Oficiálne bolo oznámené, že Rusko sa chystá dosiahnuť „denacifikáciu, demilitarizáciu a neutralitu Ukrajiny“, ako aj „ochrániť“ obyvateľov samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, pripomenul v panelovej diskusii s názvom Akú Ukrajinu potrebujeme Konstantin Zatulin z Jednotného Ruska, podpredseda výboru Štátnej dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, euroázijskej integrácie a vzťahy s krajanmi.
O jeho vystúpení informuje spravodajský portál Moscow Times. Prepis besedy na svojej internetovej stránke zverejnil aj sám Zatulin.
„V ktorom z týchto bodov sme dosiahli výsledky? Ani jednom. Navyše niektoré z nich prestali mať akýkoľvek zmysel. Napríklad neutralita Ukrajiny. Aký je zmysel klásť si túto požiadavku? Momentálne žiaden. Ak bude (Ukrajina) ďalej existovať, nebude neutrálna,“ povedal Zatulin.
Politik vládnej strany je presvedčený, že Ukrajinu sa pri súčasnej podpore zo strany Západu Rusku nepodarí obsadiť, aby sa s tým niečo dalo urobiť. „Otázka znie – bude Ukrajina pod vedením Zelenského alebo jeho nástupcov naďalej existovať v dôsledku toho všetkého, čo sa deje, alebo nie?" opýtal sa Zatulin a hneď si aj odpovedal: „Bude, pretože pri tej podpore, akú má, v skutočnosti niet dosť síl, ako to prekonať.“
Rusko podľa Zatulina robí chybu opakovaním fráz o tom, že Ukrajina a Ukrajinci neexistujú. „Nuž, povedzte, zvyšuje to odpor na bojovom poli, keď o tom hovoríme?! Podľa môjho názoru zvyšuje, pretože je to živná pôda. Je to argument pre tých, ktorí vravia: vidíte, chcú nás vymazať z povrchu Zeme, musíme všetci ako jeden s nimi bojovať,“ poznamenal poslanec Jednotného Ruska.
Mimochodom, spochybňovanie ukrajinskej štátnosti je obľúbenou témou prezidenta Putina.
Čítajte viac Nie je tam Ukrajina, teší sa Putin. Svoje "švédske" rodisko a tatársky Krym si na starej mape nevšimolZatulin pripúšťa, že Ukrajinci bojujú s maximálnym nasadením, lebo si uvedomujú, že vzdorujú agresii. „Vysoká motivácia ukrajinskej armády nevzniká od nuly. Vyplýva to z presvedčenia, že agresorom sme my, že my sme to začali. Že sme prišli do ich domu a likvidujeme ich. Nehovoria si, že je to ich vlastná chyba, lebo si zvolili takých prezidentov, ktorým bolo úplne jedno, že strieľali na Doneck a Luhansk – to je pre nich vedľajšie. Ale to, že ste prišili strieľate do nás – to stačí. A za oceánom si mädlia ruky, lebo čím viac ich zabijeme, tým viac nenávisti voči nám vznikne,“ uvedomuje si poslanec.
Podľa Zatulina sa síce vedenie Ruska k tejto téme nevyjadruje, ale „dáva jasne najavo“, že si uvedomuje súčasnú situáciu.
O zlyhaní vojnových cieľov Moskvy čoraz častejšie hovorí aj zakladateľ súkromnej armády vagnerovcov Jevgenij Prigožin. Rusko podľa neho namiesto „demilitarizácie“ Ukrajiny vyprovokovalo presný opak.
Čítajte viac Šéf vagnerovcov Prigožin šokuje: Pripustil prehru Ruska, varoval pred revolúciou a vystrúhal poklonu Ukrajincom„Ak na začiatku „špeciálnej operácie mali približne 500 tankov, teraz ich majú päťtisíc. Ak vtedy dovedna vedelo bojovať 20-tisíc bojovníkov, tak teraz 400-tisíc. Ako sme ju demilitarizovali?! Teraz sa ukazuje, že my sme, naopak, čert vie ako, Ukrajinu militarizovali,“ povedal Prigožin minulý týždeň v rozhovore s prokremeľským politickým technológom Konstantinom Dolgovovom.
Keď 24. februára 2022 ruský prezident oznámil začiatok vojny, nazval ju „špeciálnou operáciou na ochranu obyvateľov Donbasu“. V skutočnosti odvtedy v Doneckej a Luhanskej oblasti podľa ruskej ombudsmanky zahynulo viac civilistov, ako za predchádzajúcich osem rokov, pripomína Moscow Times.
Nejde o jediný cieľ vojny, ktorý dopadol presne opačne. Putin 24. februára 2022 vyhlásil, že Rusko nedovolí „vojenskej mašinérii NATO“ priblížiť sa k svojim hraniciam. Po invázii na Ukrajinu však svoje žiadosti o vstup do aliancie podali Fíni a Švédi. Fínsko, ktoré má takmer 1 300 kilometrov pozemnej hranice s Ruskom, sa stalo členom aliancie začiatkom apríla.
Čítajte viac Prigožin hrozí Moskve vzburou. Rusko je na pokraji katastrofy, tvrdíKremeľ koncom mája oznámil, že Rusko je proti zmrazeniu vojny na Ukrajine a má v úmysle dosiahnuť svoje ciele vojenskými alebo inými dostupnými prostriedkami. Zároveň Putinov hovorca medzi úspechmi, ktoré už boli dosiahnuté, vymenoval pripojenie štyroch ukrajinských regiónov k Rusku a tiež to, že sa „do veľkej miery podarilo vojenskú mašinériu zdecimovať“, pripomína Moscow Times.
Peskov nedávno zopakoval, že požiadavky Moskvy voči Kyjevu zahŕňajú de facto uznanie anexie ukrajinských regiónov: „Pre Rusko je hlavná vec, aby bola zaistená bezpečnosť obyvateľstva v nových ruských regiónoch." Hovorca Kremľa tiež poznamenal, že odhady načasovania konca vojny „nie sú v kompetencii Kremľa“, ale „konfrontácia s nepriateľskými štátmi“ Západu sa v dohľadnej dobe neskončí.
O tom, že Rusko je pripravené začať mierové rozhovory s Ukrajinou, ale len pod podmienkou, že Kyjev uzná „geopolitickú realitu“, hovoril aj sám Putin.
Čítajte viac Ruština ako štátny jazyk či zrieknutie sa vstupu do NATO a EÚ. Moskva oznámila požiadavky pre mier s UkrajinouNámestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin minulý týždeň vymenoval aktuálne požiadavky Moskvy Kyjevu. Najdôležitejšie je podľa neho, aby sa Ukrajina vzdala plánov na vstup do NATO a Európskej únie, ako aj uznaka „nových územné reality“. Okrem toho ruské úrady požadujú, aby ozbrojené sily Ukrajiny zložili zbrane, a aby im západné krajiny zastavili ich dodávky.