O tom, či za skupinou a jej sabotážami stojí Ukrajina, nie je podľa analytika pochýb. Akú šancu majú ohroziť Putinov režim a sú medzi nimi neonacisti, ako to vyhlasuje ruská propaganda? A nezvyšuje sa tým riziko, že Rusi by mohli podľahnúť panike a vytiahnuť jadrové zbrane?
Vypočujte si analytika Jána Kofroňa z Karlovej univerzity v Prahe v podcaste denníka Pravda.
Prečo analytik nepochybuje o tom, že diverzná skupina, ktorá sa prihlásila k útokom na ruskom území má podporu Ukrajiny? „Išla z ukrajinského územia, má podľa všetkého podporu ukrajinského delostrelectva a tak to napojenie je vcelku jasné,“ odpovedá Ján Kofroň.
Podľa neho je však skutočne možné, že väčšia časť ľudí, ktorí bojujú v ruskej oblasti sú ruskí občania, prípadne etnickí Rusi, ktorí už nemohli vystáť režim Vladimíra Putina.
A ako je to s údajnou príslušnosťou časti tejto skupiny k neonacistom? „Na oboch stranách tejto vojny nájdete vojakov, ktorí majú blízko k rôznym formám fašizmu alebo fašizujúceho komunizmu. Takže by ma neprekvapilo, ak by aj na tej ukrajinskej strane bola časť ľudí, ktorí by mohli byť z našej stredoeurópskej perspektívy klasifikovaná ako extrémistická a nacionalistická. Nemyslím si však, že by to boli všetci alebo nejaké zásadné jadro. Jednotlivci sa tam ale určite objavia,“ tvrdí Kofroň.
Dodáva však, že ruská propaganda už samozrejme nespomína neonacistov z vlastných radov. „Aj v ich radách sú vojaci, ktorí majú nacistické tetovania. Na Donbase od roku 2014 pôsobil rad ľudí, ktorí mali vyslovene neonacistickú minulosť v Rusku,“ dodáva analytik Kofroň.
Viac v podcaste denníka Pravda: