Kontroverzný zákon o „Komisii na preskúmanie vplyvu Ruska na vnútornú bezpečnosť Poľskej republiky v rokoch 2007–2022“ nadobudol v stredu platnosť. Po tom, čo ho vládnuca národno-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) uplynulý piatok pretlačila cez parlament, jej nominant, prezident Andrzej Duda, odmietol vypočuť volanie po vete a zákon v rekordne krátkom čase podpísal.
„V normálnej demokratickej krajine by človek, ktorý je prezidentom krajiny, nikdy nepodpísal takýto stalinistický zákon,“ kritizoval v televízii TVN24 hlavu štátu opozičný poslanec Marcin Kerwinski. Duda kritiku odmietol. „Ľudia, ktorí skutočne konali v záujme Poľska, nemajú čo skrývať a vôbec sa nemajú čoho báť,“ citovala ho agentúra PAP. „Verím, že parlament zodpovedne vyberie členov tejto komisie tak, aby ich kandidatúra a konečné zloženie nevzbudzovali vo verejnosti pochybnosti o tom, či komisia bude pracovať objektívne a nestranne,“ dodal prezident.
Predsedu vyberie premiér
Parlamentné kluby majú teraz štrnásť dní na to, aby nominovali kandidátov na členov deväťčlenného výboru. Sejm, v ktorom má PiS so svojimi spojencami väčšinu, bude o zložení hlasovať zrejme už na júnovom zasadnutí. Predsedu komisie potom zo zvolených členov vyberie premiér Mateusz Morawiecki, lojálny podpredseda šéfa PiS a najvplyvnejšieho politika krajiny Jaroslawa Kaczyńského.
Prvé závery by mala komisia predložiť 17. septembra, krátko pred parlamentnými voľbami. Pod jej drobnohľadom bude najmä vládna koalícia Občianskej platformy (OP) a Poľskej ľudovej strany, ktorá bola pri moci v prvej polovici skúmaného obdobia. Boli to roky, keď sa vo vzťahoch Varšavy, ale aj celého Západu s Moskvou črtal istý odmäk. Komisári budú mať právomoci preskúmať činnosť nielen politikov, ale aj štátnych zamestnancov, policajtov a vojakov, manažérov štátnych spoločností, ba dokonca aj lekárov, právnikov či novinárov. Ak dospejú k názoru, že dotyčný konal pod vplyvom Moskvy, môžu mu až na desať rokov zakázať výkon funkcie spojenej so zaobchádzaním s verejnými financiami, odobrať mu bezpečnostnú previerku i zbrojný pas. Majú tiež právo uložiť pokutu až 50-tisíc zlotých (11-tisíc eur) za to, ak sa predvolaná osoba nedostaví pred komisiu, požiadať políciu o domovú prehliadku u dotyčného a o zoznam jeho telefonických hovorov.
Čítajte viac Zelenskyj sa vo Varšave na zrne nepošmykol, poľský minister áno
Lex Tusk
Prijatie nového zákona vyvolalo ostrú kritiku zo strany opozície, právnych expertov i zahraničia. Vyčítajú mu politický charakter komisie i jej oprávnenie rozhodovať vo veciach, ktoré v demokratických krajinách majú riešiť súdy. Prekáža im tiež, že zákon nejasne definuje „ruský vplyv“, ktorý tak možno pripísať prakticky akémukoľvek kontaktu s ruskými vládnymi predstaviteľmi.
Opozícia neverí v transparentnosť a nestrannosť novovytvorenej komisie. Zákon nazýva „Lex Tusk“, pretože podľa nej je jeho úlohou zabrániť opozičným politikom v účasti vo voľbách alebo ich prinajmenšom zdiskreditovať. To, že zákon sa pred voľbami zameria najmä na expremiéra Donalda Tuska, bývalého predsedu Európskej rady a šéfa OP, v súčasnosti najväčšej opozičnej strany, naznačili aj viacerí politici z vládneho tábora. Tuska, počas vlády ktorého Varšava uzavrela s Moskvou dohodu o dodávkach plynu, obviňuje, že sa jeho vinou stalo Poľsko nebezpečne závislé od ruských fosílnych palív.
Vládna propaganda sporný zákon označuje za Lex Antiputin a tvrdí, že jeho cieľom je „derusifikácia Poľska“.
Viacerí opoziční komentátori pripúšťajú, že po ostrej kritike zo strany EÚ i USA sa komisia s veľkou pravdepodobnosťou neodhodlá k tomu, aby z volieb vyradila Tuska či iné kľúčové postavy opozície. Pred jesennými voľbami však vládnej strane poskytne muníciu pre kampaň, ktorá politického protivníka bude očierňovať ako ruského agenta a vlastizradcu.
Samotný Tusk schvaľovanie sporného zákona sledoval v Sejme z galérie. „Zbabelci v parlamente hlasovali za komisiu, aby zničili svojho najnebezpečnejšieho oponenta,“ komentoval expremiér prijatie lex Tusk. Poliakov vyzval, aby v nadchádzajúcu nedeľu, na výročie prvých čiastočne slobodných volieb z roku 1989, ktoré viedli k pádu komunistického režimu, prišli do Varšavy na pochod za demokraciu. Na účasť provokatívne vyzval aj hlavu štátu. „Bude nás dobre počuť a vidieť z okien vášho (prezidentského) paláca. Prídete?“ oslovil Dudu prostredníctvom Twitteru.