„Je to, samozrejme, v prvom rade ľudská tragédia, ale sú tu aj obrovské škody na životnom prostredí,“ zhrnul pre spravodajskú agentúru DPA hlavný autor analýzy. De Klerk žil v minulosti v Moskve i v Kyjeve. Keď Rusko vo februári uplynulého roka napadlo Ukrajinu, uvedomil si, že sa nikto z odborníkov nezaujíma o ekologickú stránku konfliktu.
V dokumente, ktorý vedci nedávno predstavili na medzinárodnej konferencii o klimatickej zmene v Bonne, sa snažili vystihnúť všetko, čím ruská agresia vplýva na produkciu emisií, a vyjadriť to ako ekvivalent skleníkových plynov CO2, čo je bežný vedecký postup. (Takto prepočítali napríklad aj emisie oveľa škodlivejšieho metánu.)
Prvú podobnú správu pripravili už v novembri minulého roka, keď odhadli klimatickú záťaž za prvých deväť mesiacov vojny. Množstvo emisií spôsobených konfliktom vtedy vyčíslili na ekvivalent 8,855 milióna ton oxidu uhličitého. Presne opísali tiež ciele, údaje a metodiku, ktorú použili. Začiatkom tohto mesiaca publikovali druhú, obsiahlejšiu analýzu za prvý rok vojny na Ukrajine.
Pôvod vojnových emisií
Zaujímavé je porovnanie s emisiami, ktoré za rovnaké obdobie vyprodukovali niektoré krajiny Európskej únie. Podľa autorov štúdie tak vojnové udalosti u našich východných susedov zaťažili atmosféru takmer toľkými emisiami, ako pripadalo na celé Belgicko, no zároveň to bolo vyše dvakrát viac ako ročné emisie Portugalska a takmer päťkrát toľko ako emisie vytvorené Litvou.
Pokiaľ ide o jednotlivé činnosti, najväčšie znečistenie pripadá na civilnú infraštruktúru. Jej podiel dosahuje až 42 percent, teda vyše 50 miliónov ton ekvivalentu CO2. Autori sem zahrnuli emisie, ktoré vznikajú pri odstraňovaní trosiek a obnove zničených stavieb (budov, ciest, mostov, letísk, priemyselných zariadení alebo elektrární).
Na druhé miesto zaradili samotnú vojenskú činnosť, ktorá zodpovedá za 19 percent emisií (takmer 22 miliónov ton CO2). Sem patria boje, výbuchy, ale aj emisie spôsobené tankami, vojenským letectvom či inými zbraňami. Pôvodom sovietsky tank T-72 má napríklad priemernú spotrebu asi 250 litrov nafty na sto kilometrov a bojové stíhačky až 5 000 litrov kerozínu na hodinu letu.
Čítajte viac Nastúpená ruská jednotka sa generála nedočkala. Rozprášila ju ukrajinská raketa
Tvorcovia štúdie však nezabudli ani na výrobu streliva či spotrebu nákladných áut, lodí a lietadiel, ktoré sa starajú o dodávky zbraní, munície a potravín, prípadne o prepravu vojenských jednotiek.
Približne 17,7 milióna ton CO2 vzniklo následkom požiarov vyvolaných vojnou a ďalších 12 percent vedci pripísali na vrub plynovodom Nord Stream 1 a 2, z ktorých veľa emisií uniklo najmä po ich poškodení sabotážami.
Zhruba desať percent emisií vyprodukovalo civilné letectvo. Európske krajiny totiž uzavreli vzdušný priestor, a tak sa do Ruska musí často lietať okľukou cez Áziu. Zvyšné dve percentá skleníkových plynov sú výsledkom úteku miliónov ľudí, ktorí pre vojnu museli opustiť domovy.
Zbrane alebo klíma?
De Klerk upozornil na paradox, že v čase, keď sa vyspelý svet usiluje znížiť produkciu skleníkových plynov, aby aspoň spomalil klimatické zmeny, vojna na Ukrajine spôsobuje opak. Európske krajiny konflikt navyše núti, aby posilňovali armády, čo vedie k tomu, že „emisie stúpajú v období, v ktorom by mali klesať“, ako expert pripomenul pre nemeckú stanicu Deutsche Welle.
Podľa britskej organizácie Vedci za globálnu zodpovednosť (SGR) sú pritom vojská vo svete zodpovedné za asi päťpercentný podiel ročnej produkcie emisií.
Experti sú však veľakrát odkázaní len na odhady, lebo armády nie sú povinné poskytovať také informácie a stáva sa, že ich upravujú. Napríklad sa predpokladá, že britská armáda v roku 2018 vytvorila až trikrát viac emisií, ako oficiálne vykázala.
Čítajte viac Nový pohľad na klimatické zmeny: Akú veľkú neplechu robí ľudstvo s planétou a akú si robí planéta sama?
Americké vojská sú zase väčším producentom skleníkových plynov ako celé Švédsko či Dánsko. A je známe, že v roku 2020 najbohatšie štáty sveta dávali na armádu viac ako na financovanie opatrení pre záchranu klímy.
„Množstvo zdrojov emisií, ktoré sú spojené s vedením vojny, výrazne ohrozuje klimatické ciele,“ uviedla pre Deutsche Welle Linsey Cottrellová z mimovládnej organizácie CEOBS, sledujúcej vplyv ozbrojených konfliktov na životné prostredie.
„Chceli sme ukázať, že tento akt agresie má dosah nielen na Ukrajincov, ale na nás všetkých,“ zdôraznil de Klerk.