Váš bývalý šéf, exprezident Donald Trump nedávno povedal počas rozhovoru pre CNN, že by vyriešil problém s ruskou inváziou za 24 hodín. Na základe toho, ako ste ho poznali, myslíte si, že by bol schopný to zvládnuť?
Nie. Je to hlúpe vyhlásenie. Nikto neverí, že táto komplikovaná situácia sa dá vyriešiť za 24 hodín. Teda okrem scenára, že by sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodol stiahnuť z Ukrajiny. Časť problému by sa tak vyriešila.
Keby bol Trump teraz prezidentom, vedel by presvedčiť Putina, aby sa stiahol z Ukrajiny?
Nie. Putin má v súvislosti s Ukrajinou vlastné ambície, do ktorých už takpovediac investoval. Pozrite sa na počet obetí a na časť zničenej ruskej armády. Neviem si predstaviť, že by šéf Kremľa súhlasil s niečím, čo by bolo ešte menej ako súčasný stav, teda ovládnutie toho, čo Rusko momentálne okupuje.
Prečo teda Trump rozpráva tieto veci? Je možné, že ho opäť zvolia za prezidenta a som si istý, že ľudia v Európe a na Ukrajine pozorne sledujú jeho slová.
Trump len tak rozpráva. Pravdepodobne sa usiluje vytvoriť kontrast medzi sebou a prezidentom Joeom Bidenom s tým, že vraj táto vojna už trvá dlho. Ale museli by ste sa na to opýtať Trumpa.
Čítajte viac Air Defender 23 je jasný odkaz Putinovi. Napadnúť NATO by bol hlúpy nápad
Asi áno. No predsa je niečo, čo sa chcem ešte spýtať o Trumpovi. Zaznievajú názory, že Putin by nezaútočil na Ukrajinu, keby bol Trump stále v Bielom dome. Veríte tomu?
Je to príliš veľká teória a hypotetická otázka. Toto tvrdenie je založené na niektorých veciach z minulosti, ale nie je to nevyhnutne niečo, čo súvisí s Trumpom. Otázkou však je, prečo sa Putin vôbec rozhodol pre inváziu.
Aká je vaša odpoveď?
Neviem. Pozrite sa na to, čo hovorí Putin. Niektorí ľudia tvrdia, že to bola kombinácia faktorov vrátane toho, akým hrozným spôsobom sa USA stiahli z Afganistanu. Urobil by to Trump? Prikláňal sa k tomu, aby Amerika rýchlo odišla z Afganistanu, ale nevieme, ako by to dopadlo. Ďalším faktorom mohla byť Angela Merkelová. Možno si Putin myslel, že je to pre neho príležitosť, keď skončila ako nemecká kancelárka. Stalo sa toľko vecí, že nevieme povedať, prečo sa ruský prezident rozhodol pre inváziu. Nemyslím si však, že môžeme povedať, že keby bol Trump pri moci, Putin by to nikdy neurobil. Vôbec to netušíme.
Pred rokom som na GLOBSEC-u debatoval s Rachel Rizzovou z Atlantickej rady, či Putinovi nestačí vyčkať, kým Trump vyhrá prezidentské voľby. Nie je veľmi jasné, ako by sa správal k Rusku, keby bol opäť v Bielom dome. Ale to isté sa dá povedať o floridskom guvernérovi Ronovi DeSantisovi. Kalkuluje Putin s tým, že by mu mohlo pomôcť, keby sa Trump znovu stal americkým prezidentom? Prípadne, keby zvolili DeSantisa?
Len aby som to spresnil, a neobhajujem guvernéra DeSantisa, ale jeho komentáre sa týkali Ukrajiny a podpory pre ňu. A potom aj svoje vyjadrenie korigoval. Ale nehovoril o Rusku a o Putinovi. V tom je rozdiel.
No ak niekto naznačuje, že by mohol menej podporovať Ukrajinu, v podstate hovorí, že na Rusko nebude taký tvrdý.
Nemyslím si to. Ja len hovorím o tom, čo DeSantis povedal, respektíve nepovedal. Keď sa začnú republikánske primárky, všetky tieto otázky budú na stole. Prvú debatu budeme mať v auguste. Už sa o tom bude diskutovať. Predpokladám, že každý z kandidátov dostane otázku, aký je jeho postoj k Ukrajine. Niekto však môže byť v opozícii proti Putinovi, ale zároveň nemusí chcieť podporovať Kyjev. Vidím túto výzvu v rámci mojej strany. Som veľkým podporovateľom Ukrajiny, ale narastá počet republikánov, ktorí nechcú pomáhať Kyjevu, lebo si myslia, že to nie sú dobre investované peniaze. Hovoria, že by sme ich mali lepšie využiť na Čínu. Aj preto sme mali debatu o dlhovom strope. Ale o týchto veciach sa bude debatovať a mali by sa na ne pýtať aj médiá. Mám pocit, že DeSantis na ne už aj reagoval.
Čítajte viac Stačí Putinovi vo vojne vydržať, kým sa vráti Trump? Odpovedá expertka
Nežiadam, aby ste robili za mňa novinársku prácu, a neviem, či podporíte nejakého republikána, bude to vaše rozhodnutie. Keby ste však dostali šancu opýtať sa najdôležitejších kandidátov vo vašej strane, čo budú robiť v súvislosti s Ruskom a Ukrajinou, ako by ste položili túto otázku? Ide o to, aby sme na ňu dostali dobrú odpoveď, aby sme pochopili, aká bude ich politika.
Otázka by mala znieť, aké politiky by mali mať USA smerom k Rusku a ako by mala vyzerať naša podpora Ukrajiny. Hovoril som to už keď som pôsobil ako minister obrany, že pre Spojené štáty sú dve najväčšie hrozby, Čína a Rusko. V tomto poradí. Podľa mňa musíme vybudovať schopné ozbrojené sily, ktoré by si vedeli poradiť s oboma hrozbami. Rusi začali nelegálnu a príšernú inváziu na Ukrajinu a Ukrajinci s nimi šikovne a odvážne bojujú. Ruskú armádu celkom dobre ničia. Robia to aj pre Západ a oslabujú veľké ohrozenie, ktorému čelíme. Rusko má stále veľmi schopné námorníctvo, letectvo a je to jadrová veľmoc. No je jasné, že Ukrajinci mu zasadili poriadny úder. A to je z geostrategického hľadiska dobre.
Oľutovali ste niekedy rozhodnutie slúžiť v Trumpovej vláde?
Nie. Slúžil som svojej krajine, čo robím, odkedy som mal 18. Ak vás o to váš štát požiada, mali by ste mu slúžiť, a vo vláde potrebujeme dobrých ľudí. Vravím to veľmi jasne a napísal som to aj vo svojich memoároch. Nesľubujete vernosť prezidentovi, ale prisaháte na ústavu. Takto som slúžil a to som nikdy neľutoval.
Čítajte viac Šéf NATO exkluzívne pre Pravdu: Rusko vie, že jadrová vojna sa nedá vyhrať
Pracovali ste však pre Trumpa. Pre niekoho, kto je ochotný šíriť akékoľvek klamstvá a konšpirácie a mnoho republikánov ho ochotne nasleduje. Mimochodom, podľa prieskumu GLOBSEC-u si viac ako 40 percent Slovákov myslí, že predčasné voľby v septembri budú zmanipulované. Podľa mňa to aspoň do istej miery súvisí s tým, čo hovoril Trump, že mu v roku 2020 ukradli víťazstvo. Ako to vnímate vy?
Čo sa týka Slovenska, či akejkoľvek inej krajiny, musíte sa vy doma zaoberať touto otázkou a odpoveď si vyžaduje istú mieru chápania situácie. Pozrite sa však na Trumpa. Ak niekoho ako on zvolia do úradu, chcete, aby na dôležitých pozíciách vo vláde boli kvalitní ľudia, ktorí budú slúžiť svojej krajine? Alebo si myslíte, že by tam mali byť ľudia, ktorí by slúžili jemu? Hovorím, že o Ameriku by sa mali starať najlepší ľudia. Tí by jej mali slúžiť a dodržiavať prísahu, ktorá, ako som povedal, sa týka ústavy a krajiny, nie nejakého politika, strany či filozofie. Takto som vnímal svoju prácu. A očakával by som, že to tak bude aj so Slovákmi. Že nebudú slúžiť nejakej osobe, ale svojej krajine a ľuďom.
Keď vám republikáni hovoria, že voľby boli sfalšované, čo im odpovedáte?
Je jasné, že neboli. Po voľbách ma vyhodili z môjho postu. Jednoznačne som povedal, že Joea Bidena právoplatne a zákonne zvolili.
Musím povedať, že to, čo hovoríte, je takpovediac osviežujúce, lebo nie všetci vaši spolustraníci sú ochotní jasne a nahlas povedať, že voľby neboli sfalšované. Ale to viete.
Väčšina republikánov súhlasí s tým, že voľby neboli sfalšované. Trump má podporu tvrdého jadra, ktoré tvorí približne 30 až 32 percent voličov. No 68 percent súhlasí s tým, že Bidena zákonne zvolili. Problémom pre republikánsku politiku teraz je, čo s tými voličmi, ktorí veria, že voľby boli sfalšované a že Trumpovi víťazstvo ukradli. Títo sú ochotní ho podporovať až do trpkého konca. Je to výzva pre stranu a musíme to nejako prelomiť. Dúfam, že nadchádzajúce primárne voľby to vyplavia preč z nášho systému.
Veríte v to? Na základe prieskumov to vyzerá tak, že Trump je jasným favoritom na zisk prezidentskej nominácie.
Pred pol rokom mali v prieskumoch Trump a DeSantis rovnakú podporu. Tieto čísla sa ešte budú meniť. Pribúdajú kandidáti a bude to dlhý boj. Uvidíme, ako sa skončí.
Keby ste mali zhodnotiť reakciu Bidenovej vlády na vojnu, čo sa jej podarilo a čo by ste zmenili?
Na začiatku tam boli nejaké nesprávne kroky. Prezident Biden hovoril o malej vojne, to bol zlý odkaz pre verejnosť. Vo všeobecnosti však vládu chválim za to, ako dala dokopy spojencov a zorganizovala fungovanie finančných a ekonomických sankcií. A tiež za to, ako strategicky zverejnila spravodajské informácie. No viním ju z toho, že sankcie nie sú dostatočne tvrdé. Nie sú kompletné a sú v nich diery. A podľa mňa bol Biely dom príliš pomalý pri schvaľovaní dodávok dôležitých zbraní. Či to boli Stingre, HIMARS-y, Abramsy, F-16 alebo Patrioty. Prichádzali oneskorene. Ukrajinci nemajú zbrane na to, aby skutočne vyhrali, ale iba na to, aby prežili. Myslím si, že by sme boli v inej pozícii, keby Kyjev dostal všetko, čo požadoval, už vlani v lete či na jeseň. Za to dávam Bidenovi slabé hodnotenie.
Budú mať Ukrajinci v istom momente k dispozícii stíhačky F-16?
Nie v najbližšej dobe. Musia absolvovať výcvik a naučiť sa opravovať tieto stroje. A ešte nikto F-16 Ukrajine nedal. Sme od toho vzdialení mesiace.
Zatiaľ získala Ukrajina len stíhačky MiG-29. Aj zo Slovenska.
F-16 je dobré lietadlo. Tieto stíhačky by zásadným spôsobom dianie na bojisku nezmenili, ale mohli by byť veľmi dôležitým prvkom ukrajinského vojnového úsilia.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Niektoré západné zbraňové systémy dostala Ukrajina s istými obmedzeniami. Napríklad HIMARS-y majú limitovaný dostrel a stále sa debatuje, že Ukrajinci by nemali zasiahnuť Rusov na ich území. Mali by tieto obmedzenia platiť?
Rusi by nemali mať možnosť, aby sa niekde mohli schovať. Ničia Ukrajinu, znásilňujú a zabíjajú. A my hovoríme Ukrajincom, že nemôžu zasiahnuť Rusko. Moja strategická a politická rada pre Kyjev znie, aby ničil len vojenské ciele. Ak zasiahne civilistov, môže to zmobilizovať verejnosť v prospech Putina. No, ako som povedal, Rusi by nemali mať možnosť, aby sa niekde mohli schovať. Určite nie na Ukrajine vrátane Krymu. Ten je súčasťou Ukrajiny a prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že chce vytlačiť ruské sily z celého štátu, čo zahŕňa aj Krym. USA a Západ by to mali podporovať. Nesmieme sa dať zastrašiť a príliš sa báť eskalácie a rinčania ruských zbraní. Môžeme mať pocit, že Krym je viac v ruských srdciach ako Donbas, ale stále hovoríme o ukrajinskom území. Toto v minulosti potvrdilo medzinárodné spoločenstvo vrátane Moskvy a Pekingu. Roky sme Rusko nechali, aby si odrezávalo kusy krajín. Ale to je cesta do pekla a nemali by sme to už dopustiť, preto by sme mali podporovať prezidenta Zelenského.
Takže sa príliš nebojíte, že by Rusko mohlo použiť jadrové zbrane? Práve rozmiestňuje taktické atómovky v Bielorusku.
Vždy mám obavy, keď sa rozpráva o jadrových zbraniach. Myslím si však, že je veľmi nepravdepodobné, že by ich Rusko použilo. Mali by sme to pozorne sledovať, ale nemali by sme sa dať zastrašiť a odradiť od robenia správnych vecí.
Čítajte viac Šéf českej diplomacie: Ruský kolonializmus rozpútal v Európe peklo
Vo vašej knihe Posvätná prísaha ste napísali, ako chcel Trump stiahnuť americké jednotky z Južnej Kórey. Skutočne veríte, že by to urobil, keby mohol?
Áno. Stále sa k tomu vracal. Často hovoril o NATO, o stiahnutí jednotiek z Európy a z Južnej Kórey. Povedal to toľko ráz, že si myslím, že by to skúsil urobiť.
Teda by sa stiahol aj z NATO? Hovoril o tom bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton, že Trump by to spravil, keby ho opäť zvolili. Bola by to podobná situácia ako v prípade Južnej Kórey?
Verím, že by bola. Keby bol Trump opäť v Bielom dome, boli by okolo neho iní ľudia. A to sa vraciam k tomu, komu slúžite. Keby sa Trump o stiahnutie z NATO rýchlo usiloval, mohlo by sa mu niečo podariť, keby mal na to dostatok ľudí v Kongrese. Myslím si, že by sa o to pokúsil.
Čo by sa stalo, keby USA vystúpili z NATO?
Oslabilo by to bezpečnosť Ameriky, Európy a bol by to problém aj z globálneho hľadiska. Preto som bol proti tomu, a rovnako aj Bolton. Nevyplatilo by sa nám to, nezlepšilo by to našu bezpečnosť. Budem však férový. Trump sa mýlil, čo sa týka NATO. No mal pravdu v dvoch prípadoch. Stavba plynovodu Nord Stream sa mala skončiť. A väčšina Európanov nedáva spravodlivý podiel peňazí na obranu, ako sa rozhodlo na summite NATO vo Walese v roku 2014. Ak chcete zobrať Trumpovi argumenty, európski spojenci by mali dávať dve percentá HDP na armádu. Potom by o tom Trump už nemohol hovoriť. A o dvoch percentách nerozprával len on. Spomínal ich aj Biden a predtým Obama, Clinton či Bush, teda sa to ťahá dlhé roky. Teraz sme v situácii, že revanšistické Rusko vedie vojnu proti Ukrajine a iba sedem krajín aliancie z 31 je na dvoch percentách. Rezonuje to medzi Američanmi a Európania by si to mali uvedomiť.
Mark Esper (59)
Narodil sa 26. apríla 1964.
Vyštudoval vojenskú akadémiu West Point, slúžil v pozemných silách, bojoval v prvej irackej vojne v rokoch 1990¤-¤1991.
Neskôr študoval na Harvardovej univerzite a na Univerzite Georgea Washingtona.
V rokoch 2017¤-¤2019 bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany pre pozemné sily.
V rokoch 2019¤-¤2020 bol ministrom obrany.