Ako z bezpečnostného hľadiska zmenila ruská invázia na Ukrajinu Nórsko?
Z krátkodobého hľadiska sa veľa nezmenilo. Naše ozbrojené sily máme práve pre ruského suseda na východe a preto, aký je nepredvídateľný. Nevybudovali sme ich pre Švédsko. Čo sa deje, je v podstate len dôkaz toho, čoho sme sa obávali. Zaujímavé je, že 80 percent ruských síl zo severu, z polostrova Kola, poslala Moskva na Ukrajinu. Takže sa dá povedať, že šanca, že Rusko zaútočí na Nórsko, sa znížila. Problémom je však politika Kremľa.
VIDEO: Cvičenie Joint Viking: Nóri sú aj proti Rusku pripravení brániť, čo milujú
Čoho sa obávate?
V Moskve je režim, o ktorom nevieme, nad čím a ako uvažuje. Je iracionálny či racionálny? A ako sa to môže prejaviť v súvislosti s nami? Budí to obavy. Myslím si, že mnohé krajiny NATO to vnímajú podobne. Nevieme, ako čítať úmysly Moskvy a nie sme si istí, ako na ne odpovedať. Jedna vec je však jasná. Nemôžeme si dovoliť znižovať obranné rozpočty. Nórsko musí byť pripravené na situáciu, že Rusko v istom momente dokáže opätovne posilniť svoje jednotky na polostrove Kola a rozmiestni ich aj pri fínskych hraniciach.
Pýtal som sa vás zmeny vnímania Ruska v Nórsku aj preto, lebo v novembri 2014 som navštívil vaše pohraničné oblasti. Bolo to pár mesiacov po anexii Krymu a rozpútaní konfliktu na východe Ukrajiny. Vtedy bolo jasné, že Nórsko chce pokračovať v praktickej spolupráci s Ruskom. Určite na to boli aj dobré dôvody, ale nebolo Oslo trochu naivné?
Bolo. Súhlasím s vami. Po studenej vojne sme všetci verili, že keď s Ruskom, ale aj s Čínou, budeme nadväzovať ekonomické, diplomatické, kultúrne a ľudské kontakty, takpovediac ich dostaneme na liberálnu stranu sveta. Nechcem ospravedlňovať náš prístup, ale generácie politikov a diplomatov strávili svoje kariéry tým, že sa na nórskom severe usilovali vytvárať vzťahy s Ruskom. Z osobného hľadiska chápem, že sa toho nechceli vzdať ani po tom, čo sa stalo v roku 2014. A okrem toho sa dá argumentovať, že na medziľudskej úrovni bolo dobré kontakty s Ruskom udržať. Asi to bolo naivné, ale zároveň malo zmysel to skúšať, hoci je to aj morálna otázka. No teraz je to už iné. Starosta mesta Pečenga v Murmanskej oblasti, ktorá susedí s Nórskom, má na svojom aute veľké Z (symbol ruskej invázie na Ukrajinu, pozn. red.) a nosí tričká a mikiny s písmenom Z. Nemôžeme už oddeliť lokálnu úroveň od Kremľa. Spoluprácu sme zastavili. Existuje len v niekoľkých praktických oblastiach. Napríklad medzi pohraničníkmi, či už na mori, lebo sa to týka rybolovu, alebo na súši. Povedzme, keď sob z nórskej strany prebehne do Ruska, musí mať možnosť sa aj vrátiť. Realita však pochovala myšlienku, že prispejeme k mieru, keď na miestnej úrovni budeme budovať dobré kontakty s Rusmi.
Čítajte viac Nóri z Kirkenesu majú najbližšie do Ruska
Ako sa vám páčil nedávny pomerne slávny seriál Okupácia, v ktorom Rusko obsadilo Nórsko aj za prispenie Európskej únie?
Musím povedať, že tento seriál je populárnejší v zahraničí ako v Nórsku. Pokladáme ho za veľmi nerealistický. Nedopozeral som ani druhú sériu, ale možno mu dám ešte jednu šancu.
Keby sa Rusko predsa len rozhodlo zasiahnuť Nórsko, kde vidíte slabiny vašej krajiny?
Najväčšie obavy sa týkajú nášho energetického exportu plynu a ropy. Nórsko je teraz najstrategickejším dodávateľom pre EÚ. Keby Oslo z nejakého dôvodu export energií zastavilo, malo by to veľký vplyv na Európu, na krajiny, ako sú Nemecko, Holandsko či Británia. Sabotáž plynovodu Nord Stream 2 bola veľkým budíčkom, hoci nevieme, kto ju spáchal. Mala však jednoznačný vplyv na kroky Osla. Uvedomili sme si, že musíme lepšie chrániť náš energetický systém. Na druhej strane, keby ho chcel niekto naozaj výrazne poškodiť, musel by vykonať fyzický útok na krajinu Severoatlantickej aliancie. Bola by to veľká eskalácia napätia blízka využitiu článku päť NATO o kolektívnej obrane. Preto si nemyslím, že je veľmi pravdepodobné, že by to niekto skúsil. Ale momentálne budí takýto scenár v Nórsku asi najväčšie obavy.
VIDEO: F-35 vzlietli. Rusi sú (atómovo) blízko, na severe prihára
Kto je podľa vás za sabotážou plynovodu Nord Stream 2? Čo si myslíte o tom, že ju spáchal niekto s väzbami na Kyjev?
Je veľmi zložité to vyhodnotiť. Racionálne dôvody na sabotáž mohli mať viaceré strany. Neverím však tomu, že za ňou stáli USA a CIA a podobne. Áno, špekuluje sa aj o nejakej možno dobrovoľníckej skupine napojenej na Ukrajinu, ale je tu aj Rusko. Ako vravím, dôvody mohli mať obe strany. Musíme si počkať na ďalšie informácie.
Vzhľadom na to, že Fínsko je už v NATO a Švédsko tam smeruje, hovorí sa o bezprecedentnej integrácii ozbrojených síl severských krajín. Čo to znamená?
Bez ohľadu na to, ako blízko máme k sebe, nedalo sa automaticky predpokladať, že Švédsko a Fínsko by Nórsko v prípade nejakého konfliktu podporili. Ja nepochybujem, že by sa to stalo, ale z hľadiska armády nemôžete plánovať veci tak, že by k tomu určite došlo. Nórske ozbrojené sily sa na to nemohli spoľahnúť. Poviem vám jednoduchý príklad. Najrýchlejší spôsob, ako sa dostať zo severného Nórska do východnej časti severného Nórska, je cez Fínsko, lebo tam sú lepšie cesty. V čase mieru to nie je problém. Ale ozbrojené sily by sa v prípade vojny nemohli spoľahnúť, že by tieto cesty mohli použiť. No keďže Fínsko je už v NATO, nórska armáda ho môže zahrnúť do svojich plánov. Môže sa pritom spoľahnúť na integráciu síl na každej úrovni. Platí to najmä pre letectvo. To je najmobilnejšou zložkou armády a pri správnej integrácii dokážu severské krajiny pokryť veľký priestor modernými bojovými strojmi piatej generácie. Nórsko a Dánsko už majú stíhačky F-35 a Fínsko ich kúpilo. Švédsko dostane lietadlá Gripen, ktoré sa dajú pokladať za 4,5 generácie. V európskom a globálnom kontexte je to impozantná obranná sila. Ak bude pod jedným velením, je to skvelá správa pre NATO.
Čítajte viac Fínsky expert: Áno, Rusko na nás môže hodiť atómovku, ale to plánoval aj ZSSR
Nórsko teda teší členstvo Fínska a potenciálne aj Švédska v NATO? Nevidíte v ňom žiadny problém?
Určite nie. Samozrejme, má to vplyv na Nórsko a musíme myslieť na to, ako robiť veci po novom. Povedzme, keby Fínsko v prípade vojny potrebovalo posily z USA, pravdepodobne by ich Američania poslali aj loďami cez Nórsko. Možno to znamená, že by sme mali dvojnásobne zvýšiť kapacity našich prístavov a ciest. Nemôžeme myslieť len na seba, ale viac aj na alianciu. A azda bude potrebné našu armádu nasadiť na územie Švédska a Fínska, čo sme tiež doteraz veľmi neriešili. Členstvo našich susedov v aliancii pred nás kladie nové úlohy, ak to tak chcete povedať. Ale v každom prípade je pre našu bezpečnosť prínosom.
Keď sa pozrieme na súčasný vývoj, smerujeme k militarizácii Arktídy?
Závisí to od toho, s čím momentálnu situáciu porovnávate. Na vrchole studenej vojny tvorilo sovietsku Severnú flotilu okolo 100 plavidiel. Rusko ju skresalo na 10 percent, ale približne od roku 2008 Moskva do nej opäť investuje a modernizuje ju. Rozdiel oproti studenej vojne je, že ruské lode sú vybavené presne navádzanými raketami s plochou dráhou letu. Moskva má na severe k dispozícii približne 20 povrchových plavidiel, sedem či osem strategických ponoriek a pár viacúčelových ponoriek. Nie je to veľa lodí, ale sú dobre vyzbrojené. Ruské ponorky predstavujú hrozbu pre východné pobrežie Severnej Ameriky a pre námorné komunikačné linky NATO, a teda aj pre Európu. Takže ak súčasný stav porovnáme so studenou vojnou, nie je to militarizácia Arktídy, ale skôr návrat do normálu. A boli sme toho svedkami už pred ruskou vojnou proti Ukrajine. Z vojenského hľadiska sa na severe Európy a v Arktíde až tak veľa nemení. Problémom je to, o čom sme diskutovali na začiatku. Nasadenie zbraní vidíme, môžeme ho sledovať a dokážeme reagovať. Nevieme však, aké politické rozhodnutia je Rusko ochotné urobiť.