Z viacerých krajín na východnom krídle NATO zaznieva, že ak by bolo Rusko úspešné na Ukrajine, aliančné štáty v tomto regióne môžu byť na rade. Vidíte to podobne? Mohlo by Rusko vyzvať na súboj aj NATO?
Nevidíme to tak, že by niektorému členovi aliancie bezprostredne niečo hrozilo, že by mohol mať problém s vojenským útokom. Samozrejme, keby ruský prezident Vladimir Putin vyhral na Ukrajine, z dlhodobého hľadiska by bolo NATO zraniteľnejšie. Bol by to totiž pre neho odkaz, že prostredníctvom použitia vojenskej sily môže získať to, čo chce. Bola by to tragédia pre Ukrajincov a svet by sa stal nebezpečnejším miestom a celkovo by sme boli zraniteľnejší. Je v našom bezpečnostnom záujme, aby Putin nevyhral a aby Ukrajina zostala suverénnym a nezávislým štátom.
Ak by však vojnu prehrala, bolo by pre NATO zložitejšie brániť východné krídlo?
NATO bude vždy brániť každý centimeter svojho územia. Samozrejme, čím viac krajín, ktoré sú medzi Ruskom a NATO, by bola Moskva schopná okupovať, tým by sme boli zraniteľnejší. Rusko získava čoraz väčšiu kontrolu nad Bieloruskom a vidíme, ako sa usiluje podkopávať suverenitu krajín, ako sú Moldavsko či Gruzínsko, kde použilo aj vojenskú silu. Práve preto však musíme podporovať Ukrajinu a urobiť všetko pre to, aby zvíťazila a aby prezident Putin vojnu nevyhral.
Čo hovoríte ľuďom, ktorí tvrdia, že to, čo sa deje, je v skutočnosti chyba NATO, lebo dalo Ukrajine perspektívu členstva a Rusko na to iba reagovalo?
Takýto pohľad odráža absolútny nedostatok rešpektu pre to, že každá krajina má právo robiť vlastné rozhodnutia. Týka sa to aj toho, ako si štáty predstavujú, že budú vyzerať ich bezpečnostné vzťahy. Je to však zakotvené v mnohých dohodách, ktoré podpísalo Rusko, vrátane Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Samozrejme, Ukrajina má tiež právo vydať sa vlastnou cestou. Moskva nemôže rozhodovať o tom, čo môže alebo nemôže Kyjev urobiť. Rusko bolo aj proti tomu, aby do NATO vstúpilo Slovensko. Ale rovnako sme povedali, že o tom rozhoduje Bratislava a spojenci. Prezident Putin nemá veto, keď sa rozhoduje o rozširovaní NATO. Sme obranná aliancia a neexistujeme preto, aby sme vyprovokovali konflikty, ale aby sme im zabránili. Spoločne to robíme už takmer 75 rokov. Som z Nórska, teda malej krajiny, ktorá má hranice s Ruskom.
A počas studenej vojny ich malo so Sovietskym zväzom.
Áno, keď sa Nórsko stalo v roku 1949 členom NATO, boli sme jedinou krajinou, ktorá mala hranice so ZSSR. Samozrejme, Sovietsky zväz vtedy tvrdil, že náš vstup je provokácia a hrozba. Ale nebolo to tak. Bolo to suverénne rozhodnutie Nórska a to sa teraz týka aj Ukrajiny. Nemôžeme akceptovať myšlienku, že Rusko má vlastne právo napadnúť inú krajinu len preto, lebo tá urobila slobodné a demokratické rozhodnutie. Ak by sme to urobili, opäť by sme vytvorili svet, v ktorom mocnosti rozhodujú o tom, čo môžu robiť malé krajiny. Slovensko a Nórsko z histórie vedia, čo to znamená, ak im vládnu cudzie sily. Nechceme, aby sa to opakovalo.
Čítajte viac Čo s Ruskom? Do Bratislavy to prišla povedať Bukureštská deviatkaSlováci však podľa prieskumov nie sú veľkí fanúšikovia NATO. A vašu organizáciu kritizuje aj bývalý premiér Robert Fico, ktorý tvrdí, že chce byť jej súčasťou, ale v podstate vraví, že by sa NATO nemalo Ukrajinou veľmi zaoberať a nemalo by ju podporovať. Ako na to reagujete?
Alianciu tvorí 31 demokratických krajín. Je normálne, že sa medzi členskými štátmi vyskytnú rozličné pohľady, a to je dobre. V NATO robíme demokratické rozhodnutia na základe toho, čo si želajú občanmi zvolené vlády a parlamenty. Aliancia nie je súčasťou konfliktu na Ukrajine, nemáme tam žiadne jednotky. No podporujeme Kyjev. Pripomeňme si, o čom hovoríme. O agresívnej vojne, keď Rusko zaútočilo na suverénnu krajinu, ktorá má medzinárodne uznané hranice. Vyslalo na Ukrajinu státisíce vojakov, ostreľuje ju raketami, útočí na ňu tankami. Bola to nevyprovokovaná invázia. Podporujeme Ukrajinu, aby sa mohla brániť. Toto právo vyplýva z Charty OSN a my na jej základe môžeme Kyjev brániť, čo však neznamená, že NATO je účastníkom vojny. Okrem toho je dôležité pre našu bezpečnosť, aby agresívne kroky prezidenta Putina proti Ukrajine neboli úspešné.
V roku 2019 sme sa rozprávali na stretnutí Bukureštskej deviatky v Košiciach. Vtedy ste povedali, že Rusko predstavuje problém, ale že tie ťažkosti je potrebné zvládnuť. Dnes sme však svedkami vojny. Urobilo NATO niekde chybu? Keď sa pozriete späť, mohlo konať inak?
V prvom rade je potrebné povedať, že sme sa po konci studenej vojny roky usilovali budovať lepšie vzťahy s Moskvou. Vytvorili sme Radu NATO-Rusko, spustili sme transformačný dialóg, členské krajiny s Ruskom obchodovali, robili politiku a spolupracovali s ním. Moskva to všetko zahodila a mňa to naozaj mrzí, lebo som sa ako nórsky politik tiež usiloval vytvoriť lepšie vzťahy s ňou. Na severe sme s ňou spolupracovali v energetickej oblasti či na cezhraničných kontaktoch. Rusko to úmyselne ukončilo a akýkoľvek dialóg s ním je extrémne zložitý. Za vojnu je zodpovedný iba prezident Putin a politickí lídri v Moskve. Oni sa rozhodli, že napadnú Ukrajinu. Samozrejme, vždy sa dá debatovať o tom, čo ešte mohol Západ a NATO urobiť. V žiadnom prípade to však nezbavuje lídrov v Kremli zodpovednosti za rozpútanie vojny. Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prestane bojovať, Ukrajina už nebude existovať. Ak skončí boj prezident Putin, nastane mier.
Čítajte viac Vyhlásenie lídrov štátov B9: Chceme väčší, viacročný a komplexný balík podpory UkrajinyNakoľko sa obávate jadrovej rétoriky Moskvy?
Rinčanie atómovými zbraňami je nezodpovedné a nebezpečné. Rusko vie, že jadrová vojna sa nedá vyhrať a nikdy sa do nej nesmieme pustiť. Pozorne sledujeme, čo Moskva robí vrátane Bieloruska, kde chce rozmiestniť taktické jadrové zbrane. Zatiaľ sme však nezaznamenali žiadne zmeny v rozmiestnení atómoviek, ktoré by si vyžadovali našu reakciu, ale, ako som povedal, pozorne to sledujeme.
Zostanete ešte o trochu dlhšie na čele NATO? A ak nie, máte nejakého favorita, ktorý by vás mohol nahradiť? Napríklad niekto zo strednej Európy?
Zameriavam sa na to, aby som viedol alianciu v časoch plných výziev, keď riešime vojnu na Ukrajine. Plánujem ukončiť svoj mandát túto jeseň, tak, ako sa predpokladá.
Čo môže Ukrajina očakávať od júlového summitu NATO vo Vilniuse?
Myslím si, že sa zhodneme na pokračujúcej podpore pre Kyjev a na tom, že ju ešte zintenzívnime, aby vyhral. Všetci spojenci súhlasia s tým, že dvere NATO sú otvorené, a s tým, že Ukrajina sa stane členom aliancie. Je na Kyjeve a spojencoch, aby rozhodli, kedy sa to stane. Budeme diskutovať o tom, ako k tomu dospieť. Nebolo by konštruktívne, keby som teraz hovoril o tom, ako to bude vyzerať. Som však presvedčený, že na summite vo Vilniuse nájdeme jednotnú pozíciu.
Ako vnímate príspevok Slovenska pre NATO a to, ako Bratislava podporuje Kyjev?
Na Slovensku je rozmiestnená bojová skupina aliancie a zaviazali ste sa k tomu, že do obrany investujete dve percentá HDP. Je to prostriedok na odstrašenie akéhokoľvek protivníka. Som veľmi vďačný Slovensku za podporu, ktorú poskytlo Ukrajine vrátane protivzdušnej obrany a lietadiel. Je to príspevok k obrane hodnôt, v ktoré veríme, ako sú demokracia a sloboda.