Predsedníčka parlamentu Bärbel Basová uviedla, že roky 1953 a 1989, keď padol berlínsky múr, sú jedny z najväčších demokratických odkazov, ktoré východní Nemci venovali Nemecku.
„Nechceli nič iné ako celonemecké zastúpenie, chceli demokratický parlament, aký máme dnes,“ povedal Steinmeier o udalostiach zo 17. júna, keď vo východnom Nemecku vyšlo do ulíc milión ľudí z vtedajších 18 miliónov obyvateľov. „Boli to muži a ženy všetkých vrstiev. Robotníci, poľnohospodári, zamestnanci, živnostníci, učiteľky, farári, študenti a školáci,“ povedal. „Postavili sa nielen proti zvyšujúcim sa normám, nízkym mzdám a prázdnym regálom, ale aj proti normalizácii celej spoločnosti, nútenej kolektivizácii, štátnemu dohľadu, cenzúre a proti diktatúre jednej strany, ktorá si nárokovala rozhodovať o pravde,“ poznamenal.
Čítajte aj Smrť Petra Fetchera ukázala neľudskosť hraničného režimu NDR
Steinmeier v prejave pripomenul, že povstaniu vo východnom Nemecku predchádzali protirežimové revolty v Maďarsku, Československu a Poľsku, ktoré ale tamojšia diktatúra aj za pomoci sovietskych tankov udusila. „Až v roku 1989 nechal (sovietsky vodca Michail) Gorbačov tanky v kasárňach. Za to, že dnes žijeme v jednotnej a demokratickej Európe, vďačíme demokratickým hnutiam v celej východnej a strednej Európe. Aký to výdobytok!“ povedal prezident. Zároveň však varoval, že takáto Európa je teraz ohrozená.
„Útok na Ukrajinu je útokom na suverénny štát uprostred Európy a brutálny zločin proti Ukrajincom. Túto vojnu živia veľmocenské snahy kremeľskej diktatúry a tiež hlboký strach zo slobody,“ povedal Steinmeier. „Putin chce obnoviť veľký Sovietsky zväz. Ja sa ale pýtam, akú veľkosť vlastne myslí? Veľkosť Sovietskeho zväzu, ktorý rôzne národy nútil k pospolitosti, vlastných obyvateľov držal v strachu a hrôze a každé mierové úsilie brutálne potlačil? Nesmieme pripustiť, aby tento blud zničil mier a slobodu v Európe,“ dodal.
Rovnako je podľa Steinmeiera nutné demokraciu a slobodu obhajovať pred radikálmi a odporcami hodnôt dnešného Nemecka, ktorí súčasné politické zriadenie prirovnávajú ku komunistickej totalite. „Každý, kto takto hovorí, tak sa vysmieva obetiam (východonemeckej) Jednotnej socialistickej strany Nemecka,“ povedal Steinmeier.
O ochrane odkazu východonemeckého povstania hovorila aj Basová. „Čo bolo v roku 1953 brutálnym násilím potlačené, došlo naplnenie v roku 1989 pokojnou revolúciou,“ povedala. Poznamenala, že hoci v roku 1989 tanky do ulíc nevyjazdili, museli východní Nemci aj tak ukázať odvahu. „Bol to boj, ktorý Nemci na západe Nemecka nemuseli viesť,“ povedala o udalostiach v rokoch 1953 a 1989.
Rovnako ako Steinmeier spomenula aj Basová, že proti diktatúram podobne vystúpili obyvatelia ďalších stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, ktorí sa rovnako ako východní Nemci presvedčili, že proti tankom občianska odvaha veľa nezvedie. „Krvavé potlačenie povstania v Maďarsku, Poľsku a Československu to potvrdzujú,“ uviedla. Dodala, že ľudia síce nemohli slobodne voliť vo voľbách, názor ale vyjadrili inak. „Hlasovali nohami,“ uviedla s tým, že na Západ ušli milióny Nemcov.
Čítajte aj Rusko má plány, ako zabrániť Moldavsku v prozápadnej orientácii
Basová tiež povedala, že nie je všeobecne známe, že protesty proti východonemeckému režimu vypukli už 12. júna na vidieku v reakcii na nútené odvody a násilnú kolektivizáciu. Vrcholom sa potom stal 17. jún.
Proti demonštrantom vo východnom Nemecku vyjazdili sovietske tanky a bol vyhlásený výnimočný stav, keďže polícia nedokázala nespokojné davy rozohnať. Vojsko dostalo situáciu rýchlo pod kontrolu, ale pri stretoch zahynulo asi šesť desiatok ľudí. Zadržaných bolo okolo 10.000 demonštrantov, z ktorých viac ako desatina bola uväznená. Vedenie východonemeckej Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) protesty odsúdilo ako fašistický puč.
Vtedajšia západonemecká spolková republika prijala 17. jún ako štátny sviatok nemeckej jednoty. Po znovuzjednotení krajiny sa týmto dňom stal 3. október.