Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zvolili po druhý raz do úradu pred rokom, 24. apríla. Nakoľko ho na domácej politickej scéne oslabili demonštrácie proti dôchodkovej reforme?
Nemôžem tomu ani uveriť, že to bolo už pred rokom. Macron však po 12 mesiacoch pôsobí ako slabší prezident. Nie je prekvapujúce, že vláda sa usilovala dôchodkovú reformu presadiť. Macron tvrdí, že ho zvolili aj pre sľub, že vyrieši problém s verejnými výdavkami a dôchodková reforma je v tom kľúčová. Lenže dá sa tiež argumentovať, že Macrona si síce ľudia vybrali, ale mnohí mu neodovzdali hlas preto, že ho majú radi, ale z dôvodu, že nechceli, aby vyhrala krajná pravica. A, samozrejme, veľa Francúzov sa na voľbách ani nezúčastnilo. Minuloročné parlamentné voľby, ktoré sa konali po prezidentských, Macronova strana síce vyhrala, ale nezískala väčšinu poslancov. Od začiatku bolo jasné, že pre vládu bude komplikované presadzovať zákony.
VIDEO: Juchú! Ukrajinský minister obrany sa teší z obrnenca z Francúzska
A to bol aj prípad zmeny penzijnej legislatívy.
Vláda sa o reforme usilovala debatovať, ale je pravda, že niektorí opoziční poslanci to zobrali najmä ako príležitosť, aby sa mohli vykričať. Tak či onak, v parlamente dôchodkový zákon neprešiel. Pre mnohých ľudí to bol jasný odkaz. Ak vláda nenašla pre takú dôležitú reformu väčšinu, nebolo správne ju zaviesť do praxe cez mechanizmus v ústave, ktorý jej to umožnil bez hlasovania. Aj tento postup viedol k tomu, že niektorí ľudia majú pocit, že Macron si niekedy myslí, že stojí nad zákonom. Odkazujú mu, že by mal oveľa viac spolupracovať s parlamentom. Od toho sa odvíja aj veľa frustrácie medzi Francúzmi. V spoločnosti cítite rozhorčenie namierené proti Macronovi. Nie je výnimočné, že hlava štátu je vo Francúzsku počas svojho druhého mandátu menej populárna, a akákoľvek zmena týkajúca sa verejných výdavkov by bola nepopulárna. Mám však pocit, že Francúzov viac hnevá spôsob, akým reforma prešla, než ona samotná. Samozrejme, keď sa rozprávate s poslancami z prezidentovej strany, povedia vám, že sa o reforme usilovali diskutovať, ale opozícia sa nesprávala vôbec konštruktívne.
Ak majú niektorí ľudia pocit, že Macron stojí nad zákonom, nedláždi svojimi krokmi prezident extrémistom cestu k moci? Voliči si v istom momente môžu povedať, že je aj tak jedno, komu odovzdajú hlas, keď budú mať pocit, že sa hlava štátu správa autoritatívne.
Macron nie je autoritatívny líder. Jednoznačne verí v právny štát. Na presadenie reformy použil legálnu cestu, neohýbal pravidlá. Je dôležité to zdôrazniť. Faktom však je, že z toho, čo sa deje, ťaží podľa prieskumov verejnej mienky najmä krajná pravica. Takže otázkou je, kto by sa za štyri roky mohol dostať vo Francúzsku k moci. Mnoho ľudí sa obáva, že by to mohol byť kandidát krajnej pravice alebo radikálnej ľavice. Do roku 2027 sa však toho ešte môže stať veľmi veľa. Vo Francúzsku sa momentálne diskutuje aj o zmene ústavy, o právomociach prezidenta a vlády a o úlohe parlamentu. Je to debata o možnej šiestej republike. Myslím si však, že mnoho Francúzov má stále Macrona rado a oceňujú jeho centristický prístup. Čo sa týka kandidátov, je potrebné si ešte počkať. Záujemcovia sa nechcú hlásiť príliš skoro, aby politicky nevyhoreli.
V apríli Macron navštívil Čínu a potom naznačil, že Európa by sa nemusela ponáhľať na pomoc Taiwanu, keby čelil invázii komunistického režimu. Do toho prišli vyjadrenia čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku, ktorý v podstate povedal, že postsovietske krajiny neexistujú. Peking sa od týchto slov dištancoval, ale aj tak kritici Macronovi vyčítajú, že je v súvislosti s Čínou naivný. Je to tak?
Macronove komentáre, keď sa vracal z Číny, vzbudili pozornosť v Európe. Aj preto, že hovoril, ako by mala byť Európska únia nezávislejšia od USA. No takéto vyjadrenie prišlo v čase, keď sú Spojené štáty nenahraditeľným partnerom Ukrajiny, keď jej poskytujú vojenskú a finančnú podporu a zároveň na tom spolupracujú s európskymi partnermi. Macron si teda zle načasoval vyhlásenie o strategickej autonómii EÚ a tom, čo by mohla Európa robiť v prípade taiwanského konfliktu. Francúzsky prezident nie je naivný. Má však vlastnú hlavu. Médiá vo Francúzsku informovali, že sa pred cestou do Číny radil s expertmi a tí mu hovorili, na čo by si mal dávať pozor.
Čo by Francúzsko urobilo, keby Čína napadla Taiwan?
Nezastupujem francúzsku vládu a nikomu nechcem vkladať slová do úst. Je však zaujímavé, že Paríž do oblasti okamžite poslal loď. Francúzsko sa netají tým, že chce mať smerom k Číne vlastnú politiku, ktorá nebude len kopírovať USA. Ale prístup Paríža k Pekingu je jednoznačnejší ako v minulosti. Nová francúzska bezpečnostná stratégia jasne hovorí o výzvach, ktoré Čína predstavuje, ale aj o tom, že bude potrebné s ňou spolupracovať v oblastiach, ako sú klimatické zmeny. Francúzsko je napríklad zástancom toho, aby EÚ lepšie vyhodnocovala investície z tretích krajín, aby si únia udržala strategický priemysel. Paríž chce, aby Európa robila vlastné rozhodnutia. Toho sa týka aj Macronovo vyjadrenie, že EÚ nemá byť vazalom USA. No francúzsky prezident by nemal ohlasovať veci bez konzultácií so svojimi európskymi partnermi.
Čítajte viac Delobuchy, plamene aj násilie. Desaťtisíce Francúzov opäť protestovali proti dôchodkovej reforme
Slobodný svet sa musí držať toho, čo robí na Ukrajine. Čiastkové víťazstvo alebo zamrznutý konflikt nič nerieši. Pre magazín Foreign Affairs to napísali český premiér Petr Fiala, slovenský predseda vlády Eduard Heger a poľský premiér Mateusz Morawiecki. Díva sa na ruskú vojnu rovnako Francúzsko? Že Ukrajina musí vyhrať a je na nej, ako definuje víťazstvo?
Do veľkej miery rovnako rozmýšľa Francúzsko. Ukrajina má jednoznačnú podporu verejnosti. Myslím si však, a zatiaľ sa o tom verejne nediskutuje, že Paríž sa obáva, že mu zostanú prázdne vojenské sklady a že nebude možné splniť všetky požiadavky, ktoré má Kyjev, aby sa mohol brániť a aj zaútočiť. Nejde o to, že by Francúzsko chcelo zastaviť dodávky zbraní, ale o to, že je potrebné si priznať výrobné limity. Okrem toho sa diskutuje, ako sa bude vojna ďalej vyvíjať. Nikto v tejto chvíli nehovorí, že Rusko by malo vyhrať, či že Ukrajina by sa mala vzdať územia. Uvidíme však, či sa to o niekoľko mesiacov nezmení. Mám pocit, že Francúzi majú podobné obavy týkajúce sa vojny ako aj iní Európania.