzívnu paľbu“ arménskych vojakov dislokovaných v provincii Sjunik.
Dvojica kaukazských krajín v posledných 35 rokoch opakovane zviedla boje kvôli kontrole nad Náhorným Karabachom, ktorý je medzinárodne uznávanou súčasťou Azerbajdžanu, ale žije tam prevažne arménske etnikum. Na prelome 80. a 90. rokov ovládli enklávu arménski separatisti. Ďalšie z kôl konfliktu medzi znepriatelenými stranami vypuklo v roku 2020, pričom počas šesťtýždňovej vojny Arménsko utrpela územné straty, hoci si podržalo kontrolu nad väčšinou Karabachu. Na základe dohody o prímerí, ktorú sprostredkovala Moskva, zamierili do regiónu ruské mierové jednotky.
Súčasný stret medzi oboma stranami nastal kvôli kontrole Lačinského koridoru – jedinej cestnej trasy spájajúcej Arménsko s Náhorným Karabachom, upozorňuje Reuters. Dedina Tegh je poslednou obcou na arménskom území, ktorá leží na kľúčovej trase spájajúcej Arménsko s enklávou.
Čítajte viac Rusi obvinili Azerbajdžan z útoku dronom na arménske pozície v Náhornom Karabachu
Lačinský koridor od decembra blokujú Azerbajdžanci, ktorí sa označujú za ekologických aktivistov. Blokáda spôsobuje problémy so zásobovaním potravinami, liekmi alebo pohonnými hmotami pre asi 120 000 obyvateľov Karabachu a Jerevan hovorí o humanitárnej kríze. Baku popiera, že by úmyselne blokovalo spojenie medzi Arménskom a Karabachom, a tvrdí, že základné zásoby sa do horskej enklávy môžu dostať. Demonštranti podľa neho legitímne organizujú protest proti nezákonnej ťažbe v oblasti. Vo februári Medzinárodný súdny dvor, najvyššia súdna inštancia OSN, nariadil Azerbajdžanu, aby zaistil voľný prejazd Lačinským koridorom.