Šéf Severoatlantickej aliancie bol na rovnakom summite na Slovensku aj v roku 2019, keď sa takáto schôdzka konala v Košiciach. "Nechceme novú studenú vojnu. Veríme, že je možné zlepšiť vzťahy s Ruskom. Aj keď to bude trvať nejaký čas, musíme tieto ťažkosti zvládnuť,“ povedal vtedy pre Pravdu Stoltenberg.
Silnejšie NATO
Dnes je, samozrejme, s Ruskom všetko inak. Moskva vlani spustila veľkú inváziu na Ukrajinu, ktorá si už vyžiadala desaťtisíce obetí. Západ Kyjev podporuje vojensky, finančne či humanitárne. A zoskupenie B9 získalo nový zmysel aj preto, že NATO od ruskej agresie výrazne posilnilo svoje aktivity na východnom krídle. Na Slovensku už pôsobí mnohonárodná bojová skupina pod českým velením. Pred inváziou mala aliancia takéto štruktúry len v pobaltských krajinách a Poľsku.
Čaputová ešte pred schôdzkou pripomenula, že lídri B9 sa od roku 2015 pravidelne stretávajú pred summitom NATO, aby si zladili svoje pozície. Ten sa koná 11.-12. júla v litovskom Vilniuse.
Aliancia stojí pred viacerými rozhodnutiami, ktoré chcú štáty B9 ovplyvniť. Väčšina z nich chce ešte výraznejšiu prítomnosť NATO na východnom krídle. Slovensko sa sústreďuje najmä na protivzdušnú obranu, ktorú zatiaľ zaisťujú jeho spojenci, ale je možné, že vláda sa bude usilovať získať vlastné systémy. Ďalšie krajiny žiadajú viac aliančných vojakov.
„V záujme bezpečnosti východného krídla kladieme osobitný dôraz na posilnenú integrovanú protivzdušnú a protiraketovú obranu na rotujúcom a pretrvávajúcom základe. Podporujeme nové aliančné plány ako základ našej modernizovanej kolektívnej obrany a vyzývame všetkých spojencov, aby na tieto aktivity poskytli sily a spôsobilosti,“ uviedli lídri v záveroch summitu.
Čaputová na summite vyzvala na ďalšiu pomoc pre Kyjev. "Pokračujúca podpora pre Ukrajinu nás približuje k mieru,“ povedala slovenská prezidentka s tým, že sa ukázalo, že krajiny aliancie sú odolnejšie, ako si ich protivníci predstavovali.
Čítajte viac Chápe už Macron východ Európy? Ukrajinu vyslal na cestu do NATO
Stoltenberg označil B9 za dôležitú platformu spolupráce a povedal, že blížiaci sa summit NATO prijme zásadné rozhodnutia. "Priblížime Ukrajinu k NATO. Rusko nemá veto, čo sa týka rozširovania,“ vyhlásil v Bratislave generálny tajomník aliancie. Zdôraznil, že dve percentá HDP, ktoré majú krajiny vydávať na obranu, by mali byť minimum.
"Budeme pokračovať v podpore Ukrajine tak dlho, ako to len bude potrebné,“ uviedol rumunský prezident Klaus Iohannis. Pripomenul, že jeho krajina má najdlhšiu hranicu s Ukrajinou. "Sme na bojovej línii toho, čo robí, Rusko. Musíme posilniť národnú obranu a prítomnosť aliancie,“ skonštatovala hlava štátu.
Podobne sa vyjadril poľský prezident Andrzej Duda. "Je jasné, že východné krídlo ovplyvnili brutálne kroky Ruska a výzvy musíme riešiť spoločne. Rusko je permanentnou hrozbou pre našu bezpečnosť. Ukrajina potrebuje jasnú perspektívu členstva v NATO,“ povedal Duda.
Signál pre spojencov
"Je podstatné, že platforma B9 a iné podobné formáty vysielajú signál štátom v aliancii, ktoré sú zdráhavejšie. Odkazujú im, že urobia, čo bude potrebné. Ukazujú vôľu a odhodlanie, a to je zvlášť dôležité na východnom krídle, kde bude potrebné Rusko odstrašiť a v dlhodobom horizonte zastaviť.
Čítajte viac NATO posilňuje východné krídlo. Expert hodnotí, či to stačí na Rusko
Veľkú úlohu v tomto procese môže zohrať práve prehĺbenie väzieb a záväzkov krajín regiónu. V neposlednom rade preto, že štáty na východnom krídle sú ochotné urobiť viac pre svoju obranu, presne tak, ako to už dlho žiadajú USA, kľúčový partner v NATO,“ reagoval pre Pravdu Benjamin Tallis, bezpečnostný analytik z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy.
"B9 zohráva dôležitú úlohu pri mobilizácii západných krajín, aby urýchlili podporu Ukrajine, a pomáhajú definovať, čo je potrebné poskytnúť Kyjevu a kedy by to mal dostať. Krajiny B9 sú tiež ambicióznejšie v chápaní toho, aké bezpečnostné záruky by mala Ukrajina dostať a zhodnú sa na tom, že môže byť bezpečná len vtedy, keď bude súčasťou NATO,“ povedala pre Pravdu Alena Kudzko, odborníčka na medzinárodné vzťahy z GLOBSEC-u.